V USA sa deje niečo nezvyčajné. Jeden z kongresmanov, Russ Feingold, sa snaží presvedčiť svojich kolegov, aby hlasovali za dočasné pozastavenie armádneho programu TIA, čiže Total Information Awareness (totálna znalosť informácií). A to až do času, kým sa neprešetrí jeho opodstatnenie. Nie je zvykom, aby americký Kongres zasahoval do projektov ministerstva obrany.

Pri tomto projekte však viacerí politici a občianski aktivisti bijú na poplach. Podľa nich TIA môže ohroziť ľudské práva, najmä právo na súkromie. Zámerom projektu je prepojiť všetky informačné zdroje. Databázy finan-čných inštitúcií, zdravotných poisťovní, požičovní automobilov a ďalších inštitúcií by zasielali údaje do centrálnej policajnej databázy. Tak by polícia mohla rýchlo zistiť všetky dostupné údaje o ktorejkoľvek osobe a včas odhaliť prípadné aktivity teroristov.

Znepokojujúce otázky

Hlavným účelom programu TIA by mal byť práve boj proti terorizmu. Na technickom riešení tohto programu pracuje armádna výskumná agentúra DARPA (ktorá stála aj pri zrode internetu – pôvodne armádneho projektu). V americkej verejnosti narastá znepokojenie.

Plne ho vyjadrila skupina občianskych aktivistov, ktorá nedávno zaslala Kongresu list plný otázok: Prečo na vytvorení policajnej databázy pracuje armáda? Má armáda právo zaoberať sa sledovaním občanov? Aké informácie o občanoch sa budú v tejto databáze zhromažďovať? Ako budú tieto informácie zabezpečené proti zneužitiu? Ministerstvo obrany reagovalo na protestné aktivity vyhlásením, v ktorom ubezpečuje, že všetky obavy sú zbytočné. „Aby sme sa ubezpečili, že TIA nebude ohrozovať súkromie amerických občanov, budú naň dohliadať naši špecialisti na bezpečnosť,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Okrem toho vyvinieme technológie, ktoré zabezpečia celý systém proti vonkajším prienikom i vnútornému zneužitiu. Cieľom bude uistiť sa, že dáta v systéme sa budú využívať len na zákonné účely.“

Je to legálne?

R. Feingold nie je vo svojom snažení sám. Podporujú ho ďalší poslanci z radov demokratov. R. Feingold s kolegami Patrickom Leahym a Mariou Cantwellovou poslali list ministrovi spravodlivosti Johnovi Ashcroftovi. Žiadali ho, aby zverejnil, ako ministerstvá spravodlivosti a obrany využívajú TIA a podobné programy zamerané na zber osobných údajov. TIA totiž nie je zďaleka jediným projektom, ktorý robí starosti ochrancom ľudských práv. Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 prišla americká vláda s viacerými iniciatívami založenými na zbere údajov či monitorovaní internetu. Cieľom skupiny poslancov je vyvolať celonárodnú diskusiu o tom, či sú tieto aktivity legálne, či už svojou podstatou neporušujú federálne zákony na ochranu súkromia alebo samotnú ústavu.

Právny zástupca Informačného centra pre elektronické súkromie David Sobel upozorňuje na vládne nariadenie číslo 12333, ktoré stanovuje, za akých podmienok môže polícia a štátna služba zbierať údaje o amerických občanoch. D. Sobel vyslovil podozrenie, že projekty ako TIA by mohli toto nariadenie obchádzať.

Tovar vás sleduje

Podľa niektorých odborníkov však omnoho väčšie nebezpečenstvo ako spomínané vládne projekty predstavuje technológia RFID, ktorú v USA začínajú zavádzať hypermarkety Wal-Mart a Tesco. Ďalší predajcovia sa ich chystajú nasledovať.

Účelom RFID má byť lepšia ochrana tovaru pred krádežami. Priamo na tovar, či už sú to šaty, topánky alebo potraviny, sa nanesie miniatúrny, voľným okom neviditeľný čip. Ak na čip dopadne signál zo špeciálneho vysielača, čip vyšle odpoveď, pri ktorej sa zároveň identifikuje. RFID čipy nepotrebujú vlastný zdroj energie. Energiu potrebnú na vyslanie odpovede im dodá prichádzajúci rádiový signál.

Špeciálne vysielače budú nainštalované pri pokladniach hypermarketov. Ak okolo nich prejde zákazník s označeným tovarom, spoznajú to, a navyše rozoznajú, o aký konkrétny kus tovaru ide. Každý RFID čip totiž vysiela vlastnú jedinečnú odpoveď.

Všetko bude v poriadku, pokiaľ obchodníci každý RFID čip poctivo pri pokladni deaktivujú. Ochrancovia ľudských práv sa však obávajú, či to budú všetci naozaj robiť. Ak si zákazník kúpi, povedzme, nohavice a ich RFID čip ostane aktívny aj po opustení obchodu, tohto zákazníka bude možné sledovať. RFID vysielačov je zatiaľ málo, ale ak sa bežne rozšíria a zväčší sa ich dosah, obchodníci budú môcť napríklad monitorovať okolie obchodu a sledovať pohyb zákazníkov, ktorí ich už navštívili.

Nehovoriac o tom, že takéto sledovanie osôb by mohla využiť aj polícia a tajné služby. Je technicky mož-né, že počas platenia kreditnou kartou RFID čip pomocou bezdrôtovej komunikácie vyčíta z karty meno zákazníka. Potom bude jeho odpoveď na vyslaný signál obsahovať nielen informácie typu: „Som sveter tej a tej značky“, ale aj „Nosí ma občan XY s trvalým pobytom tam a tam“.