Hoci sa čoraz intenzívnejšie hovorí o výhodách separovaného zberu, toto riešenie nestačí na hory odpadkov, ktoré vyprodukuje dnešná civilizácia. Neseparovaný odpad sa naďalej zhodnocuje spálením, pravda, už prísne ekologickým spôsobom. Na Slovensku je síce viacero spaľovní odpadu, ale iba dve spracúvajú komunálny odpad – košická a bratislavská, ktorá je po 30-mesačnej rekonštrukcii od januára tohto roku opäť naplno v prevádzke a nové zariadenia by podľa expertov mali spoľahlivo fungovať aspoň dve desaťročia. Taká je totiž ich životnosť a mesto by malo mať dlhší čas pokoj.
Po toľkých peripetiách si Bratislava pokoj naozaj zaslúži. Prvý medzinárodný tender na rekonštrukciu vypísali ešte v rokoch 1996 – 1997. Vtedy spaľovňa pracovala nepretržite bezmála štvrťstoročie. Víťazná francúzska firma CGEA nakoniec ako strategický partner do hry nevstúpila a opotrebované zariadenia doslova mleli z posledného. Nový tender vyhrala spoločnosť Siemens. Investor – Odvoz a likvidácia odpadu, a. s. – spolu s mestom však dva roky zháňal finančné prostriedky, až sa im podarila ojedinelá finančná operácia – získať úver na sto miliónov mariek od Konzorcia bánk pod vedením rakúskej Erste Bank (75 mil. DEM) a Európskej investičnej banky (25 mil. DEM). Nebolo to ľahké. Precízny biznis plán bol súčasťou zmluvy s bankami a zároveň podmienkou poskytnutia úveru. Prešiel sedemnástimi úpravami, pričom do výpočtov sa premietli aj demografické údaje a okolnosti, ktoré sa dajú očakávať ešte desať rokov od dokončenia rekonštrukcie.
Mesto v čistom
S trochou zveličenia dnes možno povedať, že hlavné mesto bude žiť v čistom prostredí. Bratislava ročne vyprodukuje 112- až 117- tisíc ton komunálneho odpadu. Kapacita zmodernizovanej spaľovne je 134-
-tisíc ton, čiže existuje zhruba 16-percentná rezerva pre očakávaný rast produkcie odpadu. Odhady hovoria, že za dve desaťročia spáli asi 2,5 milióna odpadu, ktorý by sa inak musel skládkovať.
Rekonštrukcia, ktorá stála dovedna 2,5 miliardy korún, sa považuje za najväčšiu ekologickú stavbu v poslednom desaťročí. Podľa hovorcu OLO, a. s., Ladislava Štibrányiho dokonca v posledných 25 rokoch. Spaľovňa má dve spaľovacie a dve čistiace linky, odškvarovňu, úpravňu vody, rekonštruovaný komín. „Čistenie spalín vyhovuje nielen našim, ale aj oveľa prísnejším európskym normám, ktoré u nás zatiaľ neplatia. Chlórovodík, oxidy dusíka a iné exhaláty sú hlboko pod normami EÚ. Spaliny prechádzajú trojstupňovým čistením, ktoré zachytáva aj ťažké kovy, furány a dioxíny. Spaľovňa tak už teraz spĺňa emisné limity, ktoré by v Európskej únii mali byť prijaté až o tri roky,“ pripomína prednosti rozsiahlej modernizácie L. Štibrányi.
Tepelný výkon spaľovacích roštov je 50 MW, novej parnej turbíny 5,8 MW elektrickej energie. Vlastná spotreba spaľovne je pritom iba 1 MW elektrickej energie, zvyšok bude OLO, a. s., predávať do elektrickej rozvodnej siete. To je rozdiel napríklad od viedenskej spaľovne, ktorá teplo využíva na vykurovanie mesta. Podobne riešia problematiku aj niektoré spaľovne v škandinávskych štátoch. „Naša spaľovňa je od obytných domov príliš ďaleko na to, aby bol dovoz tepla do domácností efektívny,“ zdôvodňuje toto rozhodnutie
L. Štibrányi.
V čase dokončovania rekonštrukcie sa začala pripravovať aj zmluva so Západoslovenskými energetickými závodmi. Vyprodukované teplo bude slúžiť aj na ďalšie účely, napríklad na vykurovanie skleníkov. Zisk z týchto aktivít zníži náklady na prevádzku spaľovne, ako aj celého systému zberu a zvozu odpadov v Bratislave a blízkom okolí. Podľa nového zákona o odpadoch je v nej totiž možné spaľovať už aj odpad z okolitých obcí.
Dobrá komunálna politika
Štát na túto dôležitú ekologickú stavbu tentoraz neprispel, zatiaľ čo napríklad na piaty bratislavský most cez Dunaj áno. Celá ťarcha financovania ostala na pleciach mesta a investora. Úspešná rekonštrukcia sa preto prezentuje aj ako kladný príklad komunálnej politiky. Výdatnou mierou sa však pod ňu podpísala najmä Európska investičná banka. Na stretnutí riaditeľov EIB v roku 2001 v Bratislave bol projekt prezentovaný ako jeden z najvýznamnejších, ktoré banka financuje vo východnej Európe. Kvalita ovzdušia nad Bratislavou je – s ohľadom na blízkosť rakúskych a maďarských hraníc, ako aj ekológiu celého Žitného ostrova – veľmi dôležitá. EIB zabezpečuje nad celým projektom technický a environmentálny dohľad. Monitorovanie rekonštrukcie zverila firme Haskonink, ktorá prostredníctvom svojich expertov bude dohliadať aj na neskoršie využívanie zariadenia. Počas nasledujúcich desiatich rokov budú spaľovňu monitorovať práve z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.
Spolupráca EIB a Bratislavy sa rozvíja do väčších rozmerov. Banka poskytla úver aj na spomínaný most Košická. Nový primátor Andrej Ďurkovský už stihol rokovať s viceprezidentom banky Wolfgangom Rothom aj o možnom refinancovaní dlhu mesta, hovorí sa aj o podiele na stavbe metra a o výstavbe alebo rekonštrukcii bytového fondu v Petržalke.