Zákon o ochrane vkladov c. 118/1996 Z. z. je dôležitý pre všetkých, ktorí si svoje peniaze ukladajú do bánk. V posledných rokoch sa už viacerí sporitelia mohli presvedcit, že ochrana je nevyhnutná. Stací, aby „jedna babka povedala“, a už to ide. Vzniká retazová reakcia. Potom už je len na banke, ci situáciu zvládne. Pravda, niektoré banky sa dostanú do vážnych problémov a nepomôže im ani nútená správa centrálnej banky. Nastáva krach, po ktorom nastupuje Fond ochrany vkladov (FOV). Podla zákona je práve on jediný kompetentný vyplácat nespokojným vkladatelom ich usporené peniaze. Pochopitelne, nie všetky. Od decembra minulého roka dostane jeden vkladatel náhradu iba vo výške 90 percent z nedostupného vkladu, v súhrne však najviac vo výške 40-násobku priemernej mesacnej mzdy v SR za posledné štyri štvrtroky podla zistení Štatistického úradu SR známych ku dnu, ked sa vklady stali nedostupnými. A v tom prípade už môže byt „jedno“, ci mal clovek na úcte v banke pol milióna, milión alebo 10 miliónov korún. Aj tak nedostane viac ako nieco nad 500-tisíc slovenských korún.
Podnet Svetovej banky
Nedávny podnet Svetovej banky spustil proces, ktorý ukoncí až novela zákona o FOV. „Klúcovou požiadavkou Svetovej banky je podpora financnej stability Fondu ochrany vkladov priamo v zákone,“ hovorí predseda Pre-zídia FOV Rudolf Šujan. Jedným z potenciálnych príjmov fondu by okrem príspevkov komercných bánk mali byt aj návratné financné výpomoci a dotácie zo štátneho rozpoctu. „Samozrejme, podrobné pravidlá o týchto príjmoch bude urcovat zákon o štátnom rozpocte, zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách a zákon o rozpoctových pravidlách,“ dodáva.
Zákon o ochrane vkladov upravuje velmi dôležitú oblast, ktorej krajiny EÚ venujú tiež výraznú pozornost. Svetová banka vycíta súcasnému slovenskému zákonu zloženie najvyšších orgánov FOV. „Je dôležité, aby komercné banky nezískali vstupom do európskych štruktúr vo fonde majoritu. Mohlo by to viest k potenciálnemu konfliktu záujmov v oblasti uplatnovania vzájomných práv a vymáhania vzájomnej povinnosti komercných bánk na jednej strane a fondu na druhej strane,“ konštatuje R. Šujan. Po novele by mal síce pocet clenov Rady FOV ostat na císle sedem, ale v zložení by došlo k zmenám. Pocet zástupcov komercných bánk by sa mal zúžit na troch. Naopak, Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií SR si dve takto uvolnené miesta rozdelia medzi sebou. V pätclennej dozornej rade by mali mat NBS a MF SR po jednom zástupcovi. „Pri takomto pomernom zastúpení v orgánoch sa fond nemôže dostat pod absolútnu kontrolu komercných bánk. Cím sa, samozrejme, zamedzí aj vzniku potenciálneho konfliktu záujmov medzi nimi a fondom,“ mieni R. Šujan.
Kompaktibilita s EÚ
Ak si bude vkladatel nárokovat vyplatenie náhrady za nedostupný vklad, aby splnil všetky zákonné podmienky na poskytnutie náhrady. „Predovšetkým musí preukázat svoje právo na výplatu, svoju totožnost a v prípade zástupcu oprávnenie zastupovat. Musí tiež uviest všetky osobné údaje a dodat doklady požadované na preukázanie, preverenie a zdokladovanie týchto skutocností vrátane vyhotovenia fotokópií z potrebných dokladov,“ vymenúva R. Šujan a dodáva: „V opacnom prípade zákon o ochrane vkladov zakazuje fondu vyplatit náhradu za nedostupný vklad.“
Upresnenie zákona v oblasti úpravy vyplácania náhrad má význam v prípade vzniku nedostupnosti v bankách a v pobockách zahranicných bánk. Prijatím novely sa náš systém ochrany vkladov stane v podstate kompatibilným a harmonizovaným s právnym poriadkom EÚ.