Co sú to vlastne práva pacientov, a má na Slovensku chorý clovek vôbec nejaké práva, alebo je pre systém „výhodnejšie“ udržiavat ho v zajatí predsudkov, že je vazalom „ludí v bielych pláštoch“? Tieto a mnohé iné otázky súvisiace s ochranou a právami pacientov vystupujú do popredia vždy, ked sa mení legislatíva. A v súcasnosti sa na Slovensku pripravuje závažná zmena, ktorá mení dlhorocné predstavy a zaužívané postupy pri poskytovaní zdravotníckych služieb.
Ako je to teda s právami pacientov vo svete a na Slovensku?
O otázke ludských práv v oblasti zdravotníctva sa diskutuje už od polovice 20. storocia. Prvú Chartu práv pacientov vydala v roku 1973 Americká asociácia nemocníc. Prvú Chartu práv pacientov na Slovensku spísali lekári a zástupcovia Asociácie nemocníc už v roku 1992, pricom vychádzali z medzinárodných dokumentov. Vláda SR schválila Chartu v apríli roku 2001. Samotný dokument nic neznamená, kým sa nestane príruckou, pomocníkom každého obcana, ktorý sa v istom okamihu stáva pacientom. Charta je však aj jedným zo základných odporúcaní pre všetkých, ktorí poskytujú zdravotnícke služby.
Zmena úloh
Podstatou problému je však fakt, že sa postupne menia úlohy pacienta a lekára. Pacient má právo na výber lekára, na informácie a takisto na liecbu, ktorá je v súlade s najmodernejšími výdobytkami lekárskej vedy. Pacient coraz castejšie vstupuje do ordinácie lekára vyzbrojený poznatkami, ktoré získal z internetu. Možno sa zdá, že presadzovanie Charty práv pacienta je v súcasnosti „kontraproduktívnym“ prvkom, no nie je to tak. Cím viac informácií nielen o právach, ale aj o povinnostiach a možnostiach obcania majú, tým neskôr sa z nich stávajú pacienti.
Cím viac informácií o moderných spôsoboch liecby, ale aj o prevencii chorôb sa obcanom sprístupnuje, tým viac je systém zdravotníckych služieb efektívnejší a pružnejší. Cím viac pacientov bude vystupovat v úlohe „kontrolóra a revízora zdravotnej starostlivosti“, tým bude táto služba kvalitnejšia.
Charta práv pacientov však nehovorí len o právach, ale aj o zodpovednosti. Je o kompromisoch. Iste sa budú lepšie presadzovat v krajine, v ktorej pacient zodpovedne a cielavedome plní odporúcania lekára. V krajine, kde sa navzájom oba subjekty kontrolujú, aby dospeli k spolocnému cielu – k zlepšeniu zdravia pacienta.
Slovenská legislatíva v oblasti zdravotníctva sa bude coskoro musiet prispôsobit nielen ekonomickým požiadavkám vlády a štátnych predstavitelov, ale najmä legislatíve, deklaráciám a konvenciám, ktoré upravujú práva a povinnosti pacientov v Európe.
Vediet viac
Podpora práv pacientov je na Slovensku dlhodobý proces. V rámci projektu Podpora práv pacientov, ktorý má „pod palcom“ Ministerstvo zdravotníctva SR, sa ocakáva najmä zvýšenie informovanosti laickej i odbornej verejnosti o tejto problematike, ako aj presadzovanie Charty práv pacientov do praxe. Približne o dva mesiace sa uskutocní druhé Národné fórum o právach pacientov. Konferencie sú iba špickou ladovca všetkých aktivít, ktoré sa „tocia“ okolo témy práv pacientov.
Podla slov Alexandry Bražinovej, koordinátorky projektu, na dosiahnutie cielov Podpory práv pacientov sa využívajú rôzne prostriedky, nielen konferencie pre niekolkých zasvätených. S pomocou holandskej vlády sa napríklad ešte v tomto roku vytvorí na Ministerstve zdravotníctva SR Jednotka práv pacientov. Pôjde o stycný bod pre komunikáciu štátnej správy s verejnostou.
To je však ešte len budúcnost. Co sa deje už teraz? „Aktívne spolupracujeme so širokou škálou štátnych, regionálnych a mimovládnych organizácií, cinnými v zdravotníctve a mapujeme problémy, nedostatky a priority v oblasti posilnenia práv pacientov na Slovensku. V spolupráci s holandskými lektormi vzdelávame vybrané cielové skupiny odborníkov v tejto problematike.“
V súcasnosti sa teda intenzívne okrem reformy zdravotníctva pripravuje aj Národný program práv pacientov, strategický dokument, ktorý vytýci smer na zlepšenie presadzovania práv pacientov na Slovensku. Základné dokumenty a postupy možno sledovat aj na stránke www.pravapacientov.sk., tu môžu pacienti konzultovat svoje problémy v oblasti práv pacienta.
Najmä laická verejnost však potrebuje viac zrozumitelných a dostupných informácií.
„Zatial robíme aktivity v štyroch mestách – Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici a Levoci. Spolu-
pracujeme s nemocnicami, ale aj inými zdravotníckymi inštitúciami a dôraz kladieme najmä na osvetu. Napríklad aj tak, že pomáhame zavádzat a zlepšovat systém riešenia stažností pacientov,“ dodáva A. Bražinová.
Vo svete hrajú významnú úlohu v ochrane práv pacienta pacientské organizácie. Ako je to na Slovensku? Vedia o týchto spolkoch pacienti, majú združenia ludí s rovnakým zdravotným postihnutím dostatocné možnosti uplatnovat požiadavky a práva svojich clenov? Možno nie vždy o nich pocut, lebo nenarobia vela kriku. Pod pokrievkou to však už vrie.
Pod pokrievkou
Na Slovensku je minimálne dvesto aktívnych združení pacientov. O tom, ci sú alebo budú rovnocenným partnerom vládnych a riadiacich inštitúcií rozhodujú najmä samotné organizácie a ludia v nich. „Organizácie pacientov robia mnoho pre presadzovanie práv svojich clenov, casto je to každodenný boj o rôzne dôležité malickosti,“ zdôraznuje A. Bražinová.
Spomenme iba jeden príklad: Slovenská liga celiakov bojuje za to, aby boli bezlepkové potraviny oznacené prekríženým klasom, ale dožaduje sa aj zmien v systéme sociálneho zabezpecenia.
Existujú aj spolocnosti, ktoré poskytujú pacientom právne služby. Na Slovensku sa síce ešte iba málo prípadov dostalo až pred súd, zato sa coraz castejšie objavujú podnety na riešenie sporných prípadov v liecbe. Pod slovným spojením práva pacientov si možno predstavit všelico. Patrí sem napríklad všeobecné právo na kvalitnú zdravotnú starostlivost, a takisto konkrétny problém, napríklad, ci si môže obcan svoju zdravotnú dokumentáciu okopírovat, alebo len urobit výpisky na mieste.
Iste, máme pred sebou ešte dalekú cestu, kým všetko, co je v Charte práv pacienta bude realitou, a vela z toho si vyžiada systémové zmeny v zdravotníctve. „Som však presvedcená, že mnohé sa dá zmenit aj ‚bez penazí‘ – a to najmä vztah medzi pacientom a lekárom, ci zdravotníckym personálom všeobecne. Zdravotnícky pracovník by mal brat pacienta ako rovnocenného, dôstojného partnera. To znamená informovat ho o zdravotnom stave, potrebných vyšetreniach a zákrokoch, prognózach, atd. Rešpektovat jeho potreby. Na druhej strane pacient by mal aktívne pristupovat k ochrane svojho zdravia,“ zamýšla sa nad cielmi projektu A. Bražinová.
Práva pacientov patria medzi základné ludské práva. Preto je velmi dôležité, aby pacient vnímal poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako proces, do ktorého má možnost vstúpit, poznat ho, využívat a kontrolovat.
Erik Heydelberg, vedúci tímu holandských expertov, ktorý projekt na Slovensku koordinovali, na prvej konferencii o tejto téme koncom minulého roka povedal: „Stredobodom nášho záujmu je obcan, pacient a všetci aktéri, ktorí do projektu vstupujú – od ministerstva cez zdravotníkov, pacientské organizácie a združenia až po samosprávy. Všetci sa navzájom potrebujú, pretože ani jedna organizácia nemá silu presadit práva pacientov samostatne.“ A presadzovat možno iba to, co vieme, v co veríme a co dokonale poznáme. Poznáte svoje práva, pacienti? Zdravie je podla Svetovej zdravotníckej organizácie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnost choroby alebo postihnutia. Každý je zodpovedný za ochranu svojho zdravia.
Charta práv pacientov na Slovensku má desat clánkov.
vyberáme z nich:
o Práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve cloveka na ludskú dôstojnost, na sebaurcenie, autonómiu.
o Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zarucujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivost.
o Pacient má právo v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkolvek case v najbližšom zdravotníckom zariadení.
o Pacient má právo zúcastnovat sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovat o jej poskytovaní a liecení.
o Pacient má právo na zdravotnú starostlivost, ktorá sa vyznacuje vysokou profesionálnou úrovnou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.
o Pacient má právo byt jemu zrozumitelným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotníckych výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou.
o Pacient má právo byt informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza.
o Pacient má právo nahliadat do zdravotnej dokumentácie a robit z nej výpisky.
o V prípade úmrtia má právo nahliadnut do dokumentácie manžel, manželka a plnoleté osoby, ktoré s ním v case úmrtia žili v spolocnej domácnosti a plnoleté deti, prípadne rodicia.
o Pacient má právo odmietnut alebo prerušit zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených právnymi predpismi.
o Odobrat orgány z tiel mrtvych na úcely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba pocas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázatelné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
o Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, liecbe a prognóze, ako aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné.
o Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta.
o Vyšetrenie, liecba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení sa uskutocnujú v súlade so zásadami práva na ludskú dôstojnost a na zachovanie intimity pacienta.
o Nevyliecitelne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivost.
o Pacient má právo podat stažnost, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
o Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Pacient má právo na informácie a zachovanie intimity.