Je január roku 2007. Dôchodkyna Jarmila Nováková z dedinky na konci sveta v Krkonošiach sa rozhodla, že predá starý automobil, ktorý má ešte po manželovi. Našla si kupca – býva vo vedlajšej dedine. Zostáva jej len automobil prehlásit.

Ešte v roku 2003 by musela íst do najbližšieho väcšieho mesta, aby mohla predaj vybavit. Teraz však stací zájst iba na miestnu poštu. Poštová úradnícka overí jej totožnost a všetko vybaví za nu. Napojí sa na internetové registre a celá akcia jej nezaberie ani pol hodiny.

Tak nejako by mal v budúcnosti vyzerat kontakt ludí so štátnou správou podla ministra Vladimíra Mlynára. Dôchodkyni Novákovej by malo ulahcit život jeho ministerstvo informatiky.

(spracované podla denníka MF Dnes)

Od zaciatku tohto roka majú v CR o jedno ministerstvo viac. Nové ministerstvo informatiky, kde pracuje 160 ludí, bude stát danových poplatníkov len tento rok zhruba 112 miliónov korún. Necudo, že bežní obcania aj politici, predovšetkým opozicní, sa pýtajú, ci bolo nevyhnutné zriadovat toto ministerstvo.

Ministra Vladimíra Mlynára caká množstvo „neviditelnej práce“ – boj s úradmi, ktoré musí presvedcit, aby zacali používat moderné technológie a aby štátna byrokracia zjednotila to, co už dnes používa. Najcastejšia otázka, na ktorú musí nový minister pre informatiku odpovedat, znie však úplne jasne: Co za 120 miliónov korún ludia dostanú?

„Dúfam, že o štyri roky, ked budem odchádzat z toh-to ministerstva, bude možné štvrtinu z tých najbež-nejších vecí vybavit na internete,“ hovorí V. Mlynár a uvádza príklad: „Každý obcan bude mat možnost napojit sa na rôzne inštitúcie cez internetové stránky – webový portál. Možno si predstavit situáciu obcana, ktorý sa prestahoval.

V súcasnosti musí postupne navštívit niekolko úradov a inštitúcií so žiadostou o zmenu údajov v nimi spravovaných registroch. V ideálnom prípade v budúcnosti navštívi iba jedno miesto, napr. obecný úrad, kde overia jeho totožnost i uvádzané údaje a dialkovým elektronickým prístupom ich zmenia vo všetkých potrebných registroch.“

Prvé kroky

Zhruba od polovice vlanajšieho roka je možné prostredníctvom internetu žiadat o sociálne dávky. V súcasnosti prebieha záverecné testovanie podania elektronického priznania k dani z pridanej hodnoty a už priznanie k DPH za február bolo možné podat elektronicky so zaruceným elektronickým podpisom. Bezprostredne bude nasledovat možnost elektronicky podat priznanie k cestnej dani a k dani z nehnutelností. A pravdepodobne už na zaciatku roku 2004 bude možné elektronicky podat priznanie k dani z príjmov za rok 2003.

Cast verejnosti a ciastocne aj médiá tvrdia, že nové ministerstvo je zbytocné. Minister sa snaží presvedcit o opaku. „Ministerstvo informatiky je v podstate nadrezortným ministerstvom, jeho hlavným cielom je systémovo koordinovat elektronizáciu štátnej správy. A to sa dosial príliš nedarilo,“ tvrdí V. Mlynár a pokracuje: „Nové ministerstvo nebude len požieracom penazí, naopak, svojou cinnostou smeruje k tomu, aby verejné financné prostriedky ušetrilo.

Vznik tohto ministerstva totiž neznamenal žiadne nové nároky na štátny rozpocet, lebo sa iba sústredili financné prostriedky, ktoré boli dosial v kapitolách Úradu pre verejné informacné systémy, ministerstva dopravy a spojov a Úradu na ochranu osobných údajov.

Okrem toho v tohtorocnom štátnom rozpocte sú po prvýkrát prostriedky, ktoré jednotlivé rezorty vynakladajú na informacné a komunikacné technológie, sústredené v kapitole Všeobecná pokladnicná správa, a ministerstvo informatiky koordinuje ich efektívne využitie. Financné úspory prinesie aj budovanie už spomenutého intranetu verejnej správy, lebo okrem iného umožní jednotlivým úradom využívat najvýhodnejšie tarify dátových a hlasových služieb…“

Európska komisia má pre oblast informatiky osobitného komisára, teda akéhosi európskeho ministra informatiky, a nápln cinnosti jeho úradu sa prakticky úplne zhoduje s náplnou cinnosti novovzniknutého ceského ministerstva.

Ministerstvo informatiky vzniklo zlúcením troch existujúcich úradov, a teda aj ich zamestnancov. Dochádza však k výmene konkrétnych ludí na väcšine vedúcich funkcií, a to predovšetkým na základe nezávislého posúdenia ich odborných schopností.

Klávesnice vládnutia

Hlavným cielom ministerstva informatiky je, aby ludia museli chodit na úrady co najmenej. Hovorí sa tomu aj e-government. Zjednodušene je e-government široký komplex riešení, ako prakticky využit výhody moderných technológií elektronickej komunikácie v agendách štátnej a verejnej správy. „Znamená to teda jednak využitie elektronickej komunikácie na zrýchlenie a skvalitnenie prenosu informácií medzi úradmi a úradníkmi, jednak zrýchlenie a zjednodušenie komunikácie obcana s úradom. Preto napr. budujeme tzv. intranet verejnej správy, teda rozsiahlu komunikacnú siet, ktorá umožní rýchlu a predovšetkým bezpecnú výmenu potrebných informácií medzi jednotlivými úradmi štátnej správy a samosprávy.

Pracujeme na príprave zákona o registroch verejnej správy, ktorý stanoví základné systémové pravidlá šírenia a ochrany informácií uložených v týchto registroch. Robíme analýzu tzv. životných situácií, teda jednotlivých konkrétnych foriem kontaktu obcanov s úradmi, a to z hladiska ich pocetnosti a možnosti praktického uplatnenia elektronických komunikacných technológií,“ vysvetluje minister.

Najdalej je v takejto praxi Velká Británia, kde prechod na tzv. e-government (teda princíp, ked ludia so štátnou správou komunikujú elektronicky) presadzuje Tony Blair. Velká Británia dokonca ako jedna z prvých krajín testovala možnost volit cez internet.

To, že bežní ludia i podnikatelia budú menej chodit po úradoch, pretože množstvo záležitostí, ktoré sa dnes vybavujú na papieri, budú môct vybavit cez internet, im síce zjednoduší život, ale iní tým prídu o prácu.

„Elektronizácia správnych agend má predovšetkým skvalitnit a zrýchlit prácu úradníkov. A nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto smere je co zlepšovat. Okrem toho požiadavka na zvládnutie pocítacovej gramotnosti ako jedného z nevyhnutných kvalifikacných predpokladov štátneho úradníka je zakotvená aj v zákone o štátnej službe. Ide teda o prirodzený všeobecný proces zlepšovania služieb štátu obcanom, a aj podla mojich osobných skúseností s vekom jednotlivých úradníkov nijako bezprostredne nesúvisí,“ myslí si V. Mlynár.

Nejde však len o obmedzenie byrokracie. Rovnako zaujímavý, a z pohladu bežného cloveka možno ešte zaujímavejší, je elektronický obchod, ktorý zatial velmi nefunguje. V tejto súvislosti minister pripomína práce na tzv. bielej knihe elektronického obchodu, ktorá bude obsahovat výpocet konkrétnych zmien zákonov a vyhlášok nevyhnutných na to, aby sa odstránili existujúce prekážky rozvoja elektronického obchodu v Ceskej republike.

„Vzhladom na to, že tento materiál bude schvalovat vláda, budú jednotlivé rezorty povinné tieto konkrétne zmeny vykonat. Konkrétny casový horizont ešte nie je v tejto chvíli stanovený a vôbec je tažké teraz odhadnút, ako rýchlo sa bude elektronický obchod rozvíjat v praxi. Bude to závisiet od bezpecnosti jednotlivých systémov a predovšetkým od šírky ponuky,“ hovorí.

Gramotnost za stovku

V CR sa vela diskutuje o rozšírení internetu do malých, tažko dostupných obcí. Môže vôbec ministerstvo prispiet k tomu, aby aspon 50 percent obyvatelstva do štyroch rokov zvládalo prácu s pocítacom?

„Mojou úlohou nie je ludom kupovat pocítac a ani ich nútit pripojit sa na internet, ale pomôct vytvorit možnosti, aby sa každý, kto má záujem, mohol naucit internet používat.

V spolupráci so spolocnostou Intel a Národnou knižnicou sme odštartovali Národný vzdelávací program pocítacovej gramotnosti, ktorý jednu z takýchto dostupných možností ludom prinesie. Popritom sa prostredníctvom spolupráce s regulátorom telekomunikacného trhu budem snažit vytvárat podmienky na to, aby sa cenová aj technická dostupnost internetu prirodzeným spôsobom zvyšovala. Dôležité bude v tomto smere dokoncit liberalizáciu telekomunikacného trhu a dbat na dodržiavanie rovnakých konkurencných podmienok,“ hovorí o zámeroch V. Mlynár.

Aby sa prax e-governmentu stala bežnou, musí sa každý naucit pracovat s pocítacom. „Preto sme sa rozhodli od zaciatku tohto roka pre kohokolvek, kto bude mat záujem, v internetových kaviarnach, školách a knižniciach organizovat špeciálne kurzy,“ dodáva minister pre informatiku. Do týchto kurzov sa môže zapísat každý. Kurzy budú anonymné a úcastník za ne zaplatí sto korún. Dalšiu stovku za neho zaplatí ministerstvo informatiky a tretiu stovku dodá sponzor, teda niektorá z pocítacových firiem.

Pod pojmom pocítacová gramotnost sa zvycajne rozumie schopnost ludí ovládat pocítac a vo svojej práci používat internet. Rýchly rozvoj praktického použitia moderných informacných a komunikacných technológií prináša z ekonomického hladiska urýchlenie inovacných procesov, rozširuje obchodné možnosti a zvyšuje produktivitu práce. Tým, samozrejme, prispieva k zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky a rastu HDP. Technológia však sama osebe nic nerieši, potrebuje ludí, ktorí sú schopní s nou pracovat.

Autor je spolupracovníkom PROFIT-u