Nová vláda Mikuláša Dzurindu sa rozhodla zmeniť spôsob boja proti korupcii. V decembri minulého roka nahradil Centrálnu koordinačnú jednotku boja proti korupcii novozriadený odbor boja proti korupcii na Úrade vlády SR. Na jeho činnosť vláda zároveň vyčlenila dva milióny korún. Zodpovednosť za koordináciu protikorupčných aktivít prevzal od vicepremiéra Ivana Mikloša podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Úlohou odboru je podľa uznesenia vlády predovšetkým pripomienkovať legislatívne zámery, návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a iné opatrenia, ktoré majú byť prijaté na boj proti korupcii.

Eurovýhrady

Vláda rozhodla o zmene protikorupčnej stratégie krátko pred záverečným rokovaním s Európskou úniou v Kodani o vstupe Slovenska do EÚ. Boj proti korupcii a tzv. rómska problematika patria medzi hlavné výhrady európskych inštitúcií voči Slovensku, ktorých riešenie zdôrazňujú takmer pri každej príležitosti. Objavujú sa nielen v hodnotiacich správach, ale napríklad aj v záveroch spoločného parlamentného výboru EÚ a SR, ktorý naposledy v decembri minulého roka vyzval „posilniť boj proti korupcii na všetkých úrovniach“ a prijať „rozhodné kroky“ na riešenie problémov rómskej menšiny.

CPI

Podľa Coruption Perception Index (CPI), ktorý meria vnímanie korupcie v jednotlivých krajinách celého sveta, patrí Slovensko do druhej polovice sledovaných krajín. V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ v rokoch 1998 až 2001 je Slovensko kdesi v strede, keď v piatich krajinách bola pozícia korupcie označená ako stabilná, v troch krajinách nastal pokles a v dvoch – v Bulharsku a Litve – bolo zaznamenané zlepšenie.

Analýza stavu

Podľa vládneho materiálu Informácia a analýza stavu vnímania korupcie v spoločnosti na Slovensku je najsilnejšie korupčné správanie v skupine ľudí so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Z hľadiska ekonomickej aktivity sú viac poznačení korupciou podnikatelia, úradníci, manažéri a odborní pracovníci, menej robotníci, nezamestnaní a ekonomicky neaktívni. Nižšia miera korupčného správania ako priemerná úroveň je v dvoch extrémnych skupinách: najnižšie príjmy (do 4-tis. Sk) a najvyššie príjmy (nad 30-tisíc Sk). Väčší rozsah je v mestách ako na vidieku a z hľadiska krajov je silnejšie rozšírená korupcia v Trenčianskom, Nitrianskom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Komparatívny výskum

Podľa výskumov Svetovej banky je korupcia v SR „veľmi rozšírená a zasahuje do mnohých oblastí ekonomiky a spoločnosti“. Medzinárodný komparatívny výskum z roku 1998 ukázal, že až 79 % respondentov je presvedčených, že korupcie sa dopúšťa väčšina verejných činiteľov. Tento podiel bol najvyšší zo skúmaných postkomunistických krajín. Podľa výsledkov z roku 1999 si 68 % respondentov myslí, že korupcie sa dopúšťa väčšina činiteľov vlády, 58 % respondentov bolo presvedčených, že korupcie sa dopúšťa väčšina členov parlamentu a 46 % opýtaných verí, že korupcie sa dopúšťa väčšina úradníkov miestnej samsprávy. Z ostatných kandidátskych krajín malo vo všetkých kategóriách vyšší podiel súhlasiacich respondentov iba Rumunsko (73 %, 74 %, 59 %), v ostatných krajinách ako Poľsko, Bulharsko, Maďarsko bolo vnímanie korupcie u štátnych úradníkov priaznivejšie.

Tolerantné Slovensko

Podľa prieskumu European Value Study z roku 1999 boli občania SR spomedzi 32 európskych krajín k poberateľom úplatkov druhí najtolerantnejší – po obyvateľoch Bieloruska. V prieskume Svetovej banky mnohí úradníci uviedli, že by neudali kolegov, ak by sa dozvedeli, že berú úplatky. Pomerne vysoká tolerancia občanov voči zneužívaniu moci a netransparentnosti je aj na miestnej úrovni. Korupcia sa vníma ako normálny jav a profitujú z nej nielen jednotlivci, ale aj určité sociálne skupiny – profesie. Vysvetlenie tejto tolerancie je v chápaní „štátneho aparátu a zdrojov ako rodinných zdrojov“, ktoré bolo typické pre minulý režim a pretrváva naďalej.

Protikorupčná politika

Vysokú mieru tolerancie ku korupcii udáva aj čerstvá správa Inštitútu otvorenej spoločnosti (Open Society Institute OSI), ktorá sa zaoberá Programom monitorovania prístupového procesu EÚ: Korupcia a protikorupčná politika. Podľa správy si až 73 % občanov myslí, že väčšina alebo takmer všetci verejní činitelia sú skorumpovaní. Miera korupcie vo všeobecnosti je v kandidátskych krajinách vyššia ako v členských štátoch EÚ. Správa uvádza aj spoločné odporúčania pre boj proti korupcii tak pre všetky kandidátske krajiny, ako aj pre každú osobitne. Odporúčania pre Slovensko majú dva body:

1. V spolupráci so slovenskými aktívnymi mimovládnymi organizáciami uskutočniť rozsiahlu informačnú kampaň zameranú na budovanie intolerancie verejnosti voči korupcii.

2. Implementovať návrhy pre zásadnú reformu licenčných konaní a implementovať odporúčania auditu štátnej správy týkajúceho sa redukcie verejnej správy.

Experti z mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú na potieranie korupcie, zhodne upozorňujú na skutočnosť, že najvýznamnejšiu úlohu v ňom zohráva zmena postoja spoločnosti ku korupcii. Toleranciu k nej by mala nahradiť intolerancia. Ako tvrdia experti, ak nezačnú vyžadovať zmeny v tejto oblasti sami občania, potom sa ani žiadne výraznejšie zmeny neuskutočnia.