Pohybovať sa môže riziko teoreticky v hodnotách 0,1 – 0,9, ak použijeme matematické vyjadrenie. Jednou zo základných úloh úspešného podnikania je toto riziko minimalizovať čo najviac. Jednou z možností ako to dosiahnuť, je používať metódy controllingu.

V súčastnosti je hlavne používaný v čisto zahraničných spoločnostiach alebo v spoločnostiach so zahraničnou účasťou, ale už sa objavujú aj príklady slovenských firiem, kde sa aplikuje controlling ako metóda riadenia podnikateľských rizík a spätnej kontroly. Všeobecne používané základné rozdelenie funkcií controllingu:

– popisovanie všetkých činností prebiehajúcich vo firme;

– tvorba vnútorných predpisov a kontrola ich dodržiavania;

– finančný controlling.

Popisovanie všetkých činností prebiehajúcich vo firme

Vo všeobecnosti sa chápe ako činnosť, ktorá má za úlohu popísať ( auditovať ) aktuálny stav vykonávaných aktivít spoločnosti. Popis má obsahovať činnosti od výberu dodávateľov a nákupu vstupov cez ich spracovanie vo výrobnom procese až po ich predaj a zabezpečenie platby. Jeho súčasťou by mal byť aspoň základný algoritmus s možnosťami ďalšieho postupu pri vzniknutých situáciach.

Úlohou je identifikovať biele ( úzke ) miesta, ktoré nie sú ošetrené určitým predpisom lebo práve v nich vznikajú potenciálne problémy ( nesprávne rozhodnutia ), ktoré môžu stáť spoločnosť nielen značné finančné prostriedky, ale i stratu času, postavenia na trhu, stratu zákazníka, či dobrého mena.

Tvorba vnútorných predpisov a kontrola ich dodržiavania

Logicky nasleduje po odhalení bielych miest. Vytvorenie potrebného návodu s opatrením ako sa správať v konkrétnej situácii je už len dôsledkom analýz skutkového stavu.

Čo je však hlavnou úlohou, je spätná kontrola dodržiavania navrhnutého modelu, jeho úprava a modifikácia podľa reálnych a konkrétnych potrieb. Každý z týchto samostatných predpisov a smerníc musí spolu tvoriť jednotný, harmonický a logický celok, v ktorom je ľahká orientácia.

A práve tieto dve funkcie controllingu robia veľké problémy výkonnému manažmentu. Nedodržiavanie jasne a dopredu stanovených pravidiel je dej, ktorý sa každodenne opakuje v živote mnohých spoločností. Najhoršie je nedodržiavanie vnútorných firemných predpisov o spôsobe vykonávania hlavných činností podniku, ktoré zabezpečujú jeho základné ekonomické a výrobné aktivity.

Najväčšie nedostatky sa prejavujú hlavne pri:

– vstupnom hodnotení klienta;

– zabezpečení a garanciách obchodu;

– riešení vzniknutých kritických situácií;

– dodržiavaní vnútorných obchodných predpisov o obchodných obmedzeniach ( dodanie len určitého množstva za určitých podmienok, dodržiavanie splatností faktúr, správne podpisovanie zmlúv atď.).

Finančný controlling

Už jeho názov hovorí, čo bude jeho ťažiskom, a to hlavne kontrola vývoja a predikcia základných finančných ukazovateľov finančnej analýzy. Ďalej sú to cenotvorba a finančné kalkulácie spojené s plánovaním a nasledovnou kontrolou a revidovaním plnenia plánu, nasledovným vypracovávaním správ a reportov pre vyššie stupne riadenia a kontroly, modelovanie vzniku rôznych alternatív s možnými dopadmi na hospodárenie spoločnosti. V neposlednom rade je to sledovanie disponibilnej hotovosti finančných prostriedkov s kalkuláciou zhodnotenia voľných prostriedkov.

Zámerne som dal do popredia skôr tie nefinančné funkcie controllingu i keď, ak sa spomenie controlling, hneď padne predstava o kontrole nákladov, kontrole výrobných procesov a iných číselných vyjadrení podnikových aktivít. Nie, že by tieto činnosti neboli nepodstatné, ale chcem na jednoduchom príklade ukázať praktické možnosti uplatnenia controllingu.

Pohľadávky po lehote splatnosti sú jedny z problémov, ktoré nadmerne viažu na seba čas a peniaze na svoje vyriešenie. Pre lepší ekonomicko-účtovný software nie je problém, aby zobrazil celkovú výšku pohľadávky, jej časovú štruktúru, rozdelenie celkovej výšky podľa jednotlivých faktúr, dátumov splatností a dátumov vystavenia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú to všetky potrebné informácie, ktoré potrebujeme.

Lenže pri celkovom pohľade na pohľadávky nevieme hneď zistiť, ktorá je v akom stave vymáhania alebo právneho postupu, koľko sa na jednotlivé pohľadávky viaže tvorba všeobecne auditom odporúčanej opravnej položky, a koľko je to podľa firemných individuálnych odhadov.

V prípadoch, ak sa zákazník stáva zároveň aj dodávateľom, je možnosť vyjadriť sumu možnej výšky vzájomnej kompenzácie.

Ďalšou možnosťou je pridať k jednotlivým pohľadávkam zodpovedného pracovníka, či už z obchodného alebo ekonomického oddelenia, v prípadoch osobnej zodpovednosti aj osobu, ktorá je zodpovedná za doriešenie vzniknutej pohľadávky.

Určite nie nezaujímavou môže byť evidencia jednotlivých druhov garancií a záruk, ktoré sa viažu k pohľadávke.

Ak sú všetky potrebné údaje takto usporiadané naskytne sa nám ucelený pohľad na celkový stav, vekovú štruktúru a z nej vyplývajúca doba v ktorej, v skutočnosti dochádza k úhradám ( najväčšia akumulácia nesplatených pohľadávok podľa doby po splatnosti ) a toto financovanie cez odberateľský úver napočítať do ceny tovaru, výšku pohľadávok pokrytú zárukami a garanciami, sumu pohľadávok, ktorú je možno kompenzovať, atď.

Pozrieť sa z nadhľadu nám dáva možnosť nájsť nástroje, ako ďalej postupovať a riadiť riziko nevymoženia v jednotlivých prípadoch alebo v celých skupinách pohľadávok s rovnakými parametrami. Poskytne možnosť určenia výšky limitu s rizikom, do ktorého sme ochotní ísť, pri tom ktorom obchodnom prípade, určiť vekový limit pohľadávky po ktorom príde k prerušeniu ďalších dodávok pre odberateľa, ak si nevyrovná svoje záväzky a jeho pohľadávka bude právne vymáhaná atď…. Tých kombinácií ako spracovať tieto informácie je naozaj veľa. Nie sú komplikované, len treba použiť základné matematické operácie, znalosti tabuľkového procesora a samozrejme všetko závisí aj od prístupnosti a kvality spracovania týchto údajov z ekonomického softweru podnikateľa a od potreby podniku poznať alebo monitorovať určitú veličinu alebo dej.

Toto je len jeden príklad o tom ako si naozaj vytvoriť veľmi efektívny nástroj pri riadení obchodného rizika z nezaplatenia pohľadávok.