Prezident republiky Rudolf Schuster je presvedcený, že klientov skrachovaných nebankových subjektov by mal aspon ciastocne odškodnit štát. Dôvodom je skutocnost, že „štát …povolil a toleroval fungovanie nebankových firiem a mal by teda spoluzodpovedat za následky.“

Nebankové subjekty oficiálne bankovú cinnost nevykonávali. Svoje produkty pomenovali romatickými menami ako tiché spolocenstvo, pôžicka, zmenka….úroky neboli úrokami, ale výnosmi. Neporušovali zákon. Viacerí odborníci však upozornoval, že charakter aktivít nebankových subjektov je iný ako proklamovaný, že v skutocnosti bankovú cinnost vykonávajú. Kde bol spravodlivý prezident?

Úrok a výnos sú dve rôzne slová a každé z nich znamená nieco iné až pokial si z nich niekto ocividne neurobí synonymá. Na reklamu minuli nebankové inštitúcie vela penazí, až ta vela, že mnohí si mysleli, že ponuku musia prijat, že je povinná.

Na situácii okolo nebankových subjektov je najsmutnejšie poznanie, že politikom je dobré aj neštastie ak ich dostane pred kamery. Po oznámení, že BMG, Drukos a AWG nie sú schopné vyplatit klientov sa na Slovensku vyrojili krdle prorokov. Nerozpakovali sa hovorit o zodpovednosti vlády za problémy „výrobcov štastia.“

Na vyplatenie veritelov skrachovaných nebankových subjektov zo štátnych penazí nie je právny rámec. Naštastie. Prezidentovi taký zákon chýba . Obcan, ktorý necíti potrebu znášat dôsledky hamižnosti niekolkých spoluobcanov, lapá po dychu. Ako vidno, aj solidaritu možno znásilnit. Len nie je jasné, preco to robí prezident.