Povolebný sociálno-proreformný ošiaľ zasiahol takmer celú slovenskú spoločnosť. Slová ministra práce sociálnych vecí a rodiny ohlasujú príchod razantnej dôchodkovej reformy opierajúcej sa o povinné kapitalizačné sporenie. Zdôrazňovanie výhod nového systému však zahmlieva skutočnosti, ktoré vykresľujú dôchodkovú reformu v trocha inom uhle pohľadu. Slovenskú republiku, tak ako iné štáty západnej Európy a Ameriky, trápi demografický problém starnúceho obyvateľstva. Tento megatrend spôsobený vysokou životnou úrovňou a kvalitnou zdravotníckou starostlivosťou výrazne ovplyvňuje finančné toky verejných financií. Neustále sa prehlbujúci deficit

v priebežnom systéme financovania kladie otázku o zmysle a efektívnosti tohto Bismarckom zavedeného modelu sociálnej solidarity. Odpoveď na seba nedala dlho čakať a súčasné pravicové vládne zoskupenie prevzalo iniciatívu do vlastných rúk.

Skúsenosti zo sveta potvrdzujú, že kapitalizačný systém sporenia na dôchodok podnecuje občanov k aktivite a väčšej zodpovednosti. Ide o pravdivé tvrdenie, ktoré však platí iba pre národy s dlhodobou trhovou ekonomikou a s tým súvisiacim kapitálovým trhom. Anglosaské štáty – USA, Veľká Británia, Austrália – rozvinuli kapitálový systém sporenia do najväčšej dokonalosti. Žiaľ, slovenský občan dosiaľ upieral pohľad iba na Sociálnu poisťovňu ako garanta výplaty dôchodku a s pocitom zúfalstva či bezradnosti sa dozvedá, že súčasná výška dôchodku predstavuje 46 % z priemernej mzdy, pričom dané percento každoročne klesá.

A aké sú vlastne riešenia tejto situácie? Naj-dôležitejším predpokladom zachovania a indexového rastu dôchodkov je dynamický rast HDP. Problémom nie je len narastajúci počet dôchodcov, vysoký počet nezamestnaných, ale aj nedostatočný rast HDP a z toho plynúce nerozvinuté multiplikačné efekty. Ďalším spôsobom riešenia dôchodkovej situácie je súčasne uplatňovaný systém kapitalizačného sporenia, ktorý má dobrovoľný charakter. Doplnkové dôchodkové poistenie so svojimi daňovými úľavami by malo povzbudiť iniciatívu sporiteľa. Počet poistiteľov DDP predstavujúci okolo 300-tisíc práceschopných obyvateľov však ukazuje, že tieto motivačné prvky sú nedostatočné a systém vykazuje zatiaľ známky neduživosti.

Z dobrovoľného na povinné poistenie

Úlohou štátu by malo byť nielen zatraktívniť doplnkové sporenie oveľa rozsiahlejšími daňovými úľavami a dotačnými impulzmi, ale aj podnecovať sporenie osvetovou činnosťou.

Novopripravovaná koncepcia kapitalizačného piliera zavádza inštitút povinného poistenia. Systém pomôže kumulovať zdroje na individuálnych sporiteľských účtoch a zabezpečí istú mieru zhodnotenia. Avšak s poklesom úrokových sadzieb a konzervatívnou snahou penzijných fondov investovať väčšinu úspor podľa obozretných legislatívnych požiadaviek Európskej únie do štátnych dlhopisov, eurodlhopisov, korunových eurobondov by ma-

li predpokladané výnosy dosahovať nízke miery zhodnotenia. Stačí sa pozrieť k susedom a vidíme, že miera zhodnotenia prostriedkov v českých penzijných fondoch 9,5 % p. a. z roku 1998 sa znížila približne na 4 % p. a. v roku 2001.

Ukazuje sa, že zhodnocovanie cez penzijné fondy nadobudne význam iba pri voľnom prístupe a odstránení limitov pre investovanie do akciových titulov. Aj keď ide o riskantnejšie investície, vhodná kombinácia dlhopisového a akciového portfólia výrazne zvýši zhodnotenie penzijných fondov. Okrem toho ešte ani nevieme, ako budú vyzerať súkromné finančné inštitúcie, do ktorých sa presmerujú povinné finančné toky. Buď sa úlohy zhostia už existujúce doplnkové dôchodkové poisťovne, alebo sa vytvoria podmienky pre vznik klasických penzijných fondov. Bolo by nedôstojné, keby zmysel reformy tvorila iba snaha vytvoriť silnú finančnú skupinu, ktorá bude dlhodobo ovládať rozsiahle finančné zdroje. Pri dlhodobých nasporených sumách, ktoré sa budú už v počiatkoch povinných penzijných fondov pohybovať na úrovni desiatok miliárd korún, nadobudne totiž konflikt finančných skupín snažiacich sa o získanie licencie či ovládnutie penzijného fondu veľké rozmery. Tak ako v bankovníctve došlo v rokoch 1999 – 2001 k významným vlastníckym a mocenským zmenám, aj dnes, v atmosfére ticha pred búrkou, môžeme očakávať obdobný vlastnícky posun.

Autor je pracovníkom Tatra banky