Paždý počítač pripojený na internet má svoju vlastnú identifikačnú adresu známu ako IP adresa. Ide o sériu štyroch čísel oddelených bodkami (každé z nich je z intervalu od 0 do 255). Nie je možné, aby v rovnakom čase boli na internete dve zariadenia s rovnakou IP adresou.

Za bežných okolností nie je IP adresa nijako chránená. Trochu šikovnejší hacker ju môže počas vášho pripojenia odhaliť a cez ňu sa napojiť na váš počítač. Potom môže čítať dáta uložené na vašom pevnom disku alebo vám nainštalovať počítačový vírus.

Majitelia telefonického pripojenia (dial-up) môžu byť relatívne pokojní. Pri tomto spojení sa IP adresa vášho počítača zakaždým mení, takže sa dá ťažko vystopovať. Pri spojení pomocou rýchlejších liniek je však IP adresa zväčša statická, teda ostáva rovnaká pri každom spojení. A to je už riskantné. Žiaľ, ani bežné webové prehliadače, ani operačný systém Windows neponúkajú možnosť utajiť svoju IP adresu pred vonkajším svetom. Dokážu to však niektoré špecializované softvérové aplikácie. Tie poskytujú ochranu aj pred takzvanými bugmi (doslova „plošticami“). Bugy alebo ploštice nemusia byť nevyhnutne nebezpečné. Mnohé webové stránky ich používajú na to, aby zistili, koľko ľudí ich reálne za deň navštívi (jeden požívateľ sa totiž môže na tú istú stránku pozrieť viackrát). Ak sa niekto na takúto stránku napojí, bug zistí jeho IP adresu a overí si, či je to nový návštevník alebo niekto, kto tu už bol. Sú však aj webové stránky, ktoré cez odhaľovanie identity svojich návštevníkov zisťujú o nich rôzne údaje, a tie potom využívajú na komerčné účely – prípadne ich predávajú ďalším stránkam. A vy potom nechápete, prečo vám z úplne neznámej mailovej adresy odrazu začnú prichádzať reklamné ponuky, ktoré ste si nevyžiadali.

Ďalšia technológia na odhaľovanie identity sa nazýva cookies („koláčiky“). Ak navštívite takto vybavenú webovú stránku, vo vašom počítači sa vytvorí malý

cookie súbor. Ak tú istú stránku navštívite nabudúce, vďaka nemu sa pripojíte rýchlejšie. Okrem toho vás stránka „spozná“ a ponúkne vám informácie, ktoré preferujete alebo vás pustí ďalej bez nutnosti zadávať vstupné heslo. Podobne ako bugy, aj cookies sú užitočné, pokiaľ ich majitelia stránok nezneužijú na nepovolený zber údajov. Ak cookies nedôverujete, môžete ich pravidelne z vášho disku vymazávať. Automaticky sa ukladajú do adresára Temporary Internet Files, ktorý sa nachádza v adresári Windows (spravidla nainštalovanom na

disku C). Spoznáte ich jednoducho. Ich názov sa začína slovkom „cookie“.