Na prvom tohtorocnom stretnutí Rady riaditelov IBM nechal Samuel J. Palmisano vybuchnút bombu. Niekolko rokov rada štedro plytvala prostriedkami, aby zabezpecila jeho predchodcovi v najvyššej funkcii Lou V. Gerstnerovi jr. príjem rovnajúci sa ostatným hrdinom amerického priemyslu. Chief executive oficers (CEO) S. Palmisano požiadal radu aby mu znížila odmeny v roku 2003 a odložila peniaze bokom ako prostriedky, ktoré neskôr rozdelí medzi dvadsiatich výkonných riaditelov (top executives) podla ich tímových výkonov. Palmisano nechce prezradit, o akú sumu ide, ale ludia z interných kruhov hovoria o 3 – 5 miliónoch dolárov, co je takmer polovica jeho odmien.

Útok na svätynu

Priatelské gesto? Toto bol jeho najcerstvejší výstrel. Pät dní pred tým zamieril na nedobytnú pevnost moci a výsad „velkých modrých“, na 92 rokov pôsobiaci výbor výkonného manažmentu (executive management comitee). Už niekolko generácií reprezentuje toto 12-clenné predsedníctvo rozhodujúce o stratégiách a iniciatívach IBM akúsi svätynu pre každého, kto ašpiruje v IBM na miesto výkonného riaditela. Sám S. Palmisano bol do tejto rady prijatý v roku 1997. Povýšenie signalizovalo žiarivú budúcnost.

S. Palmisano však 23. januára 2003 rozposlal

e-mailovú správu 300 topmanažérom, v ktorej oznámil, že ctihodný výbor je „finito“, teda skoncil. Namiesto toho chce pracovat priamo s troma tímami, ktoré zostavil v predchádzajúcom roku, a sústreduje ludí z celej spolocnosti, ktorí by mohli priniest tie najlepšie nápady. Prastarý výbor so svojimi stretnutiami raz za mesiac vraj iba spomaloval chod vecí.

Po celý cas S. Palmisano dával dohromady odvážny program, ktorým chce katapultovat IBM spät na zenit technológie. Zacalo to na strategickom rokovaní, kde požiadal svoj tím, aby nacrtol projekt taký epochálny ako mainframe computer – velký gól IBM spred štyridsiatich rokov. Za jeden den tím poskladal víziu systémov, ktoré majú úplne premenit charakter prenosu technológií. IBM by podla tejto vízie dodávalo „pocítacovú energiu“, informácie (computing power), akoby to bola voda alebo elektrická energia.

Spolocnost naruby

Ako však uskutocnit projekt takýchto rozmerov? Nikto nevedel, kde zacat. Frustrovaný S. Palmisano okamžite prerušil stretnutie a dal tímu 90 dní na to, aby scelil tento megaprojekt. O tri mesiace neskôr uviedol „e-business on demand“. V prírodno-historickom múzeu (American muesum of natural history) v New Yorku, nedaleko kostry obrovského dinosaura, ktorého osudu IBM len tesne uniklo, sa S. Palmisano vymenoval za vodcu nového pocítacového sveta. „Máme príležitost urcit priority v našom odvetví,“ hovorí.

Po roku práce S. Palmisano razí svoju pecat do histórie IBM – a to nezmazatelne. IBM síce obnovilo svoje sily koncom 90. rokov, ale on je pripravený spolocnost úplne prerobit a pozdvihnút ju k sláve. Po väcšinu 20. storocia spolocnost pod vedením Thomasa J. Watsona a jeho syna Thomasa jr. nielen vládla pocítacovému svetu a definovala americké nadnárodné spolocnosti, ale bola aj zlatým štandardom obchodných spolocností. Pocítace IBM pomáhali zaznamenávat cestu na Mesiac, IBM bolo predstavitelom moci, prestíže a jasnozrivosti. Nielenže vyrábali špickovú technológiu, ale napríklad ako prví prijali ženy a menšiny na lukratívne pracovné miesta a dokázali vytvorit také zázemie vo svojej spolocnosti, ktoré podnecovalo doživotnú lojalitu. „Vtedy sme si za niecím stáli,“ hovorí S. Palmisano.

Aby obnovil niekdajšiu slávu impéria IBM, prevracia celú spolocnost naruby. Je to prvý írecitý predstavitel IBM, ktorý vzal do rúk opraty od cias pádu spolocnosti spred viac ako dekády. S. Palmisano sa pomaly vykresluje ako antitéza L. Gerstnera. Pokým ten bral nemalé odmeny a bol najvyšším riaditelom, súcasný sa delí o vlastný bonus

s tímom a je za rovnocennost. Revolúcia, ktorú zacal, hlása koniec imperialistického CEO v IBM. „Tvorivost v ktorejkolvek velkej spolocnosti nepochádza od jediného cloveka, od slávou ovenceného CEO,“ hovorí S. Palmisano. „Základ tvorivosti je tam, kde sa nieco deje – v laboratóriách, vo výskume, vo vývoji, u zákazníka ci vo výrobe.“

Ak to znie ako hlas dávneho IBM, je to presne to, co chce dosiahnut. Zmena organizácie, zníženie platu CEO, zameranie na tímy – to všetko je súcastou jeho rozsiahlej kampane návratu ku korenom IBM. S. Palmisano verí, že základné hodnoty zachované v tom, co nazýva DNA spolocnosti, cakajú na to, aby boli opät vyzdvihnuté. Verí, že tento odkaz, vyvolávajúci pobavené úsmevy, rezonuje v case trhového úpadku a škandálov v obchodných spolocnostiach. Obhajuje názor, že iba návratom k tomu, co robilo IBM velkým, môže pozdvihnút spolocnost, aby opät zaujala prvé miesto v Amerike a vo svete.

Technologické výzvy

Jadrom Palmisanovho plánu je „e-business on demand“. Projekt, ktorý už teraz zaberá tretinu pätmiliardového rozpoctu spolocnosti na výskum a vývoj, stavia IBM do cela armád tiahnucich do velkej zmeny pocítacového sveta. Spolocnost zacína tým, že pomáha zákazníkom štandardizovat všetky požiadavky. V nasledujúcich desiatich rokov bude spracúvat narastajúce množstvo týchto informácií vo vlastných obrovských sietach.

Nebude to iba práca pre technikov. Eventuálnym cielom je naockovat tieto systémy hlbkovou expertízou tak, aby IBM nielen spracúvalo císla a odosielalo e-maily, ale aby dodávalo technológie, ktoré pomôžu spolocnostiam riešit zložité technické problémy – od skúšania farmatík po simulácie autohavárií. Je to povznášajúca vízia. A S. Palmisano má svojich veriacich. „Sam mieri tam, kam ide trh, nie tam, kde trh už bol,“ hovorí CEO Cisco Systems Inc. John Chambers.

Prekážky, pred ktorými stojí, sú nepredstavitelné. Vízia „on demand“ je od základu odvážna. Predpokladá spojenie tisícov pocítacov a aplikácií do obrovských celkov, ich jednohlasnú a bezporuchovú spoluprácu nielen v rámci jednej spolocnosti, ale aj s partnermi a zákazníkmi. Na skladanie celej tejto mozaiky bude treba využit všetky hlavy z IBM a, samozrejme, k tomu aj poriadnu dávku štastia. IBM tvrdí, že pripravených je iba 10 percent potrebnej technológie. Mnohé z nevyhnutných súcastí, ako napríklad futuristické softvérové programy, ktoré sa budú samy liecit, sú len na základných testovacích stupnoch v laboratóriách IBM. „Sú tu obrovské technologické výzvy,“ poznamenáva Richard A. Newton, dekan Katedry výpoctovej techniky na University of California v Berkeley.

S. Palmisano je postavený zoci-voci nemenej velkolepej práci na vlastnej pôde. Aby svoju víziu podnietil, musí premenit IBM na používatela systému „on demand“, a tak sa stat prototypom pre svojich zákazníkov. Táto práca zahrna sledovanie každej stopy všetkých informácií prúdiacich do spolocnosti. Znamená to, že treba nielen posilnit všetky operujúce systémy, ale redefinovat pracovnú nápln každého zo zamestnancov.

Ak sa IBM stretne s neschopnostou celit týmto zmenám, mohlo by mat tažkosti s výrobou novej technológie. Mohlo by to ohrozit 800-miliónovú (USD) kampan na „e-business on demand“ a odradit množstvo zákazníkov. Znamenalo by to financnú porážku IBM a ústup do neporovnatelne menších légií cipov a serverov. „Dve najpodstatnejšie súcasti ich obchodovania – služby a softvér – sú pevne spútané s novou („on demand“) stratégiou,“ hovorí analytik Garneru Tom Bittman. „Jedno-ducho musia uspiet.“

Sú dejiny na Palmisanovej strane? Pokúsme sa spomenút si na aspon jednu velkú spolocnost, ktorá padla na dno a potom sa vyšplhala opät na vrchol. Westinghou-se? Digital Equipment? Xerox? Iba niektoré prežili. Ale ak S. Palmisano privedie IBM opät do výšin, bude jeho spolocnost prvou.

Kto koho predbehne

Aby sa tam dostal, musí byt vítazom v boji odohrávajúcom sa medzi titanmi technológie. Od Hewlett-Packard Co. po Microsoft Corp., všetci v tomto odvetví stavajú na výskume pocítacových systémov budúcej generácie, ktoré budú konkurovat IBM.

IBM má však lepšie postavenie vdaka širšej ponuke, ako predstiera. Irving Wladawsky-Berger, generálny riaditel pre „e-business on demand“, varuje: „V roku 1996 sme mali výhodu v tom, že sme boli považovaní za nedôležitých. Gates a Ballmer nad nami pocitovali lútost. Teraz všetci sledujú naše kroky. Ak sa nebudeme hýbat rýchlo, predbehnú nás.“

Nová iniciatíva dáva S. Palmisanovi do rúk zázracný nástroj na prerobenie celej spolocnosti. Gerstnerove reformy celý proces zacali, namierili pozornost na služby a softvér. Palmisanov „e-business on demand“ siaha ovela dalej. Zaberá takmer každú bunku spolocnosti, od podpory predaja a celej armády systémových poradcov až po velké mozgy, ktoré pripravujú softvérové kódy v laboratóriách. Manažmentový expert Jim Collins, autor knihy Good to Great, tvrdí, že Palmisanova ochota mysliet a konat vo velkom boduje. Spomína aj na iné velké triumfy v histórii IBM: „Pripomína mi to, co robil Thomas Watson sr. pocas hospodárskej krízy.“

Zo zdrojov www.ibm.com a týždenníka Business Week