Generálny riaditeľ spoločnosti Hewlett-Packard má na pracovnom stole notebook, veľký plochý displej a myš. „Dostanem sa všade tam, kam potrebujem. Hewlett-Packard má dokonalú firemnú infraštruktúru, celkom určite je jednou z najlepších na svete. Správam sa však ako typický užívateľ v sieti, zaujíma ma primárne obsah informácie, nie spôsob, akým je organizovaná. Oceňujem spoľahlivosť, rýchlosť, dostupnosť.“

Informatizácia spoločnosti nie je len technický problém. Kontrakty na podnikovej úrovni sú často veľké, ale nikdy okolo nich nie je taký šum ako okolo štátnych zákaziek. Prečo je to tak?

Zhruba 55 až 60 percent obratu firmy sa tvorí v segmente malého a stredného podnikania a individuálnych užívateľov, zvyšok podnikovými a inštitucionálnymi systémami. Tam patria stredné a veľké priemyselné podniky, energetické spoločnosti a štát. Štát je veľkým investorom, osobitne v informačných technológiách. Pre úrady sú to vlastne produkčné technológie. Všetci, ktorí na trhu pôsobíme, sa snažíme byť úspešní, ponúkame know-how i overené, najlepšie spôsoby riešenia. Rozdiel medzi dodávkami pre štát a pre súkromnú sféru je v tom, že

v súkromnom podniku sú všetky procesy podriadené ekonomickým cieľom a v štátne sfére prevládajú administratívne nástroje.

Štáty sa usilujú o čo najefektívnejšie používanie verejných financií. Všade je nákup štátu pomerne striktne regulovaný, platia pravidlá pre obstarávanie. Kde je dôvod na vzruchy?

Slovensko má zákon o verejnom obstarávaní, sú tu certifikované autority, štruktúra. Systém verejného obstarávanie má všetky formálne prvky pre dobré fungovanie. Je v ňom však zakliate riziko znižovanie efektívnosti pri obstarávaní. Je menej flexibilný, ako by mal byť. Neviem, prečo obstarávanie v iných krajinách funguje a prečo na Slovensku v zásade nefunguje. Myslím si, že problém bude v tom, že nie je zažitá dôkladná príprava podkladov a nízky je aj stupeň vymožiteľnosti práva. Napríklad: Armáda SR obstarávala v roku 2001 logistický aj informačný systém. Zvíťazili sme vo výberovom konaní. Druhý v poradí sa odvolal. Zistilo sa, že v dokumentácii nám chýbala jedna pečiatka, a zo súťaže nás vylúčili. Extrémna formálnosť umožňuje zneužitie malichernosti, donekonečna sa dá výsledok spochybňovať a odďaľovať rozhodnutie. Novela zákona teraz už umožňuje dodatočne doplniť dokumentáciu o doklady, ktoré nemajú vplyv na podstatu obstarávania. Pokiaľ sa obsah a forma nebudú posudzovať v harmónii, vždy tu bude priestor, aby ten, kto nezvíťazí, robil obštrukcie. Takému správaniu by sa dalo zamedziť napríklad povinnosťou zložiť pri odvolaní kauciu. Kaucia by pri neoprávnenomm odvolaní prepadla.

Ak štát niečo obstaráva, tak preto, že to potrebuje. Ak sa rozhodnutie odkladá, ak sa súťaže rušia a znova vyhlasujú, tak sa stráca čas, nie?

Zhruba 40 percent verejných súťaží sa napokon končí tzv. rokovacím konaním bez zverejnenia, ktoré sa v určitých prípadoch, najmä v časovej tiesni, smie použiť. To je pre mňa dôkaz, že normálne verejné obstarávanie nefunguje. Je nevyhnutné dosiahnuť stav, aby sa naplnilo poslanie verejného obstarávania – teda najmä efektívne používanie verejných financií – a súčasne vytvorili dynamické procesy, aby štát bol schopný uspokojiť svoje potreby. Druhou stránkou veci je etika biznisu. Na Slovensku sa neuplatňujú etické kódexy, ktoré dnes majú spracované prakticky všetky svetové firmy. V Americko-slovenskej akčnej komisii sme pripravili pracovný návrh, ktorý chceme čoskoro predstaviť. Chceli by sme dosiahnuť, aby sa takýto kódex akceptoval na podnikovej úrovni i v štátnej správe. Myslím si, že sa tak dá zvýšiť aj slovenský rating vo vnímaní korupcie.

Najmä Američania často upozorňujú na korupciu na Slovensku. Je to len extrémna citlivosť na tento jav alebo je situácia naozaj vážna?

Burina sa ľahko seje, ťažko vykorení. Od polovice 90. rokov sa prostredie pravdepodobne zhoršilo. Slovensko je hodnotené relatívne najhoršie spomedzi krajín Vise-grádskej štvorky. Je povinnosťou všetkých pracovať na zlepšení imidžu. V USA od polovice 70. rokov platí protikorupčný zákon. Keď sa vlani v lete objavili pochybnosti o transparentnosti obstarávania systému štátnej pokladnice, naša centrála v USA okamžite vykonala prísnu previerku. Antikorupčný zákon nie je nerešpektovaný papier, ale norma, ktorú americké korporácie i orgány berú veľmi vážne. Na Slovensku sa udomácnil veľmi čudný spôsob konkurenčného boja. Nie je možné po každej porážke reagovať diskreditačnými kampaňami. Sú hranice, ktoré neslobodno prekračovať. Žiaľ, často sa to robí.

Odvetvie, ktoré na Slovensku reprezentujete, prežilo v posledných rokoch veľké turbulencie od slávy až k zatracovaniu. Ako sa s nepokojným vývojom vyrovnáva globálna firma, akou je Hewlett-Packard?

Svetový trh žije od roku 1999 v recesii. Recesia je veľmi nepríjemný fenomén, pre podniky i štáty znamená záťaž, rastie počet nezamestnaných, znižuje sa trhová sila firiem, zväčšujú sa deficity vo verejných financiách a zahraničnom obchode. Investori sú opatrnejší. Očakávania, že internet ovládne ekonomický život, sa naplnili len čiastočne, odvetvie telekomunikačných a informačných technológii utrpelo veľké straty. Napriek tomu nemožno hovoriť o dramatickej kríze, hoci situácia nie je ešte vyrovnaná. Dôsledkom je zostrenie konkurenčného boja, zvýšil sa tlak na ekonomickú efektívnosť. Menili sa stratégie firiem. Prakticky všetci začali sústredene sledovať náklady, a to aj na ľudskú prácu. Náklady vo firme nemôžu byť dlhodobo v nesúlade s výkonom.

Vývoj sa prejavil aj vo zvýšenom počte fúzií hi-tec spoločností.

Fúzie sa vždy robia s cieľom konsolidovať kapacity výroby, výskumu a vývoja, s vyústením do vyššej efektívnosti produkcie. Výsledkom dobrej fúzie je zlepšenie nákladovej štruktúry, ktorá sa prejaví vo zvýšení konkurencieschopnosti, v zlepšení pozície na trhu. To sa stalo aj po fúzii firiem Hewlett-Packard a Compaq. Už pri ohlásení zlúčenia sa avizovalo, že firma za prvých dvanásť mesiacov ušetrí okolo 2,5 miliardy dolárov. Neskôr sa predpoklad upresňoval na 3 miliardy dolárov. Zmenami v organizácii práce a logistike sa ušetrí okolo 18-tisíc zamestnancov, z celkového počtu zhruba 150-tisíc, ktorých obe firmy zamestnávali pred fúziou. Analytici čakali, čo sa bude po fúzii diať. Najmä preto, že veľké fúzie majú v histórii ekonomiky povesť problémových. Premeniť kultúru dvoch veľkých firiem na jednu znamená vytvoriť novú kvalitu. Normálny vývoj spoločnosti je evolučný, fúzia v živote firmy je revolúcia. Revolúcia má danosť meniť veci veľmi rýchlo, hlboko a obsahuje veľa rizík. Odporcovia fúzie, aj vnútri oboch firiem, sa obávali rizík a problémov až natoľko, že odporúčali od zámeru upustiť.

Mali pravdu?

Po polroku od fúzie sa ukázala výhodnosť celej operácie. Na výsledky zareagovali investori, burza, odborná verejnosť. Potvrdili sa princípy, ktoré vyhlásila prezidentka spoločnosti Carly Fiorina. V porovnaní s číslami samostatných firiem pred fúziou naznačujú údaje nového Hewlett-Packardu dramatické zmeny vo zvýšení efektívnosti, zisku. Investori už ocenili zhodnotenie akcií. Na pozitívne správy burza re-agovala okamžite. Cena akcie sa zvýšila zhruba o 20 percent. Obavy sú prekonané, výhľad je dobrý.

Na svetovom trhu teraz dominujú dve širokospektrálne firmy – IBM a Hewlett-Packard.

Je to nová situácia na trhu technických prostriedkov informačných technológií. To platí aj pre slovenský hardvérový trh, aj tu sa trh delí medzi dvoch hlavných hráčov. Hewlett-Packard získal výnimočne silné vedúce postavenie vo všetkých segmentoch, v ktorých podnikáme od tlačiarní cez PC techniku až po najvýkonnejšie servery a pamäťové systémy. Firma neustále zvyšuje potenciál a ponuku v službách.

Dokáže si Hewlett-Packard udržať osobitné postavenie?

Som o tom presvedčený. Je veľmi dôležité dobre profilovať obchodný model. Musí slúžiť pre nekomplikované prípady domácich užívateľov a rovnako dobre musí slúžiť aj v prípadoch dodávok komplexných informačných systémov pre podniky alebo štátne inštitúcie. Nie je jednoduché urobiť obchodný model, ktorý obslúži širokú škálu klientov po celom svete v rôznych podmienkach. Trh v USA je určite iný ako na Slovensku, líšia sa zrelosťou zákazníka, užívatelia majú iné potreby – napriek tomu má firma základné princípy prístupu k zákazníkovi na celom svete rovnaké. My tieto princípy aplikujeme tak, aby odrážali lokálne potreby.

Ako sa líšia pomery na Slovensku od pomerov inde vo svete?

Je skutočnosťou, že bývalé socialistické krajiny sú dnes dobre rozvíjajúcim sa trhom. Bez ohľadu na to, že tieto ekonomiky sú silno naviazané na západnú Európu, a teda sa ich dotýkajú aj hrozby západoeurópskej recesie, vykazujú veľkú dynamiku. S výnimkou roku 1999, keď rast bol len jednociferný, rastie slovenský trh každý rok o viac ako desať percent. V roku 2002 to bolo na úrovni okolo 11,6 percenta. To je pozitívna odlišnosť od toho, čo sa deje v západnej Európe. Prejavuje sa to vo všetkých segmentoch, v ktorých Hewlett-Packard pracuje. Som veľmi spokojný, že aj po fúzii rastieme. Treba si uvedomiť, že sa spájali firmy, ktoré mali veľmi podobnú ponuku, čiastočne sa dokonca prekrývali. Compaq i Hewlett-Packard vyrábali personálne počítače, servery, storage… Obe spoločnosti boli aktívne v servise. Jediným rozdielom boli tlačiarne na strane HP. Po ohlásení stratégie zlúčenej firmy zareagoval trh tak, že prestal kupovať výrobky, ktoré nedostali novú perspektívu. Napríklad, keď sa povedalo, že v serveroch bude základom produktový rad Compaqu, znížil sa výrazne predaj serverov HP. Rýchlosť a premyslený postup napomohli to, že sme nevyprázdnili priestor a neumožnili konkurencii obsadiť ho. To je vynikajúci výsledok. Pyšní sme, že sa to podarilo korporácii na celosvetovej úrovni, ale najmä, že sme to zvládli aj na slovenskom trhu.

V poslednom čase ste sa začali angažovať v outsourcingu, čo je na Slovensku málo poznaný spôsob. Je naozaj obojstranne výhodný?

Outsourcing má viacero faktorov, ktoré presviedčajú manažérov o výhodnosti tejto služby. Pri outsourcingu výpočtovej techniky a systémov môže firma používať peniaze na rozvíjanie základného biznisu. Nie je to nevyhnutne úspora nákladov oproti stavu, keď podnik má v majetku všetky technické prostriedky informačných technológií a v organizačnej štruktúre útvar, ktorý sa o informatiku stará. Outsourcing umožňuje firme sústrediť sa na vlastné poslanie a nakupovať funkcionalitu. Systémy v mnohých firmách sú už veľké, náročné, vyžadujú si kvalifikovaný manažment, neustálu obnovu. Vlastník takej štruktúry musí zamestnávať veľa ľudí, ktorí sa o systém starajú. Existuje veľa možností, ako outsourcing organizovať. Firmy už začínajú považovať informačný systém za nástroj, jednoducho ho nepotrebujú vlastniť, ale používať. Outsourcing je dnes najrýchlejšie rastúcou kategóriou služieb. Preniká už aj do slovenského manažérskeho myslenia. Našou prednosťou je, že takúto službu vieme poskytovať so všetkým, čo k tomu patrí. Projekty v Kappa Štúrovo a púchovskom Matadore sú našimi významnými referenciami.

Vo firme Hewlett-Packard sa v časoch, keď bola ešte malá, uplatňoval systém otvorených dverí a tvorivej diskusie o problémoch. Platí to aj teraz?

Otvorené dvere patria do firemnej kultúry. Pre manažérov je dôležité komunikovať, poznať názory, hľadať najlepšie spôsoby. Keby sa zatvorili, nič by sa nedozvedeli, znemožnil by sa dialóg. Spoločnosť Hewlett-Packard má výhodu, že tieto metódy uplatňovala už v 30. rokoch, keď o nich ešte nik nevedel. Dnes sú silno zažité, funguje to prirodzene, aj keď štruktúra firmy je už komplikovaná a veľká. Hi-tec firmy žijú z intelektu svojich ľudí. Vedia to, a preto sa k nim správajú ako k partnerom. Ak sú ľudia spokojní, stotožnia sa s firmou, sú veľmi efektívni.

Čo ešte dokáže manažéra vo vašom postavení motivovať? Kde beriete adrenalín?

Politika aj biznis je istý druh hry. Chcem niečo dosiahnuť, mám poruke obmedzené zdroje, mám súperov. Vytváram rôzne druhy koalícií s partnermi na trhu, hľadám najlepšiu cestu k cieľu… Na konci je strohá správa o stave spoločnosti, o percentách rastu, o stabilite pracovného tímu. Niekoľko čísel vypovedá o našej schopnosti poskytovať trhu dobré služby. Za tým všetkým je veľa detailov, každodenný kontakt so spolupracovníkmi, partnermi i trhom, nervy a stres, situácie, keď človek nevie, aký je deň. Je to krásne, mám to rád.

Peter Weber

Vek: 57 rokov

Funkcia: generálny riaditeľ Hewlett-Packard Slovakia

Vzdelanie: Vojenská technická akadémia v Brne, odbor automatizácia

Prechádzajúce pôsobenie: riaditeľ Výskumného ústavu výpočtovej techniky v Žiline

v rokoch 1989 – 1991, v rokoch 1991 – 1998 riaditeľ spoločnosti Digital Equipment CSFR a Slovakia, od roku 1998 generálny riaditeľ Compaq Computer Slovakia