Obchodná a podnikateľská komunita na predchádzajúci rok len tak ľahko nezabudne. A nielen ona. Podľa jedných to bol rok hrôz, iní hovorili o chaose, ďalší o tragikomédii, ale našli sa aj takí, ktorí v ňom videli začiatok niečoho nového. Bájny Fénix s prívlastkom biznis zhorel a z jeho popola vyrástol nový, lepší, očistený. Žeby mytologická bytosť mala niečo spoločné s ľudskou chamtivosťou, klamstvom, podvodmi a zavádzaním? To sotva.
Hospodársku kriminalitu vo vychvaľovaných firmách páchali ľudia, ktorým sa verilo. Bol to rok, v ktorom Enron ukázal nové dno podnikateľskej etiky a bankrot WorldComu, pokiaľ ide o veľkosť, prelomil všetky rekordy. Rok, v ktorom napríklad John J. Rigas a jeho dvaja synovia možno zdefraudovali miliardu amerických dolárov v Adelphia Communications, Bernie Ebbers si „požičal“ 408 mil. USD od WorldComu a Samuel Waksal naliehal na svoju dcéru a otca, aby speňažili ním ponúkané interné informácie o ImClone Systems, ktorému šéfoval.
Nič nie je len čierne a posudzovať všetkých podľa niekoľkých by bolo nespravodlivé. Prestížny americký časopis BusinessWeek si zobral na mušku vrcholových manažérov z každej „sorty“ – od najlepších po najhorších. PROFIT prináša príbehy niektorých z nich.
Palec smerom dolu
V minulých rokoch sa Sandford I. Weill (69) pravidelne objavoval v zoznamoch najúspešnejších manažérov za jeho prínos k nárastu trhovej hodnoty bankového domu Citigroup. Ešte pred dvoma rokmi zožal obdiv za bravúrnosť, s akou dokázal získať pre seba túto finančnú organizáciu, „vystrnadiť“ zvyšné šéfstvo a na kľúčové miesto dosadiť svojich prívržencov posadnutých číslami. V minulom roku sa však meno Weill and Citigroup Inc. (Citi) spomínalo v súvislosti takmer každým veľkým škandálom na Wall Street. Citi bola s hlavným veriteľom Enronu. Pri jeho vyšetrovaní sa našli dohody mimo záznamov, aby sa zakryl nárast dlhov firmy. V prípade Citi nešlo o jediný prípad „džentlmenskej“ výpomoci. „Vhodné“ posudky pre emitentov, ktoré zaručovali investičnému bankovníctvu stály prísun objednávok a iné, mierne povedané, neštandardné praktiky.
Výsledkom bolo, že Citi zaplatila 215 mil. USD ako pokutu za predátorské výpožičné postupy a ďalších 1,5 mld. USD predovšetkým ako pokuty a súdne trovy v súvislosti s Enronom a rozporným hodnotením spoločností. S. Weill na margo týchto skutočností uviedol, že Citi uzatvára „zložitú kapitolu“ svojej histórie a v roku 2002 stále očakáva rekordné príjmy. Akcionári Citi, ktorým hodnota investícií počas uplynulého roka poklesla o 30 %, až takým optimizmom nesršia.
Keď vyplával na povrch podiel viny audítorov na minuloročných finančných škandáloch, asi poslednou osobou, ktorú potreboval mať vo svojom čele americký inštitút certifikovaných verejných účtovníkov (AICPA), bol Barry C. Melancon. Dokonca aj po odhalení nekalých praktík firmy Arthur Andersen v prípade Enronu B. Me-lancon (44) stále tvrdí, že audítori by mali mať povolené dojednávať si lukratívny poradenský biznis vo firmách, pre ktoré vykonávajú audit. Navyše trvá na tom, že neexistuje dôkaz, podľa ktorého by zamestnanci Andersenu boli ovplyvnení mimofiremnými dohodami. Jeho postoj až tak neprekvapuje.
Tesne pred vypuknutím škandálov minul 4,7 mil. USD z rozpočtu inštitútu na to, aby presvedčil komunitu 340-tisíc certifikovaných verejných účtovníkov (CPA), nech noví záujemcovia môžu ľahšie získať oprávnenie CPA, ktoré by na druhej strane vyhlasovalo, že jeho držitelia majú „hlboké znalosti, strategické zameranie a profesionálnu dôslednosť“. B. Melancon si myslí, že opatrenie by mohlo pritiahnuť mladých ľudí do odvetvia. Návrh sa však nestretol s pozitívnou odozvou. B. Melancon, ktorého ročný príjem predstavuje 600-tis. USD, podpísal druhý päťročný kontrakt s AICPA v roku 2000. „Som prvkom zmeny,“ hovorí o sebe. Podľa niektorých názorov, ak účtovníci chcú naozaj získať späť stratenú dôveru, mali by sami na sebe zmeniť niekoľko prvkov.
Podhodnotené náklady
„Čo tým vlastne sledoval?“ pýtali sa analytici aj investori, keď v septembri minulého roka – šesť týždňov po tom, ako ich šéf Electronic Data System Corp. Richard D. Brown (55) ubezpečoval všetkých až do omrzenia, že jeho firma si počína lepšie ako jej konkurenti – musel priznať, že sa mýlil. Namiesto rastu firma zaznamenávala medziročný pokles tržieb o jednu štvrtinu a pokles zisku o 84 %. Príčinou nebolo len spomalenie ekonomiky. Firma podhodnotila svoje náklady na niekoľko veľkých projektov, ktoré financovala dodatočnými 31 mil. USD. Necelý týždeň po správe o nepriaznivom stave hospodárenia vyšlo najavo, že spoločnosť v tichosti odkúpila v hodnote 255 mil. USD put opcie a dohody o spätnom nákupe svojich akcií práve vo chvíli, keď ich cena bola blízko vrcholu. R. Brown to odmietol komentovať, ale uviedol, že nemá záujem odstúpiť.
Spomínaní „zlí chlapci“ (niekoľko z mnohých) zostali aj naďalej vo svojich funkciách. Nájdu sa však aj takí, ktorí prišli o svoje miesto, a tiež takí, ktorí môžu rozmýšľať o svojich chybách za mrežami.
Padlí anjeli
Jean-Marie Messier (46) pri svojej snahe vytvoriť z Vivendi Universal globálny mediálny konglomerát málokedy vynechal príležitosť na sebaprezentáciu. Na rozdiel od väčšiny francúzskych manažérov, ktorí preferujú diskrétny súkromný život, J.-M. Messier vyrážal na „záťahy“ s rockovými hviezdami a presťahoval svoju rodinu do domu za 17,5 mil. USD na newyorskej Park Avenue, ktorý financovala Vivendi Universal. Teraz, menej ako päť mesiacov po jeho vynútenom odchode, publikoval knihu Môj skutočný denník, v ktorej obvinil zoskupenie francúzskych podnikateľov, že zosnovali jeho zosadenie. Nemýli sa, naozaj to tak bolo. Zabudol však dodať, že vo firme vytvoril chaos a jej zadlžením na 19 mld. USD ju priviedol na pokraj bankrotu. Kontroverzné finančné vyhlásenia, ktorými miatol investorov, sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania v USA a vo Francúzsku. Ego J.-M. Messiera však zostalo nedotknuté. Na nedávnej tlačovej konferencii v Paríži vyhlásil, že jeho zosadenie je známkou „spiatočníckeho francúzskeho kapitalizmu“.
Joseph F. Berardino (53) bol svedkom pádu audítorskej firmy Andersen Worldwide. A mal na to pekný výhľad – firme v tom čase šéfoval. Pečiatky jeho audítorov sa ocitli na „špinavých“ knihách Enronu, Global Crossingu, Qwest Communications a WorldComu. J. Berardino, pre ktorého bol Andersen doteraz jediným zamestnávateľom, už raz dostal šancu spytovať si svedomie pri škandáloch vo Waste Management a Sunbeam. Podľa insiderov však J. Berardino kládol väčší dôraz na rast príjmov. V marci minulého roka rezignoval s vedomím, že si v odbore už miesto nenájde. „Môžem predávať aj hot dogy, ak budem musieť,“ vyhlásil.
Už spomínaný John J. Rigas (78), ktorý založil a viedol káblovú spoločnosť Adelphia Communications Corp., bol v júni spolu so svojimi dvoma synmi zatknutý. Obvinili ich z defraudácie viac ako jednej miliardy dolárov. Ak sa im dokáže vina v hlavných bodoch obžaloby, každý z nich si odsedí vo väzení až 30 rokov.
Bývalí štyria čelní predstavitelia predajcu liekov Rite Aid Corp. boli obvinení v 37 bodoch, ktoré zahrnovali konšpiráciu, defraudáciu a bránenie vyšetrovaniu. Každému hrozí desaťročné väzenie za nelegálne účtovné praktiky, ktoré viedli k úprave čistého zisku o 1,6 mld. USD.
A nakoniec to „najlepšie“. Bývalého finančného riaditeľa energetického gigantu Enron Andrewa S. Fastowa obvinili v 78 bodoch za podvod, konšpiráciu, pranie peňazí a bránenie vyšetrovaniu. Tiež sa mu pripisuje vytvorenie účelových obchodných spoločností, ktoré slúžili na ukrývanie rastúceho dlhu, nafukovaniu ziskov a jeho vlastnému obohacovaniu. Jeho aktivity sa považujú za rozhodujúce pri páde spoločnosti Enron.
Vôňa úspechu
Minuloročné ráno tretieho januára nebolo pre šéfku Avon Product Inc. Andreu Jungovú (44) také pokojné ako zvyčajne. Argentínske peso devalvovalo, tamojšia ekonomika sa otriasala a sľub šéfky Avonu investorom, že na každej akcii zarobia 2,3 USD bol v momente upravený o päť centov – smerom dole. Argentínsky trh vytváral v tom čase päť percent z celkových tržieb firmy. A akoby to nestačilo, o niekoľko mesiacov neskôr sa situácia zopakovala v Brazílii.
A. Jungová a jej „pravá ruka“, šéfka operácií Susan J. Kropfová (52), čelili už nejednej medzinárodnej a menovej kríze od ich nástupu v roku 1999. „Neexistoval ani jeden pokojný štvrťrok,“ hovorí A. Jungová. Ale cvik robí majstra. Svoju kvalitu manažérky Avonu dokázala nielen počas juhoamerickej krízy, ktorú nakoniec prekonali, ale počas celého minulého roka. Výsledkom bolo, že cena akcií Avonu sa zvýšila o 19 percent, zatiaľ čo priemerná hodnota akciového indexu z odvetvia osobnej spotreby klesla o dve percentá.
A. Jungová zmodernizovala produktový rad a pre novú reklamnú kampaň získala tenisové hviezdne sestry Venus a Serenu Williamsové a jej kolegyňa S. Kropfová sa pustila do zefektívňovania chodu firmy. Prvými výsledkami sú pokles obratu zásob o desať dní a zredukovanie cyklov vývoja nových produktov o viac ako 40 percent. Celkove by tak úpravy mali počas nasledujúcich troch rokov ušetriť firme 230 mil. USD. „Nikdy sa to neskončí,“ hovorí S. Kropfová, ktorá pracuje pre Avon už 32 rokov. „V jednom kuse cez niečo skáčete,“ dodáva.
Trpezlivosť (a vytrvalosť) však prináša ruže. Stredná a východná Európa dnes predstavuje pre Avon trh v hodnote 500 mil. USD, v Číne vzrástol predaj o vyše 30 percent. V USA po mnohých rokoch počet obchodných zástupcov firmy začal opäť narastať. To už naozaj nie sú len „kozmetické“ úpravy.
Odvážnym šťastie praje
Michael O’Leary urobil lietanie dostupné pre milióny Európanov. Keď sa odvetvie európskeho letectva pred piatimi rokmi deregulovalo, 41-ročný Ír bol prvý, kto ponúkol lety v Európe so zľavou. Jeho stratégia urobila Ryanair Holding PLC najziskovejšou európskou leteckou spoločnosťou. „Konkurovali sme spoločnostiam od British Airways cez Alitalia až po Lufthansu. A všetkých sme dostali,“ hovorí M. O’Leary. Čísla to potvrdzujú. Za minulý rok spoločnosť očakáva nárast zisku pred zdanením o 49 percent na 257 mil. USD, pri raste tržieb o 32 percent na 829 mil. USD. Počas uplynulých dvoch rokov spoločnosť viac než zdvojnásobila počet prepravených zákazníkov na 15 miliónov. V nasledujúcom rovnakom období chcú tento nárast zopakovať. Filozofia M. O’Learyho je jednoduchá: „Naša stratégia je podobná tej, akú má Wal-Mart (sieť obchodných domov). Naukladáme to dovysoka a lacno predávame.“
Znamená to napríklad, že spoločnosť využíva malé letiská, kde lietadlo môže opäť vzlietnuť za menej než pol hodiny. Na jedlo počas letu je lepšie zabudnúť a fľaša vody stojí takmer tri eurá. Na krátkych letoch sa stratégia obmedzených služieb ukázala ako správna, aspoň tak to ukazujú čísla. Úspech Ryanairu prilákal ďalších. Ani najbližší konkurent však nedokázal ceny leteniek znížiť na dvojnásobok bežnej ceny írskej spoločnosti.
Fujio Cho (65), prezident japonskej Toyota Motor Comp., je známy svojím entuziazmom, ktorý podľa niektorých hraničí až s bezstarostnosťou. Takto naozaj môže pôsobiť na náhodného okoloidúceho. V skutočnosti tento muž vytýčil pre spoločnosť pod jeho vedením ambiciózny cieľ, ktorý sa mu napriek klesajúcemu domácemu dopytu a možnému spomaleniu v USA darí plniť.
Tretí najväčší výrobca automobilov (po General Motors Corp. a Ford Corp.) zaznamenal za šesť mesiacov do konca septembra 2002 90-percentný nárast ziskov na 4,6 mld. USD pri celkových tržbách 65,7 mld. USD. Odkaz F. Choa sa možno odrazí v jeho snahe vytvoriť z Toyoty skutočne globálneho výrobcu automobilov. Firma rozširuje výrobu v USA, dosiahli sa dohody o výstavbe nových závodov v strednej Európe (Česká republika a Poľsko) a v októbri minulého roka spustil prevádzku prvý závod v Číne.
F. Cho sa snaží získať pre Toyotu z terajších desiatich až 15-percentný podiel na svetovom trhu. Aby to dosiahol, rozhodol sa motivovať ďalší rozvoj firemnej kultúry v kontrole nákladov a dosahovaní kvality. Výsledkom bolo založenie Toyota Institute a zavedenie školiacich programov pre výkonných manažérov. Na niektorých z nich F. Cho prednáša medzinárodné vzťahy, ktoré kedysi študoval.
zdroj: BusinessWeek