Všetko sa zdalo byt pred vypuknutím horúcej fázy irackého konfliktu také jednoduché! Vecne optimistickí burziáni boli v marci skalopevne presvedcení, že s prvými bombami dôjde na svetových parketoch ku kurzovej explózii, podobne ako tomu bolo pred 12 rokmi, ked medzinárodné spolocenstvo na cele so Spojenými štátmi úspešne bojovalo proti násilnému vpadnutiu režimu Saddáma Hussajna do Kuvajtu. Navyše sa domnievali, že tento okamih bude zaciatkom dlhodobého vzrastu hodnoty akcií, pretože po páde irackej diktatúry vypadne jeden z najdôležitejších podporovatelov globálneho teroru – Saddám Hussajn.

Politické faktory majú navrch

Za normálnych okolností sa burziáni orientujú v prvom rade podla hospodárskych ukazovatelov. Na mikroekonomickom poli je to predvšetkým podnikový zisk; na makroekonomickom výška úrokovej miery. Okrem toho berú financní odborníci do úvahy psychologické faktory a – samozrejme – klúcové politické determinanty. Tieto sa dostanú do analytického popredia pocas vypätých politických situácií, ked ekonomickí experti musia uvažovat, aký hospodársky dopad bude mat na burzu ten ci onen konflikt – a ponechat si v priezore všetky eventuality, zvážit ich pravdepodobnost a podla toho sa správat pri kúpe ci predaji vyhliadnutých úcastín.

Priebeh prvých vojnových dní dával burzovým optimistom zapravdu. Presne ako v roku 1991 vystrelili akciové kurzy do nevídaných výšok, za necelé dva týždne v priemere o 25%. Teda, presnejšie povedané, vzostup hodnoty úcastín sa zacal niekolko dní pred zaciatkom bojových akcií. Na toto je však jednoduché vysvetlenie: Na burze sa obchoduje s budúcnostou; dnešná hodnota úcastín je odrazom ocakávaní aktérov na parkete ohladom budúceho vývinu tej ci onej akciovej spolocnosti. Spätný pohlad do roku 1991: Od januára do konca februára zaznamenali európske akcie takisto vzostup o 25%, co na dva mesiace nie je veru na zahodenie. Následne sa v priebehu 12 mesiacov zvýšili o dalších 20%. Ci koncom tohto rok budeme svedkami podobného vzostupu akciových kurzov, je ale viac ako otázne. Dôvod? Geopolitická situácia a stav konjunktúry v dominantných ekonomikách – v Spojených štátoch, Nemecku a Japonsku – sú teraz diametrálne odlišné od roku 1991.

Lokálny konflikt versus globálna vojna

V roku 1990 obsadil Saddám Hussajn omnoho menšieho suseda, aby si osvojil jeho zásoby ropy. Proti invázii sa postavilo celé medzinárodné spolocenstvo. Iracký diktátor bol do velkej miery osamotený. Vtedajší vpád do Kuvajtu a následná akcia medzinárodných jednotiek pod americkou taktovkou boli vlastne lokálnym, regionálne obmedzeným konfliktom. Výsledok bol vopred jasný; podobne ako pozitívne dôsledky na zarucenie dostatocného zásobovania sveta ropou. Cena ropy sa zakolísala iba na chvílu. Bolo totiž absolútne predvídatelné, že bagdadský diktátor nebude v stave uzurpovat Kuvajt, nebude mat pod kontrolou okolo 40% svetových zásob ropy, nebude môct vydierat demokratický Západ usmernovaním ceny „cierneho zlata“ vo svoj prospech.

Dnešná situáciia je, najmä po 11. septembri, ovela komplikovanejšia. Z globálneho pohladu jestvuje mnoho ohnísk napätia, cím sa zneprehladnuje celková bezpecnostná situácia a zvyšuje riziko vojnového stretu. Ako príklad možno uviest nadalej existujúce nebezpecenstvo globálnej bin-ládinovskej teroristickej hydry, dalej situáciu v Afganistane, politické tlaky na Blízkom Východe, vyostrenú atmosféru v Severnej Kórei – na kompletný výpocet by nestacil priestor, venovaný tomuto príspevku.

Okrem je cím dalej tým jasnejšie, že náklady na vojnu, na znovuvýstavbu Iraku a na udržanie akého-takého politického poriadku budú omnoho vyššie, než si dokážu predstavit aj tí najodvážnejší vojenskí odborníci. Prvé odhady hovoria o celkových nákladoch okolo 1 bilióna dolárov za prvých desat rokov po skoncení vojny.

Ekonomická obloha zatiahnutá

Pocas prvej irackej vojny bola svetová ekonomika poznamenaná predovšetkým negatívnymi psychologickými vplyvmi. Japonské národné hospodárstvo sa nachádzalo napriek predchádzajúcemu internému šoku v relatívne stabilnom stave. Európa profitovala z mimoriadnej konjunkturálnej injekcie v podobe nemeckého ekonomického znovuzjednocovacieho boomu. Jedine Spojené štáty sa pasovali s následkami bankovej krízy; zvládli ju však pomerne hravo.

Teraz sa globálna ekonomika nachádza v znamení všeobecnej konjunkturálnej dýchavicnosti. Európa a Japonsko bojujú s taživými štruktúrnymi problemémami, pricom sa boja radikálnej reformnej kúry. Jedine americké hospodárstvo vykazuje pomerne stabilný stav, co však neznamená, že Washington má urobené všetky ekonomicko-politické domáce úlohy. Financným expertom spôsobuje hlavybôl skutocnost, že úroková miera sa nachádza na historicky rekordne nízkej úrovni. Ústredné banky nemajú pomaly ale iste takmer nijaký manévrovací priestor pre prípadné znižovanie sadzieb, cím sa nachádzajú v nepríjemnej situácii. Ak by sa vojna v Iraku skoncila „normálne“, ciže vítazstvom Americanov v dohladnom casovom období (ako to naplánovali washingtonskí generáli), potom by došlo velmi pravdepodobne ku konjunkturálnemu oživeniu. Následne by museli ústredné banky zvýšit úrokovú mieru, aby zabránili na obzore sa vynárajúcej inflácii. Väcšie úroky sú však jedom pre obchodníkov na parkete, lebo zvyšujú prítažlivost bezrizikových štátnych dlhopisov a znižujú atraktivitu úcastín, tak ci onak podliehajúcich kurzovým výkyvom. Ak by sa vojna v Iraku neskoncila podla predstáv amerických vojenských stratégov, potom by sa globálny konjunkturálny horizont zrejme zatemnil ešte viac; reálne by mohla hrozit svetová ekonomická recesia. Následne by, logicky, klesli aj kurzy akcií.

Nastala burziánska hodina pravdy

Nie však všetkých. Úlohou burziánov bude – ako vždy – na základe racionálnej ekonomickej a (teraz vo zvýšenej miere aj) politickej analýzy vystopovat tie akciové spolocností, ktoré majú najlepšiu pozíciu na prekonanie súcasných problémov a najvýhodnejšie podmienky pre co najziskovejšie hospodárenie v budúcnosti. Teda, odddelit akciové zrno od úcastinných pliev. Skrátka: Na burze sa v blízkej budúcnosti presadia tí aktéri na parkete, co správne odhadnú politický a ekonomický vývin a z množstva akciových spolocností, kótovaných na svetových burzách, vyberú tie, ktoré majú najlepšie šance na prekonanie súcasnej neistej poliitckej a ekonomickej situácie.

Na Wall Street, vo Frankfurte ci Londýne odbila hodina pravdy – teraz sa ukáže, ktorý burzián je v stave ziskovo obchodovat v labilných globálnych situáciách.