Niekolkorocné úsilie vytvorit takzvanú danovú políciu, ktorá by bola zahrnutá v štruktúre danovej správy, sa naplnilo v máji minulého roka. Vznikol Úrad danového preverovania (ÚDP) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý však nedisponuje kompetenciami štandardnými pre policajné zložky – nemá ozbrojenú zložku, nemôže robit operatívno-pátraciu cinnost a používat informacno-technické prostriedky. Zatial má k dispozícii tri krajské pracoviská – v Banskej Bystrici, Bratislave a Prešove s polovicou z plánovaných pracovníkov, ktorých by malo byt okolo stodvadsat. Tí postupne prejdú kontrolami Národného bezpecnostného úradu (NBÚ).
Do vytvorenia tohto špeciálneho útvaru odhalovanie trestných cinov súvisiacich s krátením, neodvedením alebo nezaplatením dane a podvodom nahlasovali pracovníci danových úradov orgánom cinným v trestnom konaní. Postup polície danová správa považovala za zdlhavý a problémový.
Napriek novele Trestného zákona sa reálne využívalo iba málo z legislatívnych možností. Najväcším problémom bolo preukázat trestný úmysel páchatela. Väcšina zisteného a preukázaného krátenia dane sa kvalifikovala tak, že zo strany danového subjektu nedošlo k úmyselnému konaniu, ale iba k pochybeniu vo vedení úctovníctva. Trestné stíhanie sa zastavilo aj vtedy, ak peniaze použil podnikatel na dalšie podnikanie, preukázal druhotnú platobnú neschopnost alebo ked bola firma v likvidácii a nemala žiaden majetok. Casto sa mu dalo predíst tak, že danovník prejavil „úcinnú lútost“ a zaplatil dorubenú dan.
Miliónové presuny
„Spolupráca s policajnými orgánmi je teraz na kvalitatívne dobrej úrovni, spolocná dohoda upravuje aj spätnú väzbu a umožnuje výmenu informácií,“ uviedol Milan Vavrek, poverený vedením Úradu danového preverovania. Takto postupovali pracovníci danového preverovania a justicnej polície od mája 2002 už pri konkrétnych prípadoch. Podla novely Trestného poriadku ÚDP odstupuje polícii prípady, kde by horná hranica trestu odnatia slobody bola nad tri roky.
Za zhruba sedem mesiacov cinnosti – do novembra minulého roka – eviduje ÚDP 360 trestných oznámení, pricom výška škôd spôsobených štátnemu rozpoctu dosahuje sumu 1,29 miliardy korún. Až 855 miliónov z nich pripadá na pôsobenie bratislavského pracoviska, Prešov eviduje škody za 375 miliónov, zvyšok Banská Bystrica. Približne 70 percent prípadov bolo zdokumentovaných a odstúpených justicnej polícii. Väcšinou ide o prípady, ked páchatelia danových trestných cinov konajú premyslene a s detailnou znalostou problematiky. Takmer polovica zo všetkých trestných cinov sa dotýkala spolocností s rucením obmedzeným, 39 percent konania fyzických osôb, osem percent akciových spolocností. Len v jedinom prípade trestné oznámenie smerovalo na pôsobenie zahranicnej spolocnosti na Slovensku.
Pôsobenie antikorupcného oddelenia ÚDP smeruje dovnútra danovej správy, pracovníci odhalili prípady, pri ktorých sa porušoval zákon i predpisy viacerými spôsobmi. Niektoré z nich využívajú „dieru v zákone“, iné sú založené na zlom spôsobe práce a zabezpecení danovej správy. Nedostatocné zabezpecenie DIS – Danového informacného systému – umožnilo napríklad pracovnícke Danového úradu IV v Košiciach „preložit“ 56-tisíc korún zo štátneho rozpoctu na vlastný úcet. Ukázalo sa, že v tomto systéme existuje okolo 30-tisíc prípadov duplicitných úctov, kde rovnaký úcet figuruje u rozlicných danových subjektov. Vie sa o prípade, ked to umožnilo previest 4,5 milióna korún od štátu na iný úcet. Tento rozpor sa musí riešit legislatívnou zmenou v zákone tak, aby bol danový subjekt povinný pri registrácii u správcu dane preukázat sa originálom zmluvy s bankou.
Kuriózne sú aj dalšie prípady podvádzania vlastnými pracovníkmi: V Pieštanoch sa zistilo, že danový subjekt, firma Atomik si uplatnovala nadmerný odpis DPH za osem vozidiel Tatra 815, ktoré mal skontrolovat pracovník danového úradu. Až pracovníci ÚDP zistili, že vozidlá sa nemohli umiestnit v tom objekte, kde to uvádzal danovník – nezmestili by sa tam. Inokedy sa vraj tieto vozidlá nedali skontrolovat, pretože „boli na cestách“, kontrolórka danového úradu však takúto kontrolu podla protokolu vykonala. Napokon sa zistilo, že danovník také autá vôbec nemal a v tom case nemal ani oprávnenie na podnikatelskú cinnost.
Nárocné dokazovanie
Mnohé z prípadov, ktoré patria k závažnej trestnej cinnosti, pripravované organizovanou skupinou páchatelov, sú zosnované práve ako danové podvody. To je aj prípad zlocineckej skupiny, ktorá vymyslela tzv. kruhový „softvérový“ podvod. Jeho súcastou bola likvidácia konatelov firiem („biele kone“) v kyseline sírovej. Išlo o siet spolocností, predovšetkým s rucením obmedzeným, ktoré si medzi sebou predávali softvér tak, aby si mohli uplatnit odpocet dane pri vývoze. Z 52 právnických a fyzických subjektov trinást „tovar“ aj vyvážalo. Podla dvoch nezávislých odborných posudkov na tento softvér išlo o bezcenný produkt, nepoužitelný v normálne fungujúcej firme.
Boli to textové dokumenty na disketách, súbor zákonov, ktorý je volne dostupný na internete. V prípade je niekolko desiatok obvinených, medzi nimi aj konatelia spolocností a úctovníci, ktorí si neoprávnene uplatnovali nadmerné odpocty DPH, predkladali správcovi dane potrebné danové doklady tak, že ho uviedli do omylu. Na základe toho im bol vyplatený odpocet okolo 148 miliónov korún, dalších 48 miliónov korún sa už podarilo zadržat a nevyplatit. Podozriví patrili pod dvadsat danových úradov, z trinástich „vývozných“ spolocností až jedenást malo v kompetencii Danové riaditelstvo SR v Bratislave.
V prípade kruhového podvodu „Uharekovci“ ide o podozrenie zo spáchania trestného cinu krátenia dane, z ktorého sú podozriví majitelia približne stovky firiem. Preverovaním sa zistilo, že v dvoch predchádzajúcich rokoch vystavovali faktúry bez vykonania zdanitelného plnenia. Najväcší pocet podozrivých patrí pod Danové riaditelstvo v Trencíne, ale prípad sa týka pôsobnosti všetkých ôsmich danových riaditelstiev na Slovensku. Podla M. Vavreka ide aj v tomto prípade o zložité a nárocné dokazovanie v danovom konaní, ktoré spomaluje samotný zákon o DPH.