Obchodníci sú zhrození a pobúrení. Novela zákona o obaloch zmení približne 40-tisíc predajní na zberne surovín. Čaká ich práca, ktorú samoobsluhy, kiosky, benzínové čerpadlá či supermarkety doteraz nerobili, a ani v podstate nevedia, z ktorého konca začať odvíjať klbko problému. Teraz musia vypracovať projekt na zber, technické, bezpečnostné a hygienické zabezpečenie, a ešte si ho aj dať schváliť na Ministerstve životného prostredia SR. Samozrejme, k tomu zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na rozšírenie a vybudovanie skladových priestorov, na nákup strojov, personálne a hygienické zabezpečenie manipulácie s obalmi. A to v období, keď vzhľadom na vianočné predzásobenie obyvateľstva očakávajú v prvých mesiacoch nového roka podstatne nižšie tržby.

„Obchod nie je technicky dostatočne vybavený, naštartovanie nového systému bude stáť 4 až 5 miliárd korún a k tomu každoročne ďalšiu miliardu,“ argumentujú predstavitelia obchodných reťazcov. Nehovoriac už o via-

zaní finančných prostriedkov v obchode z neodobratých vykúpených obalov. Akýže je to už len biznis?

Najslabší v nevýhode

Ako vždy, následky pocítia najslabší. Keďže spotrebiteľ nie je povinný preuázať zálohovanie obalov, vznikne nerovnováha medzi predanými a vrátenými obalmi v neprospech malých obchodíkov. Na Slovensku je trendom robiť raz týždenne veľký nákup v supermarketoch a menší denný nákup v blízkych malých obchodoch. Tie s tým rátajú, nemajú veľké podnikateľské plány. Toto však znamená, že spotrebiteľ bude celý týždeň vymieňať prázdne PET fľaše za chlieb a mlieko, čo privedie stovky drobných živnostníkov ku krachu.

Obchod dostal povinnosť vykupovať obaly, ale ako a kde ich bude skladovať, kto zaplatí náklady na priestor, technické riešenia, stroje, a kto vykúpené obaly a za čo odvezie z predajní, to zákon nerieši.

Zákon o obaloch síce hovorí, že výrobca alebo dovozca je povinný odoberať obaly bez obmedzenia, z toho však vyplývajú tri problémy:

1. Vykúpením od spotrebiteľa sa zálohované obaly stávajú odpadom, je preto sporné, či odpad výrobca musí vykúpiť.

2. Odoberať neznamená vykupovať obaly priamo v predajniach.

3. Povinná osoba, čiže výrobca alebo dovozca, musí odoberať obaly, avšak vlastné. To znamená pre obchod triediť obaly podľa jednotlivých výrobcov a zaviesť evidenciu nevratných obalov od výroby cez obchod až späť po výrobu.

Tak ostro sledované obaly ešte nikdy neboli.

Zaťaženie spotrebiteľa

Obchodníci tvrdia, že všetky náklady spojené s dodržiavaním týchto zákonov zaplatia spotrebitelia. Tí budú v novom roku zaťažení až-až. Ide o náklady na technické riešenie zberu obalov, personálne zabezpečenie výkupu obalov, nákup strojov na spracovanie odpadu, náklady na vybudovanie oddelených skladových priestorov potrebných na manipuláciu s nimi, zaistenie bezpečnosti a hygieny zberu obalov – odpadov.

Zavedenie zálohy na nevratné obaly zdraží výrobky o spomenuté náklady. Navyše k cene treba ešte prirátať 4 Sk za obal. Celkové zaťaženie spotrebiteľa sa tak podľa marketingových odborníkov pohybuje v rozmedzí 568 – 2 369 korún ročne, čo pre štvorčlennú rodinu predstavuje zaťaženie 2 272 – 9 440 korún ročne.

Vysoké je aj umŕtvenie financií spotrebiteľov v zálohách na nevratné obaly, ktoré dosiahne podľa odhadov ročne okolo 800 mil. Sk.

Obce obídu naprázdno

Podľa Zväzu obchodu SR ide o veľmi nešťastný „finančno-donucovací“ model, ktorý má dosiahnuť zmenu environmentálnych návykov spotrebiteľa. Tomu sa však zvý-šené náklady už nevrátia ani cez obec, pretože tým sa zoberú najlepšie druhotné suroviny a separovaný zber bude pre obce stratový. A to už investovali do nákupu kontajnerov, separačných liniek, osvety… Finančné prostriedky, ktoré mohli získať za tieto suroviny a následne ich použiť na zlepšenie životného prostredia a environmentálnu osvetu, budú chýbať.

Zvýšené náklady za „zákonom navrhovaný“ systém zaplatí spotrebiteľ. Pre obchodníkov to rozhodne nebude profit. Výrobca alebo dovozca tiež na tom nezarobia. Podľa obchodníkov zisky z predaja druhotných surovín budú mať súkromní podnikatelia so „správnymi kontaktmi“. Napokon, aj v celosvetovom meradle je za tretie najlukratívnejšie odvetvie považované práve podnikanie s druhotnými surovinami.

Navrhovaný model preto obchodníci považujú za

nekomplexný, nesystémový a najdrahší. Najradšej by boli, keby nebol. Predstavitelia Zväzu obchodu SR žiadajú novelizovať zákon o obaloch, pretože nemá obdobu v štátoch Európskej únie a jeho technická realizácia nie je domyslená.

Riziká zákona

(Podľa Zväzu obchodu SR)

* Zálohy na nevratné obaly – nejasná definícia, ktoré nevratné obaly sa zálohujú. Hrozí dovoz nevratných obalov na Slovensko, lebo ani jedna z okolitých krajín nepripravuje zálohy na nevratné obaly, a tým sa môžeme stať smetiskom strednej Európy.

* Zvýšenie inflácie – transakčné náklady sa premietnu do cien výrobkov.

* Regulačný zásah do obchodnej siete – povinnosť ponúkať rovnaký podiel výrobkov vo vratných a nevratných obaloch.

* Nejasný a neurčený mechanizmus kolobehu obalov a financií.

* Narušenie separovaného zberu a jeho možný zánik.

* Zaťaženie životného prostredia

exhalátmi z nákladnej dopravy potrebnej na zvoz a transport prázdnych

obalov z obchodu späť do výroby.

TOP 10 značiek balených vôd (mil. litrov)

Budišská 53,0

Baldovská 24,9

Slatinská 15,3

Bonaqua 15,2

Salvator 13,4

Zlatá studňa 11,8

Fatra 11,3

Mitická 7,3

Tona 5,5

Santovka 5,4

Spotreba vôd podľa obalov (mil. litrov)

Balené vody celkove 243,4

Vratné sklené obaly 92,0

Nevratné sklené obaly 2,0

Vratné PET obaly 0,0

Nevratné PET obaly 145,1

Spotreba balených vôd

(na obyvateľa ročne, l)

Česko 76,0

Slovensko 45,1

Maďarsko 39,1

Poľsko 36,7

Ukrajina 10,5