Je názov Prvá penzijná dobrý? Nepôsobí trochu pesimisticky?

Ked firma zacínala, tak sme o tom dost premýšlali. Penzia sa síce casto vníma iba ako dôchodok, ale skutocný význam väcšmi vystihuje, že je to dávka nad štandardný príjem. Teraz, ked sa zacína dôchodková reforma, je náš názov celkom aktuálny.

Chcete sa v reforme angažovat?

Radi by sme, záleží na podmienkach.

Co si myslíte o návrhu vytvorit celkom nový orgán pre dozor nad dôchodkovými fondmi?

Nemyslím si, že je nevyhnutne potrebný nový úrad. Všetky cinnosti, ktoré sa dajú identifikovat z koncepcie dôchodkovej reformy, už správcovské spolocnosti bežne vykonávajú. Teraz ich kontroluje Úrad pre financný trh. Je preto nelogické vytvárat novú inštitúciu. Okrem iného aj preto, že na Slovensku nie je vela odborníkov, ktorí by sa v problematike vyznali. Urcite nie tolko, aby naplnili dva úrady.

Potrebu regulácie penzijných fondov nik nespochybnuje, lebo ide o nakladanie s cudzími peniazmi. Na druhej strane je to aj podnikanie, kde platia striktné pravidlá.

Pod reguláciou sa rozumie kontrola plnenia kritérií, ale možno ju chápat i ako vytváranie pravidiel a kritérií. Kontrole plnenia pravidiel a princípov sa nebudeme bránit. Keby však regulátor stanovil striktné pravidlá, potom by mohla vzniknút situácia, že nebudeme podnikat, ale iba smerovat peniaze tam, kde si to predstavuje regulátor.

V Cile nemali v penzijných fondoch žiaden škandál vraj aj preto, že regulácia a pravidlá boli prísne.

Cilský model je vyjadrením konkrétnej, neopakovatelnej situácie v krajine. Nemožno ho teda prevziat ako celok. Myslím si, že podmienkou na zamedzenie zneužívania prostriedkov v penzijných fondoch sú dobré zákony. Ustanovenia noriem musia byt presné a jednoznacné, aby neumožnovali carovanie s výkladom. Musí byt jasné, kto co robí, kto je za co zodpovedný. Tým sa eliminuje riziko aj potenciálneho „úletu“. Zákon však nedokáže zamedzit trhovému riziku, to bude pôsobit stále.

Myslíte si, že predstava o zhodnocovaní penazí na súkromných dôchodkových úctoch je reálna?

Závisí to urcite i od podmienok pre pôsobenie fondov a úctov v nich. Predpokladám, že napríklad mladí ludia by pristúpili aj na vyššie riziko, ktoré môže priniest lepšie zhodnotenie penazí. Prirodzene, v posledných rokoch pred odchodom do dôchodku budú ludia uprednostnovat najmä istotu a bezpecnost. Je to problém nastavenia parametrov a proporcií, investicných zámerov. Možno by mohli byt priamo v zákone. Nie je to jednoduché.

Je na Slovensku dost ludí, ktorí dokážu s peniazmi zodpovedne pracovat?

Mám pocit, že ich je teraz dost. Nedostatok by sme asi pocítili, keby vznikli nové spolocnosti, ktoré sa budú správou fondov zaoberat. Zacalo by lanárenie, ktorého výsledkom by bola iba roztrieštenost kapacít. Preto nie sme zástancami myšlienky vzniku nových spolocností.

Nejde o to, že sa iba bojíte konkurencie?

Nebránime sa sprísneniu kritérií pre správcovské spolocnosti, ale nemyslíme si, že je dôvod doterajší systém správcov fondom menit. Nebránime sa transformácii, len nepovažujeme za štastné vytvárat nové spolocnosti.

O tom, kolko spolocností sa uživí, by mal asi rozhodnút trh.

To je jasné. Nechceme, aby vznikali zbytocné nádeje a aby sa zbytocne mínali peniaze. My máme teraz okolo 70-tisíc klientov a postupne sa dostávame do zisku. Nie je to len otázka poctu klientov, ale tiež objemu spravovaného majetku. Hranicou, ktorá umožnuje efektívnu správu, je majetok za zhruba dve miliardy korún. Na Slovensku bude v dôchodkovom systému rocne približne 40 miliárd korún, to znamená, že na efektívnu správu potrebuje trh okolo 20 správcovských spolocností. To už je slušný pocet na to, aby si konkurovali a aby si ludia mohli vyberat.

Prvá penzijná vznikla pred ôsmimi rokmi. Naplnili sa predstavy, ktoré ste mali na zaciatku?

Už fakt, že firma funguje, napovedá, že áno. Naplnil sa podnikatelský zámer, máme niekolko dobrých fondov. Situácia na trhu sa mení, menili sa aj podmienky, takže aj naše obchodné zámery sa prispôsobovali. Ciele boli jasné: velmi rýchlo rozbehnút spolocnost s tým, že primárne bolo vysvetlovat ludom, co je to kolektívne investovanie, kapitalizácia úspor prostredníctvom podielových fondov a, samozrejme, ako to všetko funguje. Lebo len s relatívne velkým objemom financných prostriedkov sa dá efektívne investovat. Vtedy platný zákon bol do urcitej miery limitujúci. I ked, prirodzene, chápem potrebnú ochranu podielnikov. Spolocnost mohla vlastnit – a aj teraz je to tak – maximálne desat percent akcií alebo iných cenných papierov vydaných jednou spolocnostou. Ak chce spolocnost výraznejšie zasahovat do chodu firmy, ktorej akcie vlastní, desatpercentný balík je malý.

Podarilo sa nám niekolko dobrých investícií, najmä v roku 1997, ked boli výhodné úrokové sadzby. Dokázali sme pre klientov slušne zarobit. Zacala sa stabilizovat ekonomika na Slovensku, a tak sme sa zacali tomuto procesu prispôsobovat. Teraz sme vo fáze, v ktorej sa aktívnejšie zameriavame na dlhodobejšie investície, nie na krátkodobé, tzv. špekulatívne obchody.

Úrokové sadzby v bankách sú teraz relatívne nízke. Vyhladávajú ludia iné príležitosti, investujú viac do fondov?

Ludia, samozrejme, vyhladávajú alternatívu, ak im banka nedáva úrok podla predstáv. Banky dnes zvycajne majú dcérske spolocnosti, ktoré takú alternatívu ponúkajú. Peniaze sa presúvajú podla situácie na trhu. Vývoj je prirodzený, nezaznamenali sme žiadne dramatické zlomy.

Slovenský kapitálový trh nemá dobrú povest. Mnohí ho považujú za najslabší spomedzi krajín V4.

Celkom s tým nesúhlasím, aj ked to tak navonok vyzerá. Myslím si, že každý kapitálový trh a ekonomika vychádza do urcitej miery z politickej situácie

v príslušnej krajine. Závisí od toho, ci vládnuca garnitúra má záujem a pochopenie rozvíjat tú cast ekonomiky, ktorá sa nazýva kapitálový trh, alebo nie. Nebudem daleko od pravdy, ak poviem, že nebol velký záujem rozvíjat ho. Zaiste to súviselo aj s privatizacným procesom. Rôzne podnikatelské zoskupenia, ale tiež fyzické osoby, nemali velký záujem, aby sa štandardne investovalo. Skôr išlo o formy, prostredníctvom ktorých sa mal získat rozhodujúci vplyv v podnikatelských subjektoch, co by bolo v poriadku, keby za tým bola snaha ovládnuté subjekty riadit a rozvíjat. Práve takýto postup vytvoril dešpekt ku kapitálovému trhu, jeho absolútne podvyživenie a nedôveru k tejto forme investovania. O stave ekonomiky nehovoriac.

Je to spôsobené nedostatkom penazí?

Nie. V ekonomike je dost penazí. Dokazujú to údaje prezentované bankami aj Národnou bankou Slovenska. Úspor obyvatelstva je dost na to, aby sa vedeli využit. Otázka je, ci potenciálni investori veria ludom, ktorým by mali zverit svoje peniaze, a aká kvalitná je legislatíva, ktorá ciastocne upravuje investovanie drobných investorov. Strucne povedané, ludia by urcite investovali. Zdroje tu sú, problém je však v tom, že majú tažkosti s identifikáciou niektorých podnikatelských skupín a s dôverou k nim.

Teda hovoríte o priehladnosti.

Presne tak. O priehladnosti, presnejšie nepriehladnosti tejto casti podnikatelského prostredia. Najmä v minulosti sme sa stretávali s netransparentnostou niektorých financných alebo podnikatelských skupín. Treba si však uvedomit aj to, preco to tak bolo. Predovšetkým v minulosti mali na tom podiel obavy z toho, že sa mohli stat stredobodom záujmu nelegálnych štruktúr, ktoré v spolocnosti vytvárali nevhodnú atmosféru. Druhým, pretrvávajúcim dôvodom je neoprávnene negatívne vnímanie subjektov nazývaných financné skupiny. Je zvláštne, že pokial sa hovorí o zahranicnej financnej skupine sústredenej okolo nejakej banky, je všetko v poriadku. Ak sa však hovorí o slovenskej skupine, vníma sa to inak. Netreba zabúdat, že podnikanie sa správa podla toho, ako je urcený legislatívny rámec. Využíva všetky dostupné možnosti – co nie je zakázané, je dovolené. Netreba vinit podnikatelské skupiny z toho, že sa správajú podnikatelsky a snažia sa zarobit pre seba ci pre svojich klientov. Nerobme si ilúzie, že niekde inde je to inak.

Ak má štát inú predstavu, má ju pretavit do zákonov a nechat ich schválit v parlamente.

Sú už slovenské zákony v porovnaní so zahranicím štandardné?

Legislatíva bola od zaciatku dost volná. A ani teraz nie je dostatocne jednoznacná. Prijatím direktív Európskej únie a aproximáciou práva sa všetky normy, najmä zákon o kolektívnom investovaní, stali dostatocne kvalitnými. Každý clenský štát Európskej únie má právo na rešpektovanie istých národných špecifík. To je samozrejmé. Ale rozdielnost tam, kde by mala byt jednotnost, môže byt prícinou negatívnych javov. Chýba jednotnost prístupu k subjektom, ktoré vykonávajú de facto rovnakú cinnost, ale de iure sú to rôzne typy. Azda najvýraznejším príkladom – a vnímajú to všetci clenovia asociácie – je existencia „investicnej zložky poistenia“, co nie je nic iné ako kolektívne investovanie, avšak nevztahujú sa na nu žiadne pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika ako na podielové fondy.

Regulacné orgány kapitálového trhu vznikli až po tom, ked už vaša spolocnost fungovala.

Kontrolné mechanizmy existovali už vtedy. Cinnost depozitára i štátneho kontrolného orgánu upravoval zákon o investicných spolocnostiach a fondoch. Dozor vykonávalo ministerstvo financií, neskôr to bol nie práve najštastnejšie zriadený Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a až z neho sa vyvinul Úrad pre financný trh. Vývoj terajšej Asociácie správcovských spolocností (ASS) bol tiež poznamenaný historickým vývinom. Pôvodná Asociácia investicných spolocností (AIS) združovala aj obchodníkov s cennými papiermi a bývalé investicné fondy. V okamihu, ked sa vyprofilovali vtedajšie investicné spolocnosti, bolo ich šest, založili novú ASS. Pochopili, že chcú robit cosi nové, štandardnejšie a transparentnejšie. Zacali celkom od nuly. Ich cielom bolo osamostatnit sa, vyprofilovat sa ako cisté investicné spolocnosti, ktoré spravujú len podielové fondy a nijaký iný majetok. Tak sme sa dostali k jednotlivým prvkom samoregulácie, zverejnovaniu zo zákona nepovinných údajov. Najskôr bolo potrebné získat stanoviská správcovských spolocností, definovat kritériá transparentnosti, pravidlá pre ocenovanie majetku a mno-ho dalšieho.

V súcasnosti je na Slovensku zhruba 20 správcovských spolocností. Nie je trh primalý pre také množstvo firiem?

Je tu dostatok potenciálnych prostriedkov na investovanie. Myslím si, že slovenský trh je ešte v takej fáze, že poskytuje stále priestor na podnikanie. Možno aj trošku väcšieho poctu správcovských spolocností. Iná vec je, ktorá spolocnost sa na co zameriava a co a ako klientom ponúka. Ak tu bude príliš vela správcovských spolocností, môže to byt vo vztahu k investovaniu kontraproduktívne, pretože ludia sa v nich prestanú orientovat.

Bežne vo svete je v správe podielových fondov 20 až 30 percent úspor obyvatelstva, co je vysoké císlo. U nás je to ovela menej. Hovoríme o 10 miliardách korún vo fondoch a o 300 až 400 miliardách úspor. Teda, aby sme sa dostali na investície porovnatelné so svetom, máme ešte co robit.