Sú problémy a problémy. Najväcší problém je s ich rozlišovaním. Velké sú paradoxne zatienované malými. V mäteží zarucených domnienok o odpocutých telefónoch a záhadných úctoch vo švajciarskych bankách sa strácajú zlými rozhodnutiami možno denne milióny korún. Omyl a zlé rozhodnutie nie je to isté.

Ministerstvo obrany SR zmenilo rozhodnutie o vítazovi verejnej sútaže na dodávku logistického systému. Zvláštne je, že zmenu inšpiroval Úrad pre verejné obstrávanie SR, ktorý posudzoval sútaž ešte zvláštnejším spôsobom. Nehodnotil totiž proces, ako mu to vyplýva zo zákona, ale obsah. Výsledkom je, že logistický systém naruší koncepciu informacného systému, ktorý sa už zacal budovat a doteraz minutých 180 miliónov korún možno považovat prinajmenšom za nedobre minuté peniaze. Nové riešenie logistického systému predpokladá uplatnenie technológie, ktorú NATO nepoužíva, takže aj odborníci upozornujú na možné komplikácie vo vzájomnej komunikácii Slovenska a zvyšku NATO.

Verejná sútaž je skoro vždy potenciálnym bojiskom rôznych záujmov. Ide o peniaze, takže racionalita zavše zohráva celkom podradnú úlohu. V tendri ministerstva obrany sa odohrala podivuhodná komunikácia. V den, ked z ministerstva obrany odišli listy s oznámením výsledkom sútaže, štátny tajomník tohto úradu hovoril v televízii o indíciách neúspešnosti sútaže. Tušil? Vedel? Blufoval? Alebo sa stal hovorcom záujmov? Ak je všetko cisté, nemohol vtedy ani len tušit ci a ktorí úcastníci sútaže vznesú námietky.

Tu by sa mohol príbeh skoncit. Mohlo by to tak byt v krajine, ktorá vníma výkon moci ako službu všetkým a nie iba nenáhodne vybratým skupinám. Na Slovensku je stále iba slabucký hlas upozornujúci štátnych úradníkov, že majú robit to, co im káže zákon. Viac nemusia, len nech to robia poriadne.