Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO prináša výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) za 4. štvrtrok 2002 na Slovensku, v Ceskej republike a Polsku. V rámci projektu HESO sa nezávislí odborníci (ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií) zo Slovenska, Ceskej republiky a Polska štvrtrocne vyjadrujú k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií v ich krajine a sprostredkúvajú tak názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvnujúcich kvalitu života obcanov danej krajiny.

Partneri INEKO, ktorí realizujú projekt HESO v zahranicí, sú v Ceskej republike Institut ekonomických studií Fakulty sociálních ved Univerzity Karlovy v Prahe a v Polsku Instytut badan nad gospodarka rynkowa (Gdanský inštitút pre trhovú ekonomiku).

Rating štvrtroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrtroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie každej krajiny na ich kvalitu a dôležitost. Rating štvrtroka odráža mieru reformnej atmosféry a sleduje trendy. Jeho absolútne hodnoty nie sú porovnatelné pre úcely zistenia skutocného stavu reforiem v jednotlivej krajine.

Na Slovensku stúpol rating 4. štvrtroka – prvého štvrtroka novej vlády a parlamentu, na 60,9 bodov z úrovne 33,5 bodov v 3. štvrtroku 2002, co predstavuje najvýraznejší nárast ratingu od zaciatku projektu HESO v apríli 2000. Rating štvrtroka vzrástol aj v Ceskej republike na úroven 42,9 b. V Polsku klesol rating na hodnotu 17,1 bodov, co je polským historickým minimom. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)

Hodnotenie vybraných opatrení 4. štvrtroka 2002:

Vo všetkých troch krajinách bolo ukoncenie prístupových rokovaní s Európskou úniou (najlepšie hodnotené slovenské a ceské opatrenie v 4/2002) na decembrovom kodanskom summite vnímané jednotlivými hodnotiacimi komisiami odborníkov ako úspešné završenie dlhodobého integracného úsilia kandidátskych krajín. Slovensku sa podarilo vynegociovat obdobné podmienky ako ostatným susedným štátom. Najmenej spokojní sú Cesi, ktorí získali najnižšie dotácie na obyvatela. Naopak, Polsku sa okrem najvyšších priamych platieb od EÚ na hlavu spomedzi krajín V4, podarilo vyjednat aj presun 1 mld. euro zo štrukturálnych fondov priamo do štátneho rozpoctu, co však podla polských odborníkov nemusí byt iba výhoda, kedže bude k dispozícii viac prostriedkov na výdavky, najmä na sociálne dávky, cím sa môže znížit rozpoctová disciplína. Odborníci odporúcajú budúcim clenským štátom vykonat ešte pred vstupom do únie maximum reformných opatrení, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj a rast hospodárstva, kedže vstupom do EÚ zároven odovzdajú Bruselu cast svojej suverenity, a tým aj rozhodovacích právomocí, co môže v prípade neuskutocnenia reformy samotnej EÚ brzdit rast a konkurencieschopnost ich ekonomík.

Zrušenie takmer všetkých ciel a množstevných kvót v obchode medzi Slovenskom a Ceskou republikou je trhovo konformným riešením, ktoré bude tlacit na zvyšovanie konkurencieschopnosti oboch ekonomík. Otvorenie trhu voci našim západným susedom bude generálnou skúškou pre množstvo domácich výrobcov potravín pred vstupom SR do EÚ. Kto nedokáže celit ani len dovozom z Ceska, nemôže už vonkoncom konkurovat na obrovskom spolocnom európskom vnútornom trhu. Pre spotrebitelov oboch krajín prinesie zrušenie bariér zníženie cien. Podla odborníkov mala SR podobne postupovat aj voci ostatným štátom, minimálne však voci kandidátskym krajinám a súcasným clenom EÚ. Akékolvek obmedzenia v zahranicnom obchode sú prežitkom, negatívne vplývajú na slobodnú volbu pri výmene tovarov a služieb, co následne znižuje bohatstvo celej spolocnosti.

V súvislosti so vstupom do EÚ sa diskutuje aj o prijatí meny euro. Aby sa v budúcich nových clenských štátoch EÚ stalo euro jediným zákonným platidlom musia byt splnené konvergencné kritériá, z ktorých jeden je nepresiahnutie hranice deficitu verejných financií stanovenej na úrovni 3% HDP. V súcasnosti však verejné rozpocty Slovenska, Ceska, ako aj Polska hospodária so schodkom približne od 5% HDP do 6% HDP. Historicky najvyšší rozpoctový deficit (111,3 mld. Kc) (najhoršie hodnotené ceské opatrenie v 4/2002) bol schválený v Ceskej republike. Kritiku u ceských expertov vyvolala zotrvacnost štátnych rozpoctov, ktoré tlacia problémy stále len pred sebou. Absencia systémových zmien sa prejavuje v neustále sa zvyšujúcich deficitoch verejných financií. K prehlbeniu deficitného hospodárenia štátu prispelo aj ceskou odbornou verejnostou negatívne hodnotené plošné 7%-né zvýšenie platov zamestnancov vo verejnom sektore. Nádejou na zlepšenie by mohla byt realizácia ceským ministerstvom financií predloženej rozsiahlej koncepcie reformy verejných rozpoctov, ktorá navrhuje uskutocnením mnohých systémových zmien znížit v roku 2006 schodok verejných financií v prípade razantnejšieho tempa reforiem na 3,7% HDP. Takisto polský štátny rozpocet na rok 2003 bol hodnotený negatívne. Aj ked sa jeho schodok (38,7 mld. zlotých) oproti minulému roku mierne znížil, nepovažujú polskí experti tohtorocný rozpocet za zaciatok potrebnej reformy verejných financií. S negatívnymi ohlasmi hodnotiacich sa stretlo zvýšenie odvodov a novela zákona o daniach z príjmov právnických osôb (najhoršie hodnotené opatrenie v Polsku v 4/2002), ktorá zrušila v predošlej právnej úprave stanovené postupné znižovanie sadzieb dane z dnešných 28% až na 22% v roku 2004 a namiesto toho znížila sadzbu dane len o 1%-uálny bod na výšku 27%. Nedodržaním vládneho slubu o nižšom zdanovaní korporácií sa narušila dôveryhodnost štátu pre investorov, co zvyšuje riziko investovania v Polsku. Pri slovenskom štátnom rozpocte (deficit 56 mld. Sk) ocenili hodnotiaci odborníci snahu vlády o obmedzenie deficitu verejných financií a priblíženie sa metodike EÚ pri vykazovaní schodku verejných financií, ktorá reálnejšie zobrazuje stav hospodárenia štátu. Slovenský štátny rozpocet na rok 2003 možno teda nazvat viac transparentným a pravdivejším v porovnaní s minulými rokmi. Nedá sa mu však prisúdit prívlastok proreformný. Nereflektoval totiž systémové opatrenia v celom priereze verejných výdavkov, ale sústredil sa len na vytipované položky, ktorými chcel stabilizovat schodok verejných financií. Medzi takéto stabilizacné opatrenia šetriace verejné výdavky je možné zaradit novely zákonov o zamestnanosti, o sociálnej pomoci, o štátnej službe, o prídavku na dieta, o stavebnom sporení, návrh novely zákona o verejnej službe, zrušenie Fondu náhradného výživného alebo zmrazenie platov ústavných cinitelov a zamestnancov štátnej sféry. Plánovaný deficit verejných financií na rok 2003 je však napriek tomu príliš vysoký. Kritizovaný bol aj fakt, že na udržanie 5%-ného rozpoctového schodku sa namiesto ešte razantnejšieho zníženia verejných výdavkov plánujú aj vyššie danové príjmy, ktoré sa majú získat najmä zo zvýšenia nepriamych daní (zvýšenie sadzieb spotrebných daní, úprava sadzieb DPH). Obdobná kritika pri hodnotení štátnych rozpoctov zaznela aj u ceských a polských odborníkov.

Zaujímavé je sledovat názory ekonómov na reformu ozbrojených síl jednotlivých krajín. V Polsku sa vzhladom na napäté verejné financie budú musiet uspokojit o 13,4 mld. zlotých menším rozpoctom na vládny program modernizácie ozbrojených síl na roky 2003 – 2008. Tento rok by sa mal znížit pocet ludí v polskej armáde na 150-tisíc. Ministerstvo obrany Polskej republiky koncom decembra rozhodlo o nákupe 48 amerických bojových lietadiel F-16 pre polskú armádu (najlepšie hodnotené polské opatrenie v 4/2002). Lietadlá budú stát 3,5 mld. USD a dalších 1,2 mld. USD zaplatí Polsko za úroky z pôžicky. Odborníci predpokladajú, že vysoké offsetové investície vo výške 6 mld. USD sú šancou pre hospodársky rozvoj, nevedeli však urcit, nakolko budú v skutocnosti prospešné. Vyzdvihli skutocnost, že tender bol prevedený bez akýchkolvek protestov ci škandálov. Naopak ceskí experti privítali rozhodnutie vlády CR o zrušení tendra na obstaranie nových bojových lietadiel pre ceskú armádu, a to kvôli nepriaznivej situácii vo verejných rozpoctoch, netransparentnosti výberového konania a nejasnostiach okolo offsetových programov. Ceská vláda plánovala kúpit 24 švédskych nadzvukových stíhaciek JAS-39 Gripen, co by si vyžiadalo náklady okolo 100 mld. Kc. V roku 2007 by mala mat ceská armáda podla schválenej koncepcie reformy približne 35-tisíc profesionálnych vojakov a dalších 10-tisíc civilných zamestnancov. Slovenská koncepcia reformy armády – „Ozbrojené sily – model 2010“, prijatá už v roku 2001, pocíta, podobne ako ceská, s vytvorením malej flexibilnej a plne profesionálnej armády ale už od roku 2006. V Armáde SR by malo pôsobit 24 500 osôb, z toho 19-tisíc profesionálnych vojakov. Na úrovni ministrov obrany SR a CR sa stále živšie uvažuje o spolocnej vzdušnej obrane (projekt „Spolocné nebo“), co by výrazne ovplyvnilo rozhodnutie Slovenska o potrebe kúpy, resp. type a množstve nových bojových lietadiel.

Polská vláda si dala za ciel uskutocnit potrebné programy reštrukturalizácie banského priemyslu a modernizácie oceliarskeho priemyslu, ktoré pocítajú s nepopulárnymi opatreniami – uzavretím 7 uholných baní, utlmením oceliarskej produkcie o 900-tisíc ton a prepustením vyše 40-tisíc zamestnancov z týchto sektorov do konca roku 2006.

Velmi negatívne hodnotenie polských odborníkov dostal nový zákon o vzniku jednej celoštátnej zdravotnej poistovne. Zákon predpokladá zrušenie 16 regionálnych poistovní a ustanovuje jedinú zdravotnú poistovnu – Národný zdravotný fond (Narodowy Fundusz Zdrowia) – ako ich nástupkynu. Podla hodnotiacich prinesie táto zmena okrem každorocného zvyšovania zdravotného poistenia o 0,25%-uálneho bodu až do výšky 9% v roku 2007 aj tažkosti so zvyšovaním efektívnosti hospodárenia v zdravotníctve. Centralizovaný systém zdravotného poistenia bude tiež lahšie politicky zneužitelný. Dokumentovat to môže aj fakt, že 10 z 13 clenov rady poistovne bude menovaných ministerstvami zdravotníctva, financií, práce, spravodlivosti, vnútra a obrany, v rade Národného zdravotného fondu nebudú mat zastúpenie predstavitelia lekárskej obce – zdravotné sestry a lekári, minister zdravotníctva bude jedinou inštitúciou dohladu nad fondom a administratívne výdavky na chod poistovne nebudú ohranicené. Podla väcšiny hodnotiacej odbornej verejnosti bude znamenat schválený nový systém v polskom zdravotnom poistení zhoršenie súcasnej situácie.

V októbri 2002 zacala na Slovensku svoje funkcné obdobie nová vláda. Programové vyhlásenie vlády SR bolo hodnotené ako ambiciózny projekt. Ak sa vláde podarí v horizonte 4-rocného funkcného obdobia naplnit všetky jeho ciele, znacne zmení tvár Slovenska. Rozsah slubovaných reforiem je totižto velký (napr. reformy v oblasti verejných financií, sociálneho systému, zdravotníctva alebo súdnictva). Programové vyhlásenie je v porovnaní s predchádzajúcimi zamerané viac na trhovo orientované ekonomické a sociálne reformy, co bolo respondentmi vnímané pozitívne. Za najrizikovejší faktor programového vyhlásenia slovenskej vlády považujú odborníci preexponovanost jeho záväzkov, co staží jeho realizáciu. Vágnost niektorých formulácií, nedostatocná miera konkrétnosti a kvantifikácie cielov bude mat pri hodnotení cinnosti vlády za následok rôznorodost výkladov toho, co sa v skutocnosti podarilo splnit, a co nie.

www.ineko.sk/projekt_heso.htm