Padla idea nenarušitelnosti Európskej únie, NATO a OSN v súvislosti s udalostami v Iraku?

Jednoznacnost v tomto smere bola v období studenej vojny. Charakterizovala ju cierno-bielost a bipolarita, ktorá znamenala, že OSN nebola schopná rozhodnút o nicom podstatnom. Trinást rokov od pádu železnej opony je obdobím vytvárania nového svetového poriadku. Nie však nejakým hegemónom ci pravidlami danými zvonku, ale prijatím spoluzodpovednosti za osudy sveta. Ak Európa nebude dostatocne jednotná, nikdy sa nestane silným medzinárodným aktérom. Zostane skôr svedkom udalostí. Dostane sa do ich vleku. Dôsledky budú o to väcšie.

Napríklad?

Za balkánsku krízu platí Európa ovela viac, než by ju stáli preventívne aktivity. Vojnové riešenie irackej krízy, a to, co s nou súvisí – rozsiahla vlna migrácie do Európy alebo nestabilita v celom regióne, prípadne iné konzekvencie ako napríklad nárast antiamerikanizmu ci terorizmu vo svete – budú mat dosah aj na Európu.

Co tým chcete povedat?

Chcem tým povedat nasledujúce: ak bude Európa dostatocne jednotná, stane sa vážnym partnerom aj pre Spojené štáty americké. Euroatlantický priestor bude silnejší. Bude to významný príspevok nielen pre záujmy a silu Európy a aliancie, ale aj pre lepšie, pokojnejšie a perspektívnejšie medzinárodné vztahy v 21. storocí. Nesmieme podliehat ilúziám, ale s vážnostou pristupovat k medzinárodným inštitúciám. Ich charakter a politika je totiž daná úcastníkmi. Znamená to, že OSN, NATO a EÚ budú také, aká bude väcšina ich clenov, ak už nie všetci. Je to výzva aj pre Slovensko, aby zvládlo svoju zodpovednost. Ideálna ekonomická, spolocenská a morálna charakteristika Európy alebo sveta musí by prítomná aj u nás doma a v našej zahranicnej politike. Ak nás bude viac, prevládne pozitívny vývoj. Irak je zatial testom, ktorý rozdeluje aj Európu, aj NATO, aj OSN. Z tohto testu sa treba velmi rýchlo a velmi vážne poucit.

Aký je konecný ciel európskej integrácie? Zatial sme sa o nom nikde nedocítali. Diskusie o nom nevedú ani najvyšší európski predstavitelia.

Finalitu Európskej únie sotva možno zachytit a dohodnút. Nemali by sme sa tým ani velmi trápit.

Preco? Vari nie je potrebné vediet, kam smerujeme?

Každá generácia bude riešit svoje problémy svojím štýlom. Dôležité však je, aby európske problémy riešili prichádzajúce generácie osvedcenými hodnotami a princípmi.

Máte nejaký recept?

Receptom je to, co pretrvalo stárocia cez generácie v pozitívnom zmysle slova. Na pozitívach treba budovat základy európskej spolupráce. Co nefungovalo, co je posial rozporuplné, bude potrebné prekonávat.

Myslíte tým nevyhnutnú reformu Európskej únie?

Áno. Reformy únie sa blížia a azda už budú reformami o nás a s nami. Mali by sme vediet jasne stanovit smerovanie, princípy a istú víziu Európy, ale netrápit sa nad jej definitívnou podobou z hladiska šírky alebo hlbky jej integrácie. Dôležitá je totiž nielen suverenita clenských štátov, ale aj efektívnost konania európskeho spolocenstva.

V tomto case to platí osobitne. Co však treba podciarknut najviac?

Prichádzame do najhlavnejšej fázy rozšírenia EÚ v jej histórii. Dôležité je vyjasnenie delby práce, zodpovednosti, zjednodušenie celého právneho priestoru, priblíženie EÚ obcanom cez právne nástroje tak, aby bolo viac transparentnosti, efektívnosti a legitimity pri rozhodnutiach.

Co v prípade nezdaru v tomto smere?

Ak sa to podarí, vyjasní sa obzor pre budúcnost EÚ, ak nie nedorozumenia budú prevládat nad víziou.

Hovoríte o zjednodušovaní právneho priestoru EÚ. Zdá sa však, že bruselskí eurobyrokrati sa snažia dosiahnutý blahobyt terajšej pätnástky udržiavat administratívnymi opatreniami, novými vlnami predpisov a nariadení, ba dokonca aj regulovaním ekonomického priestoru. Aký máte na to názor?

V tejto kritike je nieco opodstatnenou realitou, nieco je však zdanlivé. Každá medzinárodná štruktúra potrebuje administratívu. Dôležité však je, aby bola služobníkom a nie vládcom a aby bola primeraná cielom a rozsahu svojho poslania.

A je taká?

Európska únia spravuje 1,1 percenta HDP zúcastnených krajín. Sotva ju možno porovnávat s akýmikolvek európskymi krajinami alebo s USA, ktoré spravujú okolo 20 percent na centrálnej federálnej úrovni. Silu USA a silu Európy z tohto hladiska nemožno porovnávat. Byrokracia je všade. U nás je možno väcšia ako v EÚ. Tlak na efektívnost hospodárenia v EÚ je evidentný.

Aj ked napríklad posledná Európska komisia pod vedením Jacquesa Santera padla v roku 1999 pre podozrenie z korupcie?

Táto bezprecedentná udalost len potvrdzuje, že korupcia a byrokracia existuje aj v etablovaných starších demokratických štruktúrach, ale aj to, že je možné úcinne pôsobit aj proti týmto javom. S úsmevom rád dodávam: predtým Európa platila velmi draho a krvavo za vojny, teraz financuje spolocnú administratívu. Je to ovela nižšia a lepšia cena. Treba však, aby bola primeraná.

Ktoré európske pramene si najviac ceníte?

Jednoznacne antickú demokraciu, právny štát z dôb starovekého Ríma a židovsko-krestanské korene, ktoré do centra demokracie a vlády práva postavili dôstojnost ludského života a osobnosti. Tieto tri základy nemôžu fungovat samostatne. Morálne apely bez systému neprinesú ovocie. Na druhej strane systém bez morálky môže viest k totalite, k tyranii väcšiny alebo k vláde zákona bez spravodlivosti, respektíve bez solidarity.

Co je pre vás reálnou nádejou Európy?

Nádejou nazývam hospodársko-sociálny rozvoj, rozvoj regiónov, celkovú medziludskú perspektívu, kde národy nie sú antagonistické, ale kooperatívne a vedia povýšit právo nad silu. Zo suverenity nerobia posvätnú kravu a chápu zodpovednost za slobodu.

K tomu všetkému môže velmi konkrétne prispiet aj Slovensko. Ako chápete jeho postavenie a úlohu v Európe?

Miesto Slovenska je osobitné. Je stredom Európy. Nejde však o geografiu. Znamená to výzvu na vysokú mieru komunikatívnosti a kooperácie s pozitívnym pochopením svojho miesta. Dnešná Európa už nie je rozdelená ostnatým drôtom alebo múrmi. Ak však zostane rozdelená bariérami v myslení a v hodnotách, pravá jednota nevznikne. Naše plány a odhodlania skolabujú na vzájomných nedorozumeniach.

Ak všetko pôjde dobre, v roku 2004 bude mat EÚ 21 úradných jazykov.

Po pristúpení Rumunska a Bulharska pribudnú dalšie dva. Pre Európu bude klúcovým duchovné porozumenie. Ale bez jednoty hodnôt nenastane.

Nedávno upozornila Európska komisia Slovensko na zaostávanie vo vytváraní inštitúcií regionálnej politiky, v koordinácii štrukturálnych fondov a v zosúladení práva vo vnútornej financnej kontrole. Máme ešte cas?

Cas ešte je a zvládnut to musíme. Európska integrácia má množstvo výhod, ale s väcšinou z nich sa spájajú riziká. Financné riziko je v tom, že od 1. mája 2004 budeme musiet pravidelne, ako každý clenský štát, mesacne prispievat do rozpoctu únie. Cerpat z neho však budeme len za istých predpokladov, ktoré sú výzvou na pripravenost inštitúcií a reálnej, v tomto prípade regionálnej politiky.

A ak tie predpoklady nenaplníme?

Ak by tomu tak nebolo, z významne pozitívnej pozície po vstupe by sa Slovensko mohlo dostat do neutrálnej, ba až negatívnej pozície, co by bolo naozaj neštastím pre našu ekonomiku. Považujem to za najdôležitejší argument pre vážnost prípravy. Zároven ním je aj zodpovednost a možnost pomôct zaostávajúcim regiónom, nedokoncenej infraštruktúre, potrebným zlepšeniam v ochrane životného prostredia a k rozvoju spolocenského potenciálu rastom zamestnanosti. Ciernych bodov dostali kandidátske krajiny relatívne dost.

Slovensko však ako jediné dostalo cierny bod za regionálny rozvoj a za financnú kontrolu.

Je velmi potrebné, aby v tejto oblasti – a napríklad tiež v polnohospodárstve, kde pôjde o velký objem financných prostriedkov aj v priamych platbách – nepremeškalo Slovensko ani den. Úlohy, ktoré sú pred nami, sú zvládnutelné. Vyžadujú si však velkú sústredenost a ich uprednostnenie. Ide o prioritné záležitosti.

Ako hodnotíte natahujúcu sa diskusiu v Konvente o budúcnosti Európy? Stihne Valery Giscard d’Estaing predložit európsky ústavný dokument na medzivládnej konferencii v Solúne 20. júna 2003?

Je to obrovská problematika nielen v Konvente, ale aj v ostatných európskych záležitostiach. Všetko sa spája, kdesi schádza, a ak sa neschádza, je zle. Ak to tak nebudeme vnímat aj my, ak neprispejeme vlastným prístupom k riešeniu európskych problémov, nezvládneme budúcnost Slovenska v Európskej únii. Je nutné chápat tieto súvislosti, stíhat reakcie na dôležité celoeurópske témy, uskutocnit meškajúce ekonomické reformy, posilnovat štátnost a jej inštitúcie. Zároven je pred nami európska integrácia a odpovede týkajúce sa budúcnosti EÚ. Môže íst o väcší a nárocnejší ciel? Konvent by mal skoncit do júna. Nie je to však najdôležitejšie. Rýchlost nemôže byt nadradená kvalite.

Co teda možno považovat za kvalitu v tomto smere?

Konzistentný výstup, ktorého výsledkom by mal byt návrh prijatelnej ústavnej zmluvy pre nasledujúcu medzivládnu konferenciu.

Má taký velký orgán ako Konvent šancu rozumiet si a priniest plody pochopenia?

V Konvente som od februára minulého roku. Najprv ako vládny, teraz ako parlamentný predstavitel SR. Spociatku som mal pocit, že toto velké teleso si nebude ani vnútorne, ani navonok rozumiet. Dnes si myslím, že má šancu priniest výsledok, ktorý by mohol byt dobrým východiskom pre reformy inštitúcií EÚ.

Majú rokovania v Konvente napriek zdlhavosti silu a presvedcivost?

Od minulého roku je v Konvente coraz väcší pocet clenov vlád. Sedíme tam podla abecedného poradia. Vedla mna je Gian Franco Filli, taliansky podpredseda vlády, hned dalej Joschka Fischer. Takže mám s kým komunikovat a sú to personifikované postoje velkých a silných krajín. Konventu sa pravidelne zúcastnujú ministri zahranicných vecí Francúzska, Španielska, Velkej Británie, Belgicka, Slovinska. Naposledy prišiel grécky minister zahranicných vecí Andreas Papandreu. Dáva to väcšiu váhu rokovaniam, lebo je zrejmé, že títo ministri nechcú mat teraz iné výsledky než neskôr, ked ich vlády budú rozhodovat na medzivládnej konferenciu, ktorá zacne v druhom polroku za talianskeho predsedníctva v Ríme.

Bez ohladu na tieto pocity, postoje a posolstvá si myslím, že je potrebné, aby rozšírená EÚ pracovala bez väcších problémov ako dnes.

Máte pravdu. EÚ nesmie byt po rozšírení o desiatich clenov zložitejším, pomalším a komplikovanejším spolocenstvom, ale naopak. K tomu môže Konvent prispiet. Myslím si, že v tomto smere má šancu.

Európska komisia navrhuje zjednotenie priamych daní. Odvoláva sa na požiadavky jednotného vnútorného trhu. Ste za?

Som za to, aby štáty únie mali rovnaký danový systém, teda rovnaké druhy daní, ale volnost v ich aplikácii – v sadzbách. S výnimkou niekolkých opatrení, ktoré si naozaj vyžaduje jednotný vnútorný trh.

Napríklad?

Boj proti pašovaniu cigariet a pri výrobe alkoholu si vyžaduje zjednotit spotrebnú dan. To sme už prijali a považujeme to za riešenie, ktoré je potrebné pre všetky clenské krajiny. Jednotný trh by nemal mat šancu na damping. Inak som za danovú suverenitu, respektíve nekomunitárny prístup. Tranzitívne ekonomiky potrebujú doladenie a isté dobiehanie celkovej úrovne rozvoja únie. Ak sa chce Slovensko v istom casovom horizonte vzdat svojej vlastnej menovej politiky v prospech spolocnej, o to viac si musí dovtedy nechat v rukách danovú páku. Bez pák nemožno riadit ekonomiku. Centrálne európske riadenie bude totiž zodpovedat skôr európskemu priemeru.

Zrejme sa priklánate k názoru niektorých ekonómov, že sa netreba ponáhlat do Európskej menovej únie.

Áno. Skôr by sme sa mali ponáhlat tam, kam treba. Napríklad pri domácich reformách, ktorých úcelom je zdravá ekonomika, vyváženejší rozvoj regiónov. Nemôžeme sa utešovat situáciou Bratislavy a neprihliadat na to, že Slovensko dnes nevyužíva svoj celkový hospodársky potenciál a prichádza o obrovské miliardy. Cas na rozhodnutie k pristúpení k spolocnej mene príde. Dovtedy však treba zvládnut základné reformy, decentralizovat financie, tak aby všetky úrovne verejnej správy fungovali subsidiárne a nie zdanlivo. Zároven treba znížit všetky deficity súvisiace s maastrichtskými kritériami.

Co hovoríte na pripravovanú diskrimináciu obcanov Slovenska, Ceska ci Polska v prechodnom období, ktoré chce na volný pohyb pracovných síl zaviest najmä Rakúsko a Nemecko?

Nenazýval by som to diskrimináciou. Únia je založená na princípe nediskriminácie. Urcité limitujúce právne opatrenia sa nazývajú prechodnými obdobiami. Ich cielom je ochránit v podstate jednu aj druhú stranu. Slovensko má napríklad prechodné obdobia v iných záležitostiach. Som presvedcený, že prechodné obdobie na volný pohyb pracovných síl nebude trvat celých sedem rokov. Ekonomiky na oboch stranách hranice sú poprepájané. Navyše Nemecko aj Rakúsko potrebujú vyššiu ekonomickú dynamiku. Nástrojmi, ktoré väcšmi ako rozvoj podporujú cierny trh, sa ekonomické oživenie nedá dosiahnut.

Uvedomujú si to však celní predstavitelia oboch štátov?

Urcite áno. Nemecké spolkové ministerstvo hospodárstva vydalo nedávno publikáciu, kde v desiatich bodoch opisuje, preco sú cudzinci vítaní v nemeckej ekonomike. Tým Nemci velmi jasne pomenovali situáciu. Prechodné obdobie zaviedli skôr z politických pohnútok a na základe odborárskych protestov.

Ako bude vyzerat mapa slobody pohybu európskych pracovných síl?

Mapa slobody pohybu pracovných síl bude v prvých rokoch ovela pestrejšia, než o tom svedcia blízke regióny. Velká Británia, Holandsko, Švédsko, Dánsko a Írsko budú od 1. mája 2004 pre obcanov SR otvorené s rovnakými právami zamestnanca, aké platia na národnej úrovni pre domácu pracovnú silu vrátane sociálneho zabezpecenia a prenosu práv. Sú však aj krajiny, ktoré naznacili prechodné obdobie na dva roky. Zatial neoficiálne Španielsko a Belgicko. Dalšie krajiny sa ešte nevyjadrili, predpokladám, že tak urobia v nasledujúcom roku. Európa pre nás vytvorí istý priestor možností okamžite. Ostatné možnosti prídu neskôr. Základný priestor záujmu a možností má totiž vznik aj na Slovensku. Predsa nevstupujeme do EÚ preto, aby sa obyvatelia Slovenska rozišli po Európe, ale aby sa Európa so všetkým, co znamená rozvoj a pokrok, etablovala definitívne aj na Slovensku.

Pekne ste to povedali…

Myslím to vážne. Z Írska odišlo vo vystahovaleckých vlnách minulého storocia viac ludí ako zo Slovenska, dnes sa tlacia naspät. Nechcem zvelicovat, ale je to ekonomická realita, ktorú Írsko dosiahlo za posledné dve desatrocia.

Pri vstupe Írska však bola EÚ i sami Íri v iných pozíciách.

Je to aj o politike, o pozíciách a o prioritách. Írsko dnes patrí medzi popredné krajiny únie. Dobre si vedú aj Fíni. Sú sedem rokov v EÚ. V roku 1993 mali 19-percentnú mieru nezamestnanosti, množstvo politických a inštitucionálnych problémov. Po vstupe do EÚ sa tak pozdvihli, že sú príkladom pre ostatných. Fínsko sa poctom obyvatelov rovná Slovensku. Po vstupe do únie budeme mat rovnaký pocet poslancov v Európskom parlamente. Ci si budeme pocínat tak ako Fíni, je druhá vec.

Ing. Ján Figel

Vek: 43 rokov

Funkcia: predseda Zahranicného výboru NR SR, hlavný vyjednávac SR s Európskou úniou

Vzdelanie: Technická univerzita v Košiciach