Ako sa vyvíja poistný trh na Slovensku? Vyzerá to, že trendom je zlucovanie spolocností.
Slovenský trh je pomerne malý a nie je tu priestor pre tolko poistovní, kolko momentálne na nom pôsobí. Trendom posledných rokov je naozaj konsolidácia. Aj ja vidím príležitosti v akvizíciách menších spolocností. Možné je, že niektorí hráci aj odídu z trhu. Podla môjho odhadu by sa pocet poistovní mohol znížit na 15, maximálne 18.
Hovorí sa však, že slovenský trh je stále podpoistený. Naozaj tu nie je priestor pre dalšie spolocnosti?
Jediná príležitost je, aby do existujúcich spolocností vstúpil podnik zo zahranicia. Tažko by sa v súcasnej situácii dokázala uplatnit nová lokálna spolocnost. Ak sa pozrieme na celý priemysel vo svete, nikto nemá peniaze na investovanie. Vyplýva to zo situácie na financných trhoch. Poistovacie spolocnosti nemajú peniaze na investície na zelenej lúke a ani na Slovensku sa už nedá vela kúpit. Poistný trh je rozdelený. Zastúpenie tu majú tak-mer všetky velké zahranicné poistovne. Predpokladám, že spolocnosti sa budú skôr spájat. Impulz na prevzatie najcastejšie prichádza z materskej spolocnosti.
Vidíte riešenie v špecializácii poistovní?
Špecializovat sa môžu len spolocnosti, ktoré sú velké. Trh v SR je však malý. Nemyslím si preto, že práve špecializácia je klúcom k velkým ziskom. Máme tu 5,5 milióna obyvatelov a nie celkom rozvinutý trh. V dlhšom horizonte môžu menšie spolocnosti prežit, len ak budú univerzálnymi a poskytnú celý sortiment poistenia.
Aj samotné životné poistenie prežívalo vlani krízu…
Situácia v životnom poistení je kritická. Prvýkrát v histórii v minulom roku nerástol pocet nových životných poistiek, resp. rástol minimálne. Vo vyspelých krajinách je životné poistenie podporované danovými úlavami. Aj slovenská vláda by nan mala mysliet v pripravovanej danovej reforme. Peniaze zo životného poistenia musíme investovat bezpecne, nakupujeme najmä štátne cenné papiere alebo využívame nástroje penažného trhu. Ak nezískame dost penazí z trhu, nenakúpime štátne dlhopisy, co by vládu naozaj mohlo zaujímat.
Problémy mala i vaša materská poistovna. Už ich vyriešila?
Teraz sú už urcite vyriešené. Problémy nastali kvôli podpore dcérskej spolocnosti Fireman’s Fund. Allianz AG musela vytvorit dodatocné rezervy vo výške 750 miliónov amerických dolárov. Podporila tým financnú stabilitu svojej dcéry a zvýšila poistné krytie ochorení zaprícinených azbestom. Spôsobilo to pokles ceny akcií na kapitálových trhoch.
Môžu tažkosti materskej Allianz AG pôsobit aj na slovenskú firmu?
My sme nezávislí. Máme svoju vlastnú uzávierku, súvahu. O dopadoch by sme mohli hovorit, ak by sme rýchlo potrebovali peniaze v hotovosti. Nemalo by sa to však stat.
Ako hodnotíte reguláciu na poistnom trhu? Je dostatocná?
Úrad pre financný trh robí svoju prácu dobre. Verím však, že by mohol mat väcší vplyv pri tvorbe zákonov. Prejavilo sa to napr. pri povinnom zmluvnom poistení, kde nebol dostatocne rýchly a aktívny. Nespravilo sa všetko, co bolo potrebné pre poistný trh. Novela sa pripravovala nie celkom bez ÚFT, ale mal by mat väcší vplyv pri tvorbe legislatívy.
Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel nie je príliš výnosný biznis. Vy máte najväcší podiel na trhu. Neobávate sa ho?
Trhový podiel je, samozrejme, výhoda a sme radi, že je takmer 70-percentný. Naším cielom je dosiahnut v poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel aspon malý zisk. Predpokladám, že je to i ciel ostatných poistovní, ktoré poskytujú tento produkt. Hoci teraz to tak možno nevyzerá. Ceny sú takmer rovnaké a regulované. Je to jasný signál, že poistenie je ešte stále príliš lacné. Ceny poistenia musia narást, no zvýšenie nebude vysoké. Velký deficit je zo starých poistných plnení a najmä z poistného plnenia za bolestné a staženie spolocenského uplatnenia. To je naozaj nieco, coho sa obávame. Z uvedeného dôvodu vyplácame obrovské sumy penazí. V konecnom dôsledku to však musia zaplatit motoristi. Ak si napríklad odrežete prst, dostanete
50 000 korún. V západnej Európe menej. V žiadnom prípade nechcem obmedzovat práva obyvatelov. Preco má však niekto na Slovensku za ten istý úraz dostat v absolútnych císlach desatkrát viac ako v Nemecku? Zastavit to musí vláda, ktorá by sa mala zaoberat európskymi priemermi a urcit limity.
Neplechu v poistení teda robí aj starý deficit.
Pôvodne sme predpokladali 2,2 mld. Sk. To je však len predbežný výsledok. Odhadujem štyri až pät miliárd, možno aj viac. Zaplatia ho motoristi, ktorí cerpali v minulosti výhody z nízkeho poistného.
Znamená to, že poistné bude rapídne rást?
Dúfame, že s pomocou vlády, ktorá vytvorí limity, budeme poistné zvyšovat miernym tempom. Nárast v budúcnosti by nemal byt taký velký ako tento rok. Samozrejme, chápeme ekonomickú situáciu domácností. Je tu 1,7 milióna áut, poistenie je pre domácnost nemalá položka. Nejde nám o predraženie poistného. Na druhej strane, ked sa pozrieme na náklady a výnosy, peniaze nemajú odkial príst. Ak poistovací sektor bude rocne v zisku 5 miliárd korún, môže deficit zaplatit. Situácia je však iná. V poistovacom priemysle peniaze nie sú.
Ak dlho by malo trvat splatenie starého dlhu?
Predpokladám tak 16 až 17 rokov.
Pomôže deregulácia?
Samozrejme dúfame, že k nej dôjde co najskôr. Posledná novela naozaj nebola žiadnou výhrou. Nevyriešila problémy povinného zmluvného poistenia. Nechala príliš vela vecí otvorených. Liberalizácia, ktorá je v rukách vlády, však peniaze do sektoru neprinesie.
Rozmýšlate o zmene kritérií pre výber poistného v povinnom zmluvnom poistení? Rozdelenie podla kubatúry nie je práve štastným riešením.
Metódy menit nebudeme. Chýbajú štatistické údaje potrebné na zmenu kategorizácie. Na zmenu by sme potrebovali tak pät až šest rokov.
Je z vášho pohladu príspevok, ktorý platíte hasicom, spravodlivý?
Je priam ilegálny. Je v rozpore s Ústavou SR. Kto využíva hasicov, rýchlu zdravotnícku pomoc, políciu? Len vy ako šofér? Ked si v podniku dáte niekolko pív, idete po ceste domov a spôsobíte svojou nerovnou chôdzou dopravnú nehodu, potrebujete lekárov, políciu, hasicov. Ale neplatíte. Poistovna však musí platit, co sa premieta aj do poistného. Platia teda vodici motorových vozidiel. Vy-tvára sa tak skupina ludí, ktorí musia platit za služby, ktoré exkluzívne nevyužívajú. Ak sa táto platba odstráni, bude to, samozrejme, výhoda aj pre poistených. Uvedených osem percent je súcastou vzorca, z ktorého sa pocíta poistné.
Hovorili sme o viacerých problémoch povinného poistenia. Ktorý trápi poistovne najviac?
Urcite je to deficit z poistenia ešte pred odstránením monopolu. Dalším problémom sú neplatici. Asi 11 % zapísaných motorových vozidiel nebolo v roku 2002 poistených. Napriek pomerne vysokým pokutám nevieme platenie vynútit. Na neplaticov v budúcnosti doplatia ostatní.
Situáciu v poistovníctve odrážajú aj vaše hospodárske výsledky za rok 2002. Ste s nimi spokojní?
Hospodárske výsledky poistovne sú v súlade s našimi ocakávaniami. Strata 1,3 mld. Sk síce vyzerá na prvý pohlad zle, zahrna však aj hospodárenie z roku 2001. Ak sa pozrieme na výsledky podla medzinárodných úctovných štandardov IAS, môžeme vidiet efekty spred dvoch rokov, ked bola súcastou úctovníctva aj Investicná a rozvojová banka. Treba ešte podotknút, že za minulý rok majú Slovenská poistovna i Allianz oddelené súvahy, uzávier-
ku budeme konsolidovat až za rok 2003. Samotná Allianz poistovna bola velmi úspešná, pokial ide o zisk i obrat.
Ste prezidentom najväcšej slovenskej poistovne. Ako si vyberáte ludí do tímu?
Vytváranie tímu nie je jednoduchá záležitost. Je to sústavný proces. Každý clovek je individualita, osobnost, pohybuje sa v urcitom okruhu známych, jeho život i vztahy sa neustále menia. Nikdy nemôžete povedat, „mám perfektný tím“, lebo len co to dopoviete, už ho nemáte. O kvalitných ludí sa zaujímajú aj iné spolocnosti a snažia sa ich získat. Ale, samozrejme, ako prezident si hladám svoj tím. Môžem povedat svoje predstavy o tom, koho v nom chcem mat. V súcasnosti máme na klúcových pozíciách na celom Slovensku ludí z Allianz poistovne i Slovenskej poistovne v pomere 40 : 60.
Je teda tažké obklopit sa schopnými ludmi?
Slovensko je mladá otvorená ekonomika. V takej majú ludia mnoho prianí a nárokov. Je však tažké nájst kvalitných ludí, ktorí sú ochotní vela pracovat. Problém, ktorý si všímam nielen v SR, ale v celom regióne, je, že ludia si myslia, že po dvoch rokoch sa stanú hlavným manažérom firmy, v ktorej pracujú. Nemajú reálne kariérne ocakávania. Myslia si, že všetko pôjde rýchlo. Ja to chápem. Na to, aby sme si mohli kúpit to, co chceme, potrebujeme peniaze. Dobrá pozícia znamená viac penazí.
Ale všetko si vyžaduje trpezlivost.
Ako dlho vám trvalo, kým ste sa dostali na manažérsku pozíciu?
Teraz mám 48 rokov, prvýkrát som viedol spolocnost v poistovníctve pred šiestimi rokmi. Dovtedy som však pracoval na obycajných postoch, po krôcikoch som sa vypracovával. Najskôr v elektrárni, kde som až po 12 rokoch práce získal vedúcu pozíciu.
Svoje pravidlá teda máte – tvrdá práca, trpezlivost. Myslíte, že podobnými zásadami sa riadia aj ostatné po-
istovne na našom trhu?
Jednoznacné a striktné princípy v duchu corporate governance by mali byt základom všetkých spolocností. My sa nimi riadime. Myslím však, že nie všetky poistovne majú také tvrdé pravidlá.
Manuel Bauer
Vek: 48 rokov
Funkcia: prezident predstavenstva Allianz – Slovenskej poistovne, a. s.
Vzdelanie: Technical Engineering High School vo Viedni