Rodinná dynastia Meinlovcov výrazne ovplyvnila obchod s kávou v Európe. Stala sa priekopníkom v oblasti priemyselného praženia kávy. To, čomu sa dnes hovorí merchandising, praktizovala v sieti obchodov pred vyše storočím a obchodnícke pravidlá správania sa k zákazníkom, ktoré sformuloval zakladateľ, sú aktuálne aj v časoch, keď firmu vedie už piata generácia – čiže po vyše 140 rokoch. Táto viedenská rodina je úzko spojená aj so Slovenskom. Firma tu pôsobila už začiatkom minulého storočia. Kontakty obnovila pred desiatimi rokmi. Dnes je Bratislava centrálou pre strednú a východnú Európu, z nej sa riadia obchody v Prahe i Budapešti.

Do kolotoča obchodu s kávou sa Julius Meinl, syn pekárskeho majstra, obchodník a prisťahovalec z českých Kraslíc, zapojil v roku 1862. Stal sa totiž držiteľom licencie viedenského magistrátu na podnikanie v lahôdkarstve a delikatesách. O rok neskôr zo živnosti vyrástla firma zaregistrovaná v obchodnom registri.

Praženie vo veľkom

Skutočný prevrat v Meinlovom podnikaní však priniesla až jeho novátorská myšlienka – priemyselné praženie kávy. Do tých čias sa káva predávala v surovom stave a upravovala sa v domácnostiach tesne pred použitím. Výsledok takého praženia do značnej miery závisel od zručnosti každej gazdinky.

Ambiciózny podnikateľ dlho skúmal, ako by sa dala káva pražiť vo veľkom. Nechal si preto zhotoviť špeciálne zariadenie, ktoré do pražiaceho bubna počas praženia vhá-ňalo kyslík a chladilo, aby sa zachovala špecifická aróma kávy. Súčasne sa venoval aj zlepšovaniu chuti miešaním jej rôznych druhov. To všetko zákazníci uvítali. Obchod začal prekvitať.

Čím poslúžime?

Ešte jedna vec odlišovala firmu Julius Meinl od zvyš-

ku vtedajšieho obchodného sveta – úroveň starostlivosti o zákazníka. Bola totiž oveľa vyššia ako u konkurencie. Zakladala sa na disciplíne, takte a zdvorilosti. Jej devízou bola provotriedna kvalita predávaného tovaru a úctivosť voči zákazníkovi. Pri príchode zákazníka vždy zaznievala v jeho obchodoch tá istá otázka: Čím môžeme poslúžiť?“. Tak ich oslovoval sám mladý podnikateľ a neskôr i jeho predavači.

Nie každý mohol pracovať u Juliusa Meinla. Predavači boli špeciálne školení, aby vhodne reprezentovali firmu. V obchodoch, kde sa okrem kávy a čaju predávala aj čokoláda, kakao, med, vína, likéry, liehoviny a rôzne delikatesy, bolo vždy čisto, elegantne a všetky obchody mali jednotnú úpravu. Neskôr Julius Meinl II. dokonca založil podnikovú školu, v ktorej sa vzdelávali jeho budúci obchodníci.

V roku 1914, keď zakladateľ dynastie zomrel, ovládala firma rakúsko-uhorský trh a považovala sa za najväčší potravinársky koncern v strednej Európe. V ôsmich krajinách vtedajšej Európy, konkrétne v Rakúsku, Nemecku, Československu, Maďarsku, Juhoslávii, Taliansku, Poľsku a Rumunsku, pracovalo v jednotlivých pobočkách tisícdvesto ľudí. Pre vzdialených zákazníkov

fungovali zásielkové oddelenia.

Malý murín

S rozširovaním sortimentu tovarov bolo potrebné rozlíšenie produktov ochrannými značkami. Kvalitu, na ktorej firme vždy tak záležalo, dokázal aj náležite predať. Dnes by sme povedali, že mal vynikajúci marketing a reklamu. Každý kvalitný produkt od Juliusa Meinla bol označený značkou kvality majiteľa firmy. Do roku 1915 zdobilo obaly „M“, neskôr sa Julius Meinl II. osobne zaručoval za kvalitu svojich produktov podpisom. Tovary boli vtedy ešte balené ručne, opatrené pečatnou značkou, na ktorej sa nachádzal spomenutý podpis. Malo to veľký psychologický efekt. Meno Meinl sa stalo synonymom kvality, a tento mýtus pretrval v povedomí spotrebiteľskej verejnosti celé desaťročia. Aj mnoho starších zákazníkov na Slovensku si na túto tradíciu ešte pamätá, a preto, keď sa staronová značka opäť objavila v obchodoch, siahli po tejto káve.

Na prelome 19. a 20. storočia sa objavila ďalšia značka kvality: plachetnica na peniacich vlnách ako symbol celosvetových obchodných vzťahov podniku. Používali ju na obaloch a cenových lístočkoch, ale aj na vchodoch obchodov.

Začiatkom 20. storočia vzniká – dnes jedna z najznámejších značiek v Rakúsku a vo svete kávy – malý murín. Jeho autorom bol mladý umelec Joseph Binder. A aj keď táto ochranná značka bola vytvorená pre Meinlovu kávu, stal sa z nej neskôr symbol celého podniku. V 40. rokoch minulého storočia zjednodušil Otto Exinger tento symbol tak, že orezal africké črty tváre murína na európsky detský profil s nosom dohora, ktorý je tradičnému zákazníkovi bližší. Malý murín vytlačil loď definitívne v roku 1961.

Po rozkvete znárodnenie

Na Slovensko vstúpila firma v roku 1902, keď v Bratislave otvorila svoju prvú filiálku. Druhá vznikla o desať rokov neskôr na východe republiky v Košiciach. Aj v ťažkých časoch hospodárskej krízy sa Meinlovcom darilo. V roku 1937 mali vo vtedajšom Československu už druhú najhustejšiu sieť filiálok hneď po Rakúsku. Šesť z toho sa nachádzalo v Bratislave a v Piešťanoch, kde bolo sezónne stanovisko otvorené pre kúpeľných hostí od júna do septembra.

Po roku 1939, keď vznikla samostatná Slovenská republika, dostalo vtedy už jedenásť filiálok vlastnú centrálu v Bratislave. Výroba sa sústredila na priemyselné praženie kávy, iné divízie sa zaoberali balením čaju a korenín, ako aj výrobou malinovej ovocnej šťavy. V Bratislave predával Meinl tiež delikatesy a šaláty. A v roku 1942 sa firme dokonca podarilo získať kompletný balík akcií Trenčianskeho liehovaru, výrobcu známej borovičky.

Až do konca druhej svetovej vojny mala firma aj mimo Rakúska napriek zlej vojnovej situácii 157 obchodov, centrál a tovární. Nádej, že sa ich znovu podarí začleniť do koncernu, sa však nesplnila. Po vojne boli tieto dcérske spoločnosti vyvlastnené a skonfiškované. Platilo to aj pre Slovensko. Znárodnenie po roku 1948 definitívne prerušilo kontakty so slovenskými zákazníkmi na štyridsať rokov.

Návrat viedenskej kultúry

Novodobá história firmy v Československu sa začala písať opäť v rokoch 1987 – 1988. Vtedy boli nadviazané prvé kontakty s dovoznými podnikmi (Tuzex, Duty Free Shops). Viedenská centrála dostala povolenie dovážať do vtedajšej federácie 126 výrobkov a práve po roku 1989 bola založená aj dcérska spoločnosť Julius Meinl International, ktorá sa začala zaoberať celým východným trhom.

Na Slovensko sa spoločnosť vrátila v roku 1992. Prevratné zmeny v jej fungovaní začali v roku 2001, keď sa bratislavská pobočka stala spomenutou centrálou pre celú strednú a východnú Európu. Julius Meinl je tak jedna z mála multinárodných firiem, ktoré majú stredoeurópsku centrálu v našom hlavnom meste. Rakúske vedenie sa tak rozhodlo preto, lebo tu existovala pražiareň, kvalifikovaní odborníci a aj samotná značka dosiahla najlepšiu pozíciu spomedzi okolitých krajín práve na slovenskom trhu.

Z Bratislavy je tak riadený export kávy a čaju do ostatných krajín regiónu. Pobočka má na starosti aj ukrajinský, ruský, stredoeurópsky a balkánsky trh. Už to nie je len obyčajný predaj kávy. V súčasnosti koncern Julius Meinl pôsobí v pätnástich krajinách sveta. Rakúska jednotka Julius Meinl Austria Industrie GmbH Viedeň zaberá doma približne 30 percent trhu v gastronomických zariadeniach a v tomto segmente sa chce presadzovať aj na Slovensku.

Cieľom spoločnosti bolo a je prezentovať viedenskú kávovú kultúru. Na začiatku nového tisícročia prichádza spoločnosť Julius Meinl Baliarne, a. s., na slovenský trh s ucelenou ponukou pre všetky typy gastronomických zariadení. Aby kvalita kávy či capuccina zostala zachovaná počas celého procesu prípravy, ponúka firma aj celú škálu profesionálnych zariadení, od klasických pressostrojov až po moderné automatické zariadenia.

.

Pražiareň skončila

Spoločnosť Julius Meinl Baliarne, a. s., ktorej majoritným vlastníkom je Julius Meinl International, zatvorila koncom minulého roku závod na praženie kávy v Bratislave a presunula technológiu i výrobu kávy do Viedne, kde je najväčšia pražiareň koncernu. Spotrebitelia prestali zrnkovú kávu nakupovať v takom množstve ako pred rokmi. Vedenie spoločnosti sa tak rozhodlo, pretože výroba kávy na Slovensku bola príliš drahá a neefektívna. „Výrobné náklady v Bratislave sú vyššie ako nákupné ceny vo Viedni,“ lakonicky konštatovali majitelia. Pri porovnávaní závodov v zahraničí boli náklady na prevádzku pražiarne o desať percent vyššie.

Bratislavská pražiareň existovala aj pred novembrom 1989 a produkovala ročne zhruba tritisíc ton kávy. V tom období na našom trhu existovalo len niekoľko značiek kávy, navyše obyvatelia uprednostňovali zrnkovú, a tak s odbytom neboli problémy. V súčasnosti je však záujem len zhruba o 1 400 ton tejto kávy ročne.

Pokles predaja a množstvo pohľadávok stiahli Julius Meinl Baliarne, a. s., do finančnej krízy. Bratislavská firma prešla preto reštrukturalizáciou, reorganizáciou marketingového oddelenia a postupne sa odčlenila aj logistika, ktorú pre spoločnosť bude vykonávať iná firma.

Okrem Viedne spoločnosť vyrába kávu ešte v talianskom Bolzane – Meinl je úspešný najmä v časti hovoriacej po nemecky – v južnom Tirolsku, kde je jednotkou na trhu.

Koncern dosiahol úspech aj v maloobchode. Po otvorení východných trhov vybudoval najskôr približne 200 predajní v Maďarsku. Nasledovala expanzia do Českej republiky, kde sa pokúsil preniknúť do časti sprivatizovanej obchodnej siete. Podobné zámery existovali aj v prípade poľského trhu. Napokon však táto podnikateľská oblasť nebola dominantnou a firma postupne rozpredala značnú časť svojej maloobchodnej siete.

Predajňa na ulici Graben

Najskôr predala v roku 1998 v Maďarsku sieť potravinárskych obchodov Csemege Julius Meinl s ročným obratom 5,1 miliardy šilingov Belgičanom,

postupne prišli na rad aj predajne v Rakúsku. Tu prebrala 162 obchodov v južnom a západnom Rakúsku nemecká skupina Rewe. Na predaj čakalo aj ďalších 177 obchodov, ktoré už Meinl nemohol predať tej istej nemeckej skupine, pretože sa proti postavila Európska komisia. Spočiatku sa mala časť nepredaných obchodov zmeniť na predajne špecialít pre gurmánov. Napokon ich niekoľko kúpila spoločnosť Spar a takmer dva tucty získala firma Löwe.

Na slovenskom trhu firma neplánuje vlastnú sieť predajní. Ponechá si však vlastné obchody

v Česku, kde ich obchodný reťazec patrí k úspešným, a v Poľsku.

Na rakúskej pôde si koncern ponechal len prestížnu predajňu v centrálnej časti Viedne na ulici Graben. Práve tú, kde zakladateľ dynastie odštartoval úspešnú kariéru obchodníka a podnikateľa.