Otvárajú sa nám dvere do Európskej únie, dvere do spoločenstva najvyspelejších krajín v Európe. Tieto dvere smerujú na obrovský trh, ktorý môže pomôcť našim firmám presadiť sa v medzinárodnom obchode a taktiež ukázať, že máme konkurencieschopných a kvalitných producentov. Do prijatia ostáva niečo vyše roka. Tento čas by mali slovenské firmy využiť na svoju prezentáciu. Zúčastňovať sa rôznych veľtrhov, prezentačných výstav hlavne v krajinách EÚ.

Z toho vyplýva, že rok 2003 je veľmi dôležitým rokom pre celé Slovensko.

Teraz je potrebné vybudovať si veľmi priateľské vzťahy s členmi Európskej únie. Na základe týchto vzťahov je potom možné v budúcnosti ťažiť a veľmi rýchlo sa približovať úrovni vyspelých európskych krajín. Existuje niekoľko príkladov z minulosti. Najkrajším pozitívnym príkladom sú krajiny ako Fínsko, Španielsko a Portugalsko. O týchto krajinách síce nie je takmer vôbec počuť, ale ich priateľské vzťahy s vyspelejšími krajinami im zabezpečili obrovský pokrok. Negatívnym príkladom je Rakúsko, ktoré sa stále cíti vstupom do EÚ oklamané. Rakúšania rátali s tým, že Viedeň sa automaticky stane akýmsi centrom Európskej únie, opak bol však pravdou.

Rozhodujúcimi faktormi sú: schopnosť byť kvalitným partnerom, nepreceňovať svoje sily, precízna prezentácia a diplomatická zdatnosť. Treba sa poučiť z chýb, ktoré urobili pred nami naši predchodcovia a vynaložiť maximálne úsilie na priblíženie Slovenska k členským krajinám EÚ. Podnikatelia a v podstate aj štát pravdepodobne túto úlohu nechápu. Dôležitosť roku 2003 im akosi uniká.

Podnikateľská obec je takmer apatická voči všetkým zahraničným prezentáciám a veľtrhom. Argumentujú nedostatkom finančných prostriedkov a nenávratnosťou vložených financií. Na veľtrhoch konaných v EÚ sa zúčastňuje obrovské množstvo producentov z celého sveta. Takéto propagácie sú vynikajúcim miestom pre uzavretie kontraktov a prezentáciu svojich produktov a krajiny na území Európskej únie. Napriek tomu sa na nich zúčastňuje len veľmi malý počet firiem zo Slovenska!

Prečo je to tak ?

Firmy nemajú záujem o svoju prezentáciu. Nemajú záujem o nadviazanie kontaktov, ktoré by im umožnili vstup na trh EÚ. Argumentujú dostatočným odbytom svojich produktov na slovenskom trhu. Tým sa ale pripravujú o možnosť zviditeľnenia a stretnutia s potencionálnymi odberateľmi Európskej únie, ktorí im môžu zabezpečiť odbyt aj po vstupe do EÚ. To ich môže stáť budúcnosť, pretože po vstupe Slovenska do EÚ nebudú mať zabezpečený odber svojich výrobkov a tým budú odsúdené na zánik a to pravdepodobne čaká väčšinu našich producentov. Náš trh sa stane súčasťou obrovského európskeho trhu, na ktorý prídu producenti z Európskej únie s vynikajúco vyvinutou marketingovou stratégiou a jednoducho našich výrobcov pohltia. Potom už bude neskoro!

Iným problémom zlyhávania slovenskej podnikateľskej obce v zahraničí je nedostatočná znalosť pomerov v krajinách Európskej únie a aj zlé obchodné myslenie. Takisto zaostávame v marketingových praktikách, ktoré sú nielen v národnom ale aj medzinárodnom podnikaní nevyhnutnosťou. Firma, ktorá nedokáže zvoliť a správne načasovať vhodnú marketingovú stratégiu nemá šancu na úspech na akomkoľvek trhu. Zaostávame teoreticky a aj prakticky.

Platí heslo : „Mysli globálne, konaj lokálne.“

Druhou stránkou tohto problému je neúčasť štátu, ktorý nemá záujem podporiť naše firmy formou cielených dotácii. Štát vytvára neuveriteľné prekážky hlavne našim podnikateľom. Je tu obrovská podpora zahraničných firiem a konglomerátov, rôzne úľavy a oslobodenia od platenia daní. Príchod medzinárodných spoločností na Slovensko síce vytvára pracovné príležitosti, ale taktiež pohlcuje slovenských podnikateľov. Na naše firmy sa však akosi zabúda. Paušálna daň mala byť veľkým krokom na podporu rozvoja podnikania na Slovensku, avšak opäť zlyhala po legislatívnej stránke. Výhodu paušálnej dane využíva mizivé percento firiem. Ďalším problémom je takmer nulová ochrana slovenského trhu a podpora vývozu, čo jasne dokazuje saldo obchodnej bilancie.

V našich pomeroch budú asi ešte veľmi dlho neznáme pojmy ako interdependencia, trasnacionalita, globalizácia a integračné ekonomické prostredie. Potreba prispôsobovania sa a súčinnosti je veľmi dôležitým faktorom v medzinárodnom podnikaní. Ekonomiky a firmy, ktoré sa nedokážu včas, aktívne a úspešne prispôsobovať, sú odsúdené na zaostávanie, k strate trhov a v konečnom dôsledku na zánik.

Nakoniec by som chcel citovať J. Naisbitta, ktorý vo svojej knihe Megatrendy napísal : „Už si nemôžeme dovoliť luxus, pôsobiť v rámci izolovaného, sebestačného, národného ekonomického systému : musíme si teraz uvedomiť, že sme súčasťou globálneho hospodárstva“.