28. apríla 1937 – narodil sa v dedine al-Awja na okraji mesta Tikrit asi 150 km severne od Bagdadu
október 1956 – pripája sa k povstaniu proti pro-britskému rojalistickému vedeniu a stáva sa povstalcom a clenom arabskej svetskej strany Baath
október 1959 – rok po zvrhnutí monarchie sa zúcastní na pokuse zabit premiéra Abdela-Karima Kassema. Po jeho neúspechu uteká za hranice
február 1963 – ked vo vojenskom puci preberá vládu v krajine strana Baath, vracia sa do Iraku. Po deviatich mesiacoch je však vedenie krajiny opät zvrhnuté, Saddáma chytia a uväznia. Pocas pobytu vo väzení ho zvolia za zástupcu generálneho tajomníka strany
júl 1968 – pomáha pri vojenskom prevrate, ktorý posadí stranu Baath opät do vedenia krajiny pod vedením prezidenta Abdula-Rahmana Arefa
marec 1975 – ako viceprezident Revolucnej velitelskej rady (RCC) podpisuje dohodu o hranici s iránskym Šachom, ktorou koncí iránska podpora revolty irackých Kurdov
16. júla 1979 – preberá vedenie v krajine potom, co prezident Ahmed Hassan al-Bakr odstupuje z pozície predsedajúceho RCC
22. september 1980 – po nepokojoch na hraniciach zacne osem rokov trvajúcu vojnu s Iránom
16. marec 1988 – pocas chemického útoku na iracké mesto Halabja zabíja asi 5000 Kurdov
20. august 1988 – iracko-iránsky konflikt koncí prímerím. Kampan proti Kurdom pokracuje
2. august 1990 – iracká invázia susedného Kuvajtu, nasledujú sankcie Bezpecnostnej rady OSN
17. januára 1991 – medzinárodné sily pod vedením USA zacínajú vojnu v zálive s leteckými útokmi na Irak a okupovaný Kuvajt
28. februára 1991 – iracká armáda po bojoch opúšta Kuvajt
3. apríla 1991 – Bezpecnostná rada OSN požaduje od Iraku, aby ukoncil vývoj biologických, chemických a jadrových zbraní a rakiet s dlhou dráhou letu
15. októbra 1995 – v referende o prezidentovi získava viac ako 99 percent hlasov a stáva sa prezidentom krajiny
23. februára 1996 – dvaja dezertéri, ktorí sa oženili s dcérami Saddáma Husajna, sú po šestmesacnom pobyte v Jordánsku po návrate zabití vlastnými príbuznými
22. februára 1998 – generálny tajomník OSN Kofi Annan po stretnutí so Saddámom Husajnom v Bagdade popiera krízu ohladom zbrojných inšpekcií v krajine
15. októbra 2002 – podla oficiálnych výsledkov získava v novom referende o prezidentovi 100 percent hlasov, cím sa potvrdila jeho pozícia prezidenta aj pre dalšie volebné obdobie
7. decembra 2002 – ospravedlnuje sa za kuvajtskú inváziu, ale dodáva, že jej prícinou bolo kuvajtské vedenie. Kuvajt ospravedlnenie neprijíma
2. februára 2003 – v prvom rozhovore po viac ako desiatich rokoch popiera, že by mal Bagdad vo vlastníctve zakázané zbrane a akékolvek spojenie s organizáciou al-Kájda
15. marca 2003 – vyhlasuje v Iraku vojnový stav a rozdeluje krajinu na štyri zóny. Velením nad najdôležitejšou zónou, ktorá zahrna Bagdad a mesto Tikrit poveruje svojho syna Kusaja