Záver tohto roku sa priblížil na dosah. Pri jeho bilancovaní z pohľadu slovenských referenčných bánk sa dajú použiť dve slová – zmiešané pocity. Nikdy doteraz sa na trhu neangažovalo toľko subjektov ako tento rok. Tón udávala Národná banka Slovenska (NBS), nasledovaná v tesnom závese špekulatívnym kapitálom zahraničných bánk. Na druhej strane stáli domáce banky, ktoré okrem toho, že sa snažili držať krok so zmenami kľúčových úrokových sadzieb, tvorili podmienky, za akých sa na trhu dalo pracovať. Ministerstvo financií SR (MF) si tentoraz so svojimi emisiami cenných papierov udržalo svoj štandard, hoci sa vo svetle aktivít ostatných subjektov mierne strácalo, a to napriek tomu, že prílevy likvidity hlavne z privatizácie zohrali dôležitú úlohu.

NBS bola nepochybne tento rok najvýznamnejším účastníkom peňažného, a v závere roka aj devízového trhu. V priebehu roka trikrát korigovala kľúčové úrokové sadzby. Po počiatočných mesiacoch, ktoré vo vnímaní komerčných bánk smerovali k poklesu úrokových sadzieb, prekvapila rozhodnutím zvýšiť úrokové sadzby o 50 bodov. Kozmetický pokles o 25 bodov nasledovalo razantné zníženie sadzieb o 150 bodov. Zmenu úrokov počas jedného roku ako nahor, tak nadol, NBS pravdepodobne zdôvodní potrebou pružne reagovať na situácie, ktoré formovali makroekonomickú situáciu na Slovensku. Z dlhodobého hľadiska však možno najprv zvýšenie a potom razantné zníženie sadzieb vnímať ako viac menej spontánne rozhodnutia Bankovej rady NBS. O zvýšení úrokových sadzieb v apríli sa v kuloároch hovorilo ako o následku nezhôd NBS a vládneho kabinetu v oblasti verejných výdavkov štátu. Zníženie repo sadzby o 25 bodov tesne po tom, ako sa skončila návšteva NBS v Európskej centrálnej banke, sa vnímalo ako snaha priblížiť sa štandardom na európskom trhu, kde majú všetky centrálne banky dvojtýždňovú repo sadzbu v strede jednodňových facilít. Zmena cielenia menovej politiky na výmenný kurz priniesla v závere roka, keď sa inflácia už nemohla vymknúť spod kontroly, zatiaľ najvýraznejšiu zmenu sadzieb od času, keď boli zavedené kľúčové úrokové sadzby. Potreba zmien úrokových sadzieb tesne po intervencii dávala tušiť, že samotná intervencia pravdepodobne nezaznamenala taký účinok, ako sa očakávalo. Opätovne sa dá za rokovaním Bankovej rady tušiť okrem racionálneho postupu aj istá dávka emotívnosti a spontánnosti.

Komerčným bankám však nenáleží hodnotenie krokov centrálnej banky. Ich úlohou je reagovať na takéto rozhodnutia tak, aby dokázali maximalizovať svoj profit. Najlepšie zorientovanými sa ukázali zahraničné banky a v ich pozadí špekulatívny kapitál, prúdiaci hlavne z investičných fondov. Veľkosť tohto kapitálu pravdepodobne nedokázal odhadnúť nikto. Preto každého účastníka trhu jeho prílev minimálne mierne prekvapil. Kým počas prvého polroku tohto roku mali situáciu pevne v rukách domáce banky, v jeho závere prebralo taktovku zahraničie. Desiatky miliárd korún, ktoré si investori mohli navyše v závere výhodne nakúpiť vo veľkých objemoch prostredníctvom NBS, jednoznačne ukázali smer vývoja úrokových sadzieb, ako aj kurzu koruny voči euru. Fundamentálne ukazovatele pritom nehrali žiadnu úlohu. Objemy špekulatívneho kapitálu dokonca donútili konať centrálnu banku tak, ako si to zahraniční investori predstavovali. Zdá sa, že jediné, čo môže horúce peniaze odradiť, je politická neistota a nízka riziková marža. Ani jedno, ani druhé na Slovensku tento rok nebolo.

V týchto podmienkach konali na trhu domáce banky ako dodávatelia likvidity a nositelia rizika. Nie vždy sa to však tento rok vyplatilo. Nemožnosť odhadnúť vývoj úrokových sadzieb, ktorý bol častejšie prekvapivý ako očakávaný, neumožnil promptné reakcie bez toho, aby neklesla likvidita trhu. Bohužiaľ, mnohí tak doplatili na to, že zahraničné banky, hoci na slovenskom trhu aktívne, trh iba využívali a v prípade potreby zo strany domácich bánk na trh likviditu recipročne nedodali.

V tomto rámci žili na trhu jednotlivé produkty. Zvýšená likvidita z titulu prílevu zahraničného kapitálu sa podpísala na rýchlom vyčerpaní úverových liniek domácich bánk, hlavne v prípade depozitov. Zvýšený dôraz tak banky začali klásť na off-balance produkty, ktoré aktívne z titulu úverových liniek využívali zahraničné banky. Narástol tak objem devízových swapov a nebývalý rozmach zaznamenali úrokové deriváty. Trh s FRA kontraktmi a úrokovými swapmi bol istý čas dokonca podstatne aktívnejší ako v susednej ČR. Bol to jav nezvyklý, pretože na rozdiel od ČR, kde je podstatne viac domácich hráčov, trh na Slovensku udržiavali štyri banky, ktorým príležitostne asistovali menšie mená, niektoré aj mimo radu referenčných bánk.

Paradoxne, intervencie NBS, ktoré dodali na trh obrovské množstvo novej korunovej likvidity, sľubne sa rozvíjajúci trh s úrokovými derivátmi a devízovými swapmi úplne paralyzovali. Môžeme namietať, že objemy, ktoré banky medzi sebou dovtedy obchodovali, boli na malý slovenský trh neopodstatnené a museli sa zredukovať. Takisto však môžeme potom nahliadať na intervenciu NBS na devízovom trhu, ktorá nezohľadnila kapacity tvorcov peňažného trhu. Treba však povedať, že efekt devízových intervencií na peňažný trh doteraz nikto na Slovensku nemeral. Každopádne, rozšírenie rozpätia kótovaných cien, neochota bánk kótovať a minimálna likvidita vrátili tento trh do rokov minulých. Natíska sa filozofická otázka – čo bol ozajstný obraz trhu – situácia pred intervenciou, alebo po nej? Myslime si, že pravý obraz slovenského trhu treba hľadať niekde v strede. Slovenský trh je malý a malým aj ostane. Malý trh s dlhopismi a medzibankovými úložkami, ako aj malý trh devízových swapov, hoci permanentne rastúci, nedáva predpoklad, aby na Slovensku banky točili také objemy úrokových derivátov, ktoré prevyšujú objemy ekvivalentných obchodov v susedných štátoch. Takisto by si však mala aj centrálna banka uvedomiť, že masívne akcie z jej strany môžu síce ovplyvniť zahraničných investorov, ale na malom lokálnom trhu môžu spôsobiť pohromu.

Aby sme neboli len pesimistickí, treba oceniť štandardizáciu peňažného trhu zo strany NBS prostredníctvom kľúčových úrokových sadzieb. Bez takéhoto rámca by sme si už obchodovanie na slovenskom trhu nevedeli ani predstaviť. Obzvlášť pozitívne sa javia kľúčové úrokové sadzby v tom svetle, že napriek peňažnému trhu, ktorý je na rozdiel od vyspelých ekonomík v dlhodobom prebytku likvidity, je snahou centrálnej banky zaviesť na lokálnom trhu postupy z trhov vyspelých. A to aj napriek tomu, že rovnaké pravidlá z vyspelých trhov sa dajú na slovenskom trhu udržať len za cenu vysokých nákladov.

Primárny trh cenných papierov do výraznej miery ovplyvňovala organizácia emisií zo strany MF, ktoré konalo podľa toho, ako boli splatné zdroje z privatizácie. Celkovo 22 emisií v prvom polroku je v ostrom kontraste oproti jedinej emisii v polroku druhom. Limitácia ceny dlhopisu na primárnom trhu na nominál a vyššie takisto neprispela k živému záujmu o tieto štátne cenné papiere. Štátne pokladničné poukážky (ŠPP), ako ekvivalentná emisia voči pokladničným poukážkam (PP) NBS, spôsobili počas prvého polroku pokles záujmu komerčných bánk o PP NBS. Výnosy ŠPP s ročnou splatnosťou, ktoré začalo ministerstvo financií emitovať v druhom polroku, stlačili inštitucionálni investori tak nízko, že záujem komerčných bánk sa opätovne začal presúvať do pokladničných poukážok NBS. Očakávané hluché obdobie v emisiách ŠPP pravdepodobne záujem o alternatívne cenné papiere podporí.

Záverom možno skonštatovať, že rok 2002 nebol pre banky jednoduchým rokom, aj keď medzinárodná politická situácia, makroekonomické ukazovatele, ktoré len tak nevyleteli do neba ako pred rokom 1998 a vyhliadky slovenskej ekonomiky podľa ratingových agentúr, boli snáď najlepšie za posledných desať rokov. Udržať likviditu na trhu, kde sú všetci jeho účastníci na jednej strane, bolo vždy problematické. A tak ako na iných trhoch, najhoršie dopadli banky, ktoré tento trh tvorili. Trochu macošsky, nechtiac, sa ku svojim bankám zachovala aj NBS, keď komerčné banky svojimi niekedy nejasnými vyhláseniami nepripravila na vývoj úrokových sadzieb, a tak banky presunuli časť svojich ziskov do kníh zahraničných hráčov, ktorí boli oproti domácim bankám vždy o krok vpredu. Výnimkou boli len vybrané banky pred zvýšením úrokových sadzieb v apríli. Ostáva len dúfať, že nastávajúci rok, hoci z pohľadu výkonu menovej politiky komplikovaný, bude pre banky jednoznačnejší. Aktivity bánk v súčinnosti s NBS by mali na trh priniesť opätovné oživenie a rozvoj obchodovania na trhu so slovenskou korunou. Zdá sa, že veľa času tomuto trhu už nezostáva, blíži sa ERM 2, a preto dúfame, že počas tohto čoraz kratšieho obdobia všetky banky na čele s NBS zožnú iba úspechy ku vlastnej spokojnosti.