Keď na konci októbra ohlásil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví maximálne ceny energie, rozpútal búrlivú diskusiu najmä na strane zamestnávateľských zväzov, ktoré ho obviňujú z netransparentnosti a neskorého vydania rozhodnutia. Vláda hovorí, že dôsledky balíčka opatrení budú menšie ako v roku 1999. Ako poznačí cena energií naše peňaženky? Majú zamestnávatelia pravdu, keď tvrdia, že rozhodnutia o cenách majú pre nich likvidačný charakter?
Koncepcia verzus činy
Na dobre fungujúcom trhu nemajú deformované ceny čo hľadať. Vedeli o tom všetky vlády našej desaťročnej republiky, spali však na vavrínoch a skutočne efektívnemu riešeniu sa doteraz vyhýbali. Reguláciu cien zabezpečovalo Ministerstvo financií SR. Vstup do Európskej únie a potreba zlepšenia podnikateľského prostredia si však vyžiadali vznik nezávislého regulačného orgánu, ktorý by ceny zvýšil podľa presných regulačných metód a nebude tancovať tak, ako rôzne záujmové skupiny pískajú.
Zdravý vývoj cien všetkých druhov energie pre podnikateľskú sféru aj pre obyvateľov je nevyhnutný pre rozvoj energetiky, urýchlenie reforiem, vybudovanie trhového mechanizmu s cieľom znížiť vysokú energetickú náročnosť hospodárstva SR. Uvádza sa v poslednom dokumente o strednodobom vývoji energetiky s názvom Aktualizovaná energetická koncepcia pre SR do roku 2005. Hoci ju vláda uznesením prijala už v roku 1997, problémy, ktoré vykresľuje, doteraz nikto neriešil. Okrem iného sa v koncepcii uvádza, že „deformované ceny majú za následok neefektívne umiest-ňovanie spoločenských zdrojov, prispievajú k pokriveniu mikro-sféry i k makroekonomickej nerovnováhe (dopyt domácností nie je dostatočne tlmený nárastom cien). Roztváranie cenových nožníc vstupov a výstupov pri produktoch s regulovanými cenami spôsobuje pokles ziskovosti subjektov, neschopnosť splácať záväzky, za ktoré ručí štát, aj pokles odvodov do štátneho rozpočtu. Deformované ceny negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie v SR, pretože sú netransparentné, dávajú falošné signály pre výrobcov, dodávateľov aj spotrebiteľov energie, ťažko sa robia správne investičné rozhodnutia. Pomáhajú financovať výroby, ktoré by boli pri vyšších cenách energie neefektívne.“
Prvého augusta 2001 nadobudol účinnosť zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Ako orgán štátnej správy vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na ktorý 1. januára 2003 prešla z Ministerstva financií SR pôsobnosť v cenovej regulácii. Rozhodnutia ÚRSO prijíma Regulačná rada, ktorú tvorí šesť členov. Do funkcie ich menuje prezident SR na návrh NR SR (troch členov) a vlády (tiež troch). Sieťovými odvetviami podľa zákona č. 276/2001 Z. z. sú výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny, výroba, výkup, tranzit a rozvod plynu, výroba, výkup a rozvoj tepla. Štátnou reguláciou je vytváranie a podpora prostredia blízkeho konkurenčnému prostrediu (blízkeho, lebo v hre sú prirodzené monopoly), podpora pôsobenia trhových síl v sieťových odvetviach, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmov držiteľov licencií na dosiahnutie primeranej návratnosti investícií a zabezpečovanie spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky tovarov a služieb.
Zmeny taríf
Zvyšovanie cien môžeme pomenovať rôzne podľa toho, na ktorú stranu mince sa práve pozeráme. Môžeme o ňom hovoriť ako o drastickom, likvidačnom alebo o primeranom, ktoré vyrovná ceny na úroveň nákladov, aby podniky nepredávali za menej, ako nakupujú.
Do konca roku 2002 platili ceny, ktoré navrhovalo Ministerstvo financií (MF) SR. Cena nevychádzala z regulačnej metódy, ale z návrhu regulovaného podniku. Návrh potom putoval na Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, ktoré ho ďalej postúpilo Ministerstvu financií SR a vláde. Na predkladanie návrhov neexistoval žiaden harmonogram. Členmi tarifnej komisie, ktorá posudzovala návrh, boli aj výrobcovia a priemyselní odberatelia. Regulované ceny podľa zákona o cenách musia pokryť ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk regulovaných subjektov. Pri konečných rozhodnutiach však väčšinou zvíťazili politické kritériá nad ekonomickými a ceny ostali deformované, čo znamená, že jednotlivé skupiny spotrebiteľov doplácali na iné skupiny. Hlavnou nevýhodou tzv. krížových dotácií sú skreslené informácie o skutočných cenách energií.
Maximálne ceny a tarify platné od 1. januára podľa ÚRSO obsahujú ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk z vykonávania regulovaných činností. Zvýšením cien energie v priemere o 19,82 % pre konečných spotrebiteľov sa odstránili krížové dotácie vo všetkých kategóriách odberateľov Západoslovenskej a Východoslovenskej energetiky, dotácia zostala pri domácnostiach v Stredoslovenskej energetike. Priemerné ceny plynu sa zvýšili o 32,7 %. Aj tu sa odstránili krížové dotácie, no domácnosti, malí a strední podnikatelia podľa dohody s SPP platia nižšiu cenu, ako je nákladová. Cena vody sa zvýšila v priemere o 35 % za dodávku pitnej vody a o 30 % za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Krížové dotácie sa len zmiernili, k ich odstráneniu podľa ÚRSO dôjde v roku 2004. Zvýšenie cien tepla spôsobilo zvýšenie ceny zemného plynu, dotýka sa tých zdrojov, ktoré používajú na výrobu tepla zemný plyn.
Po zverejnení nových maximálnych cien sa zdvihla vlna odporu zo strany zamestnávateľských zväzov, veľkých podnikateľov i spotrebiteľov. Väčšina z nich chápe potrebu zvýšenia cien, hovoria však o skokovej metóde a žiadajú rozloženie na dlhšie časové obdobie, prípadne posunutie účinnosti zákona.
Stanovisko Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS)
PAS si podľa výkonného riaditeľa Jozefa Hajka uvedomuje potrebu postupnej liberalizácie cien elektrickej energie, ktorá pomôže pri náprave súčasného stavu odvetvia. Aliancia podporuje presun kompetencií v oblasti regulácie sieťových odvetví z vlády na nezávislý orgán ako jeden z predpokladov prechodu od politiky k odbornosti. Úrad by však mal rozhodnutia prijímať na základe dostatočných podkladov v spolupráci so špičko-vými odborníkmi a o použitej metodike výpoč-tu cien by mal diskutovať s odbornou aj širokou verejnosťou. PAS očakáva, že ÚRSO v budúcnosti zvýši frekvenciu a kvalitu komunikácie s podnikateľským sektorom.
Podľa podnikateľskej aliancie treba zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť pri výrobe a distribúcii elektrickej energie a plynu a postupný vznik konkurenčného prostredia. Po presune regulačných kompetencií na nezávislý orgán by vláda mala naďalej niesť svoj diel zodpovednosti a prioritne riešiť otázky hospodárenia, záväzkov voči štátu a vlastníckej štruktúry výrobcov a distribútorov energií.
PAS podporuje kroky, ktoré vedú k postupnému otváraniu trhu s elektrickou energiou a plynom. Liberalizáciu sieťových odvetví vníma ako základný predpoklad na ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia
na Slovensku, pričom si uvedomuje nevyhnutnosť kvalitnej regulácie.