Situácia v slovenskom agropotravinárskom komplexe sa v ostatných mesiacoch dramaticky zhoršuje. Slovenská polnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) to považuje pred vstupom do Európskej únie za alarmujúce, pretože je bezprostredne existencne ohrozená prvovýroba a niektoré spracovatelské odbory. V najväcších problémoch sa momentálne zmieta trh s ošípanými a bravcovým mäsom, hydinou, potravinárskym obilím, kravským mliekom a mliecnymi výrobkami. Produkcné odbory, ktoré vždy patrili medzi tažiskové a odvetvie o ne opieralo svoju ekonomiku, v súcasnosti nielenže nedržia sektor privelmi nad vodou, ale v prípade ošípaných ho tlacia coraz hlbšie pod vodu.
Pokles o pätnást korún
Co sa deje? Priemerná nákupná cena jatocných ošípaných dosiahla ešte vlani v októbri 52,18 koruny na kilogram živej hmotnosti, s cím boli chovatelia nadmieru spokojní. V novembri však už klesla na 42,42 koruny a v decembri dokonca až na 37,64 koruny. V januári nákupná cena viac-menej stagnovala, ale vo februári došlo k dalšiemu zníženiu na 35,47 koruny za kilogram živej hmotnosti. Ani v marci trh neožil, naopak, v individuálnych prípadoch u niektorých zmluvných producentov klesla cena pod februárový priemer.
Slovenskí polnohospodári to považujú za úplný rozpad trhu s ošípanými a bravcovým mäsom. Podla nich sú na vine prebytky z domácej produkcie, ako aj lacnejšie dovozy zo zahranicia, cím sa úplne deformovali ceny a producenti sa dostávajú do straty. Predseda SPPK Ivan Oravec ju odhaduje mesacne na takmer 100 miliónov korún. Generálny riaditel sekcie polnohospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR) Ladislav Doboš priznáva, že situácia je velmi vážna. Skutocný stav je podla neho už taký, že i dobrí chovatelia, ktorí majú vysoké parametre úžitkovosti, sú hlboko pod úrovnou svojich nákladov.
Polsko vývoz dotuje
Výrobná cena kilogramu živej ošípanej na slovenskom trhu pri dobrých úžitkových parametroch je podla modelovej kalkulácie Výskumného ústavu ekonomiky polnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) 42,65 koruny pri
60-dekagramových a 42,83 koruny pri 55-dekagramových denných prírastkoch, ale na súcasnom trhu sa pohybuje okolo 35 korún.
Na tento stav sa ani ministerstvo pôdohospodárstva nemôže len tak pozerat, preto spolu so Zväzom chovatelov ošípaných podali na Ministerstvo hospodárstva SR návrh na docasné obmedzenie dovozu ošípaných. K takémuto kroku podnietil rezortné ministerstvo aj fakt, že polská vláda rozhodla zo 150-tisíctonového prebytku ošípaných vyviezt s výraznou štátnou podporou 2,24 zlotého na kilogram živej váhy (okolo 22 korún) 41-tisíc ton. Na túto situáciu už reagovala aj Ceská republika, pretože má tie isté problémy ako Slovensko. Zdvihla clá na polskú bravcovinu na 88,5 percenta. Madarsko rieši ten istý problém dotáciami chovatelom. Dovoz bravcoviny na Slovensko tvorí približne 11 percent domácej spotreby.
Naši polnohospodári chcú presadit docasné colné opatrenia na 200 dní. Hoci situácia trvá od konca minulého roka, Zväz chovatelov ošípaných podal podnet na zavedenie docasného cla na ministerstvo hospodárstva až 10. marca. Tento podnet plne podporuje aj SPPK. Nic proti nemu nenamietajú ani domáci spracovatelia, ktorí však zároven upozornujú, že ak nedokážeme zabránit dovozom, nebudú ich môct ignorovat, lebo inak by voci obchodu stratili konkurencnú schopnost.
Celá vec má však jeden hácik. Podnet na ochranné opatrenia síce Zväz chovatelov ošípaných na Slovensku na MH SR podal, ale chýbajú mu stále niektoré individuálne údaje, ktoré ministerstvo na rozhodnutie potrebuje. Doplnit tieto údaje môže len agrárna samospráva a konkrétne Zväz chovatelov ošípaných na Slovensku, pretože ministerstvo pôdohospodárstva zo zákona nemôže poskytovat individuálne údaje, a ani nimi nedisponuje.
Takže ak chovatelia kritizujú vládu za zdlhavost rozhodovania, mali by si uvedomit, že sú to oni a nie vláda, kto zdržanie spôsobuje. Ak MH SR požadované údaje dostane, podla hovorkyne ministra hospodárstva Kataríny Ševcíkovej minister má 90-dnovú lehotu na posúdenie, ci je žiadost oprávnená alebo nie, a teda ci domácemu výrobcovi hrozia velké straty následkom dovozu. Ak zváži, že je to tak, predloží návrh na rokovanie vlády. Vláda následne zmení colný sadzobník. Je teda zrejmé, že zásah štátu závisí od akcieschopnosti samotných chovatelov a bez nej sa veci nebudú vyvíjat priaznivejšie – mnoho polnohospodárskych podnikov skoncí na kolenách.
Agrárna komora sa rozhodla oslovit predsedov všetkých parlamentných politických strán a informácia o mimoriadne nepriaznivej situácii odvetvia smerovala aj k prezidentovi republiky. Sekcia polnohospodárstva, potravinárstva a obchodu MP SR spolu so samosprávnymi polnohospodárskymi organizáciami predložila ministrovi Zsoltovi Simonovi aj návrh, aby sa našli peniaze na vyrovnanie velkého cenového prepadu od februára 2003 pre prvovýrobcov. Podla I. Oravca, ak by trend financných strát pre chovatelov pokracoval, v prvom polroku 2003 by mohli dosiahnut až miliardu korún.
Príciny krízy
V posledných troch rokoch výrazne stúpli dovozy jatoc-ných ošípaných a bravcového mäsa. Kým v roku 2000 dosiahli vo financnom vyjadrení 304 miliónov, o rok neskôr to už bolo 599 miliónov a vlani 953 miliónov korún. Pasívne saldo zahranicného obchodu sa už dlho-
dobo nezlepšuje. Na celkovom zápornom salde obchodu s polnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami (18,5 miliardy korún) sa obchod s ošípanými a bravcovým mäsom podiela sumou 1,3 miliardy korún (7,1 percenta).
Možnost regulácie dovozu je takmer nulová. Podla Ladislava Hánu z VÚEPP hlavnými prícinami tejto dlhotrvajúcej krízy v odbyte ošípaných a bravcového mäsa sú najmä problémy s odbytom bravcového mäsa z Európskej únie (EÚ) na ruskom trhu a zvýšenie produkcie podporené vyššími cenami v predchádzajúcom období. Dalším faktorom, ktorý v súcasnosti zhoršuje situáciu, je dohoda s EÚ z roku 2000 o zavedení tzv. dvojitej nuly na dovoz 2 000 ton bravcového mäsa z EÚ na Slovensko a reciprocne možnost vývozu bravcového mäsa zo Slovenska do EÚ.
Táto dohoda podla L. Hánu bola pre Slovensko výhodná v rokoch 2000 a 2001, ked produkcia na Slovensku nepokrývala dopyt, ale chýbala tu reálna možnost vyvážat bravcové mäso do únie nielen pre nedostatok ošípaných, ale aj z dôvodu veterinárnych obmedzení. Situácia v rokoch 2000 až 2001 sa dala riešit znížením cla na dovoz, cím by zostal urcitý regulacný nástroj pre prípad, aký je v súcasnosti na trhu s ošípanými a bravcovým mäsom.
Významným obchodným partnerom v zahranicnom obchode s ošípanými a bravcovým mäsom je Ceská republika, odkial sa z celkového množstva doviezlo 83,2 percenta ošípaných a 68,7 percenta bravcového mäsa. Z toho vyplýva, že možnost regulácie dovozu ošípaných a bravcového mäsa je takmer nulová.
Vyrieši situáciu trh?
Ceny ošípaných v marci mal zacat ovplyvnovat export s podporou Intervencnej polnohospodárskej agentúry (IPA). Intervencia cez IPA však bola schválená velmi neskoro a je málo pravdepodobné, že sa exporty podaria realizovat v plnom rozsahu. Pritom ani súcasné trendy v okolitých krajinách a v Európskej únii nenaznacujú, že by sa situácia mala menit k lepšiemu. Z tejto nepriaznivej situácie vyplývajú podla predsedu Únie podnikatelov a zamestnávatelov v potravinárskom priemysle na Slovensku Jána Šimuneka niektoré vážne závery. Zdôraznil, že spracovatelov cakajú vo vztahu k EÚ tri rozhodujúce úlohy. Predovšetkým sa musia presadit na európskom trhu, prostredníctvom ktorého sa dá prenikat aj do iných teritórií. Doriešit treba i financovanie exportu slovenskej potravinárskej produkcie, pretože pokles kurzu dolára z 52 na 38 korún pocas posledného roka ho poriadne stažil. Spolu s nižšou podporou vývozu ako v okolitých krajinách to môže spôsobit, že opät nedokážeme vycerpat ani exportné limity dohodnuté v Svetovej obchodnej organizácii (WTO).