Michail Sergejevic Kalašnikov má za sebou dlhý, bohatý život. Osemdesiattri-rocný vynálezca samopalu AK-47, na celom svete známeho pod jeho menom, dostal všetky vyznamenania Sovietskeho zväzu a Ruska – pocnúc Stalinovým radom, cez Hrdinu socialistickej práce a konciac Vladimírskou hviezdou. V novembri mu k narodeninám tradicne gratuloval ruský prezident.

Kalašnikov má všetko: slávu, uznanie, celosvetové meno. Teda, presnejšie povedané, takmer všetko. Chýba mu jedno-jediné: financné ohodnotenie svojej práce. Za svoj vynález – najznámejšiu zbran v dejinách – neuvidel ani kopejku. Pritom samopal nesúci jeho priezvisko sa na všetkých piatich kontinentoch vyrobil a použil už nespocetnekrát. Cynici dodávajú, že zabil viac ludí, než boli straty na životoch pocas výbuchu atómovej bomby v Hirošime.

Dnes má Kalašnikov viac ako osem krížikov a dúfa, že sa mu konecne podarí financne využit svoje globálne známe priezvisko. V polovici februára prišiel, ako píše nemecký denník Die Welt, do Nemecka. Zavítal do sídla firmy Marken Marketing International (MMI) v Solingene. Kalašnikov vlastní medzicasom tretinu MMI. Spolu s obchodnými partnermi Thomasom Herrigerom a Peterom von der Heidenom chce v rámci mohutnej marketingovej kampane vytvorit globálnu znacku „Kalašnikov“, zbavit ju násilného, vraždiaceho podtónu a na trh uviest rozlicné výrobky.

Ide pritom o mimoriadne háklivý projekt. Z jednej strany je pojem „Kalašnikov“ známy vskutku na celom svete. Ludia ho však vnímajú výlucne v negatívnom tóne ako smrtiacu zbran, ako mimoriadne efektívny samopal, ktorý má na svedomí obrovské množstvo ludských životov. Nemecká teroristická skupina Rote Armee Fraktion ho má vo svojom logu, Mozambik v štátnom znaku.

S mierovým imidžom

V budúcnosti má znacka „Kalašnikov“ získat pozitívne renomé. Svetlo sveta uzrú s najväcšou pravdepodobnostou o niekolko mesiacov hodinky, halogénové žiarovky, dáždniky a vreckové nožíky – všetko znacky „Kalašnikov“. Michail Sergejevic nezaprel svoj pôvod, ked pocas poslednej návštevy Solingenu uznanlivo povedal, že sa mu najviac páci vreckový nožík… Možno aj preto, lebo rúcka bude mat také isté drevo ako legendárny samopal, a cepel sa podobá na bajonet. Všetky produkty musia mat podla Kalašnikova nasledujúce vlastnosti: spolahlivost, jednoduchost a neznicitelnost. V priezore marketingových špecialistov MMI sa nachádzajú dalšie výrobky: oblecenie, snowboardy, voda po holení.

V prípravnej fáze sú rokovania o minerálnej vode, ba aj o špeciálnej vodke znacky Kalašnikov. Noviny Die Welt dokonca dodávajú, že fantázia spolocnosti Marken Mar-keting International siaha, ak všetko bude bežat ako po masle, až k produkcii terénneho vozidla Kalašnikov. Všetko závisí od jedného faktora: Ci sa nemeckým marketingovým expertom podarí zbavit pojem „Kalašnikov“ negatívneho zafarbenia.

Ak budú úspešní, potom sa môže rozbehnút kalašnikovovská mierová mašinéria na plné obrátky. Správy o jednotlivých krokoch marketingovej kampane sa zatial na verejnosti privelmi nerozširujú.

Hviezdna popularita

„Som najznámejšou ruskou vizitkou“, podciarkuje Michail Sergejevic, ked sa ho ludia pýtajú na podnikatelské plány, a s odzbrojujúcim úsmevom odhaluje svoje pozlátené stolicky. Na svoj vek je mimoriadne ciperný. Len s písaním má problémy. Ide o následky zranenia z 2. svetovej vojny, ked ho trafili dve nemecké gulky; jedna do pravého pleca, druhá do lavej casti hrudníka. Prežil a vo vojnovom lazarete skonštruoval v roku 1941 svoje životné dielo: samopal AK-47, ktorý sa stal svetoznámym pod jeho priezviskom. V roku 1947 sa už „Kalašnikov“ vyrábal sériovo a dodnes je jedným z najväcších exportných šlágrov bývalého Sovietskeho zväzu.

Michail Sergejevic Kalašnikov je najchýrnejším obyvatelom 700-tisícového ruského mesta Iševsk. V jeho rodisku nachádzajúcom sa na Urale, vzdialenom dlhých 20 hodín cesty vlakom z Moskvy, ho pozná doslova a do písmena každý. V Iševsku získal postavenie porovnatelné s extrémne úspešnou hviezdou pop music. Slávnostne otvára výstavy a na konferenciách má privítacie slovo. Mesto dokonca vyrába a predáva ruskú vodku s jeho menom.

Z výnosu sa, podla denníka Die Welt, financujú sociálne programy pre spoluobcanov v núdzi. Michail Sergejevic, žijúci v „klasickom“ ruskom dvojizbovom byte, nezarába na tomto dobrocinnom projekte ani kopejku.

Za ruskými hranicami sa však má všetko zmenit. Kalašnikov je naladený viac ako optimisticky. „Plody už visia rozkvitnuté na strome, teraz treba len pozbierat dozretú úrodu,“ opisuje svoju nádej. Nádej o financnom zabezpecení nielen pre neho, ale aj pre jeho potomkov: štyri deti, pät vnukov a devät pravnukov. Ale, ako sa vraví, nádej zomiera posledná. Aj u Kalašnikova.