Kurzy mien stredoeurópskych krajín by mali podla ocakávaní zaznamenat v druhom štvrtroku oživenie po svojom pomerne neúspešnom vstupe do roku 2003. Politické napätie v regióne totiž oslabuje a krajiny dosahujú pokrok na svojej ceste k pricleneniu sa k Európskej únii (EÚ) v máji 2004. Niektorí analytici však poukazujú na riziká, vyplývajúce zo zhoršovania ekonomických vyhliadok v západnej Európe, ktorá je najväcším exportným trhom pre stredoeurópske krajiny.

Prvý štvrtrok 2003 bol pre meny krajín strednej Európy velkou skúškou vzhladom na napätie na svetovej politickej scéne v súvislosti s prípravou USA na vojnu v Iraku. Polský zlotý oslabil voci euru o 10 %, madarský forint takmer o 5 % a ceská koruna o 1,4 %. Iba slovenská koruna si pocínala pomerne úspešne, kedže posilnila o 0,4 %. „Prvý štvrtrok bol pre väcšinu stredoeurópskych mien katastrofou. Zdá sa však, že v druhom štvrtroku sa tieto meny zotavia a vykompenzujú cast predchádzajúcich strát,“ povedal Gavin Gray, analytik pre tranzitívne trhy v HSBC. Gray dodal, že pozitívny impulz pre meny by mal vyplývat z úspešných výsledkov referend o vstupe kandidátskych krajín do EÚ. „Hoci rozširovanie EÚ sa už na stredoeurópskych trhoch prejavilo dávnejšie, tieto trhy budú aj tak stále reagovat priaznivo na nové správy o napredovaní v rámci expanzie EÚ,“ dodal. Gray je presvedcený, že referendum o vstupe do EÚ bude napriek obavám úspešné aj v Polsku, co podporí kurz zlotého.

Polský zlotý posilnil len v tomto týždni o viac ako 2 %. Podporili ho nielen signály, že vojna v Iraku sa blíži ku koncu, ale aj vyhlásenia polského ministerstva financií. Ministerstvo informovalo, že pri súcasných úrovniach kurzov nebude uvažovat o nákupe tvrdej meny na medzibankovom trhu. Zlotému prospelo aj utlmenie politického napätia v Polsku.

Podla názoru dalších analytikov sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne preukáže, že prvý štvrtrok 2003 znamenal pre stredoeurópske meny iba docasný nepriaznivý výkyv v rámci inak priaznivého dlhodobého trendu. „Vyhliadky stredoeurópskych mien hodnotím velmi pozitívne. Najdôležitejšie je, že meny zaznamenávajú dlhodobý trend posilnovania, pricom sa ocakáva ich ešte väcší rast, ked sa budú stredoeurópske krajiny pripravovat na vstup do eurozóny,“ povedal Thomas Browne, analytik pre meny tranzitívnych ekonomík v Deutsche Bank. Browne dodal, že miera rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvatela je nízka, avšak bude postupne rást a približovat sa k úrovniam v EÚ. Zdôraznil, že nedávne signály opätovného oživenia prílevu priamych zahranicných investícií do stredoeurópskeho regiónu dávajú za pravdu tým, ktorí ocakávajú obnovenie pozitívnych trendov. Automobilky Peugeot a Toyota tento týžden oznámili, že v rámci spolocného projektu vybudujú v Ceskej republike nový automobilový závod, do coho investujú 750 – 950 mil. eur. Peugeot taktiež plánuje vybudovat automobilový závod na Slovensku v hodnote 700 mil. eur. Francúzsky výrobca pneumatík Michelin tento týžden oznámil, že ponúka 87 mil. eur na dokoncenie akvizície polskej spolocnosti Polish Stomil-Olsztyn.

Jedným z potenciálnych rizikových faktorov pre stredoeurópsky región sú nepriaznivé vyhliadky ekonomiky EÚ, ktorá je hlavným exportným trhom krajín strednej Európy. Európska komisia totiž v utorok znížila prognózu pre ekonomický rast v EÚ na tento rok na úroven 1,0 % z pôvodnej predpovede 1,8 %. Mieru rastu ekonomiky v Nemecku odhaduje iba na 0,4 % oproti pôvodnej prognóze 1,4 %. „Oslabenie aktivity v západnej Európe spôsobí redukciu tamojšieho rastu objemu importu, co bude mat následne negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu v strednej Európe, pokial tieto nezvýšia svoj trhový podiel,“ povedal Philip Poole, riaditel pre výskum tranzitívnych trhov v ING. „To by malo negatívny vplyv na vývoj rozpoctov a na ceny aktív,“ dodal. Na oslabovanie v rámci EÚ reaguje spomedzi stredoeurópskych krajín pravdepodobne najcitlivejšie Madarsko, kedže 72,7 % celkového madarského exportu smeruje do EÚ. Madarsko je tiež jednou z najotvorenejších ekonomík v regióne, pricom export tvorí 70 % HDP. Polsko je však najväcšmi chránené pred vplyvmi oslabovania EÚ, kedže jeho exportný sektor tvorí iba 23 % HDP, hoci 70 % jeho exportu smeruje do EÚ.