Výsledky cenzu malých a stredných podnikov, ktorý sa uskutocnil vlani od marca do septembra, nie sú až také prekvapivé. Projekt sa spája predovšetkým s preverením statusu aktivity. Spiace, ci mrtve firmy poznajú v každej krajine. Experti odhadovali, že v prípade Slovenska to bude 20 percent z celkového poctu. Potvrdilo sa. Navyše bolo možné aktualizovat základné údaje o podnikoch. Zmeny totiž nebývajú vždy zaznamenané v registroch, co v spôsobuje komplikácie tak v praktickom živote – podnik zmenil adresu, pošta nenachádza adresáta, ako aj nepresnosti štatistických zistovaní.

Projekt však sledoval hned viacero cielov, o ktorých verejnost príliš vela nevie, sú však velmi dôležité vzhladom na ocakávané zaclenenie SR medzi vyspelú európsku pätnástku. Išlo o rozsiahlu a pomerne zložitú akciu, neporovnatelnú s bežnými štatistickými zistovaniami. Náklady predstavovali zhruba 40 miliónov korún. Z programu PHARE nan bolo poskytnutých 500-tisíc eur (21,5 mil. Sk).

Cenzus bol zameraný na právnické a fyzické osoby a osoby s tzv. slobodným povolaním, ktoré patria do kategórie malých a stredných podnikov, ciže zamestnávajú do 250 zamestnancov. Na Slovensku bolo v roku 2001 evidovaných 365 783 takýchto podnikatelských subjektov. Vyše 121-tisíc dostalo na adresy získané zo živnostenského alebo obchodného registra dotazník. Následne vyšlo do terénu 780 anketárov, aby získali informácie od tých, ktorí nereagovali a vyplnený dotazník nezaslali spät. Napriek velkému úsiliu sa štatistikom nepodarilo preverit 8 415 podnikov, a to najmä pre ich dlhodobú absenciu na adrese uvedenej v živnostenskom registri, odchod do zahranicia, ukrývanie sa pred políciou alebo striktné odmietnutie poskytnút akékolvek informácie.

Register miestnych jednotiek

Kompletné spracovanie cenzu MSP ešte nejaký cas potrvá – predpokladá sa, že definitívne výsledky budú k dispozícii koncom tohto roku. Zatial je zrejmé, že z celkového poctu 121 461 skúmaných jednotiek bolo k 15. marcu 2002 viac ako 66-tisíc (54 percent) aktívnych a viac ako 55-tisíc (45 percent) neaktívnych.

Výsledky však poslúžili aj na vytvorenie štatistického registra miestnych jednotiek, ktorý Štatistický úrad SR potrebuje na produkciu štatistických údajov v regionálnom clenení, co je predpokladom cerpania regionálnych financných fondov EÚ. (Podrobnejšie v rozhovore s predsedom Štatistického úradu SR Petrom Machom.) Tento register bude významným nástrojom pri následných analýzach štruktúry a správania sa malých a stredných podnikov (mimochodom, koncom januára ich bolo na Slovensku dovedna 356 306), a pri analýzach ekonomickej a sociálnej situácie v jednotlivých regiónoch.

Súlad s Európou

Mottom cenzu bolo „Vytvorme súlad s Európou“. Ukazuje sa, že napojenie na medzinárodné registre je zložité. Najskôr treba zabezpecit harmonizáciu existujúcich národných registrov. Naša legislatíva inak upravuje vytváranie registrov pre právnické osoby, inak pre živnostníkov, a inak pre slobodné povolania, namietajú predstavitelia Štatistického úradu SR.

„Zatial sa hladá spôsob, ako legislatívne vytvorit harmonizovaný register. My však nie sme klúcovým hrácom. No aj štátnej správe by pomohlo, keby sa podarilo registre zintegrovat. Až potom pripadá do úvahy integrácia s Európskym obchodným registrom,“ pripomína predseda Štatistického úradu SR Peter Mach a dodáva, že je to pre Slovensko výzva bez ohladu na to, že na Európsky obchodný register nie sú momentálne napojené ani všetky clenské krajiny EÚ.

Jednorazová akcia

Pôvodne sa hovorilo, že podobný cenzus by sa mal opakovat každých pät alebo desat rokov. Vychádzalo sa z toho, že v štátoch s prechodnou ekonomikou sa štruktúra podnikov rýchlo mení. Navyše, zhruba štvrtine firiem zapísaných v registroch sa každý rok menia údaje. V Európe platí, že polnohospodársky cenzus sa robí každý desiaty rok, scítanie ludu sa na Slovensku uskutocnuje takisto raz za desat rokov. Išlo však o jednorazovú akciu. Štatistický úrad SR sa bude snažit v budúcnosti získavat informácie najmä zo zdrojov, ako sú sociálna poistovna alebo danový úrad.