Spotreba kávy stúpa najmä v tzv. civilizovaných krajinách. Šálka denne – aj viac – sa stala súčasťou životného štýlu. „Káva je minimálne taký kultový nápoj ako víno a taký vyhľadávaný ako voda,“ tvrdí Thomas Meinl, člen podnikateľskej dynastie, ktorá vlastní medzinárodnú sieť pobočiek. Servíruje sa na rokovaniach, konferenciách, recepciách. Naozaj je bežná ako voda. Kto by sa zamýšľal nad problémami, ktoré sprevádzajú jej výrobu? Podľa neziskovej organizácie Peace Coffee je pritom od príjmov z pestovania kávy vo svete priamo závislých 20 až 25 miliónov ľudí. Mnohí z nich existenčne.

Trh s touto komoditou je v posledných rokoch poznačený veľkými výkyvmi cien. Tradiční svetoví producenti prežili počas vlaňajšej sezóny najhoršie chvíle za posledné storočie. Dolárové exportné ceny sa pohybovali na tridsaťročných exportných minimách.

To sa zmenilo. V decembri na americkom komoditnom trhu vyletela káva prudko hore. Dôvodom je klíma. Suché počasie v Brazílii sa odrazí na úrode, ktorá by mala byť o 37 percent nižšia.

Vietnam druhý

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie kávy (ICO) sa v sezóne 2001/2002 vyprodukovalo vo svete 122 miliónov vriec kávy, no predaných bolo iba 109 miliónov.

Najväčším svetovým producentom kávy je Brazília, ktorá kontroluje zhruba pätinu trhu. Na druhé miesto sa prebojoval Vietnam, ktorý býva označovaný konkurenciou za vinníka súčasnej situácie. Za posledných desať rokov totiž tamojší pestovatelia zvýšili svoju produkciu z dvoch miliónov na 15,2 milióna vriec.

Kolumbijskí farmári, ktorí boli dovtedy v závese za Brazíliou, nie sú schopní konkurovať Vietnamu najmä v dôsledku vyšších produkčných nákladov na malých, príliš atomizovaných farmách. Ázijčania sú oproti Latinskej Amerike vo výhode. Ich plantáže sú rovinaté, umožňujú vo veľkom využívať stroje.

Podľa predsedu Vietnamskej asociácie kávy a kakaa Doana Trieu Nhana krajina v tomto roku zníži export zelenej kávy o 30 percent, čím chce prispieť k zvýšeniu trhových cien. Vietnam sa chce sústrediť na zvýšenie produkcie náročnejšej odrody arabica – doteraz vyrábajú menej kvalitnú robustu – investovať do spracovateľských kapacít a zvýšiť kvalitu svojej kávy. Vietnamskí predstavitelia potvrdili, že krajina stabilizuje na roky 2002 – 2010 ročný objem exportu na úrovni 11,7 milióna vriec.

Zníženie produkcie kávy má byť výsledkom vládnej snahy donútiť farmárov čiastočne prejsť na pestovanie iných plodín, napríklad bavlny a orieškov kešu. Dnes až 80 percent kávovníkových krov v krajine vlastnia súkromní farmári.

Prekážkou na ceste k stabilizácii trhových cien sú najmä veľké investície, ktoré vietnamskí producenti kávy uskutočnili v minulých rokoch. Vláda však plánuje znížiť výmeru plantáží o štvrtinu. Farmári, ktorí sa kvôli pestovaniu kávy zadlžili u miestnych bánk, samozrejme, protestujú.

Brazílii pomohla EÚ

Devalvácia brazílskej meny viedla vlani k výraznému zlacneniu brazílskeho exportu zelenej a instantnej kávy, ktorý v súčasnosti podľa nemeckej analytickej spoločnosti F. O. Licht nemá vo svete cenovú konkurenciu.

Väčšina brazílskej instantnej kávy obsahuje vysoký podiel odrody robusta, ktorá sa dá dopestovať ľahšie a lacnejšie ako odroda arabica. Brazília, ktorá tradične produkuje kvalitnú kávu, mala na spracovateľskom trhu nedostatok robusty.

Producenti v krajine však zareagovali na potreby trhu a zvýšili výsadbu tejto odrody.

V súčasnosti je Brazília druhým najväčším producentom tejto lacnej odrody kávy na svete hneď po Vietname. Brazílska robusta je takmer taká lacná ako jej ázijská konkurencia

Okrem toho sa pre brazílsky export instantnej kávy po desiatich rokoch otvoril aj trh Európskej únie. Tá zrušila clo uvalené na jej dovoz z Brazílie. Pred jeho zavedením v roku 1991 Brazília kontrolovala 45 percent spoločného trhu únie. Pre clo, ktoré sa však netýkalo dovozu z ostatných krajín Latinskej Ameriky, sa tento podiel prepadol pod pätinu.

Po zrušení tarify došlo aj k prerozdeleniu kvóty EÚ na dovoz instantnej kávy vo výške 10-tisíc ton pre krajiny, ktoré sú oslobodené od cla. Brazília získala takmer 90 percent z tejto kvóty na rok 2002.

Mexiko chce s nízkymi exportnými cenami zelenej kávy bojovať uvedením veľkej reklamnej kampane, ktorej cieľom je zdvojnásobenie spotreby kávy v krajine.

Mexický liek

Výkonný prezident mexického Výboru pre kávu Robert Giesemann pre Oster DowJones uviedol, že krajina chce do štyroch rokov zvýšiť ročnú spotrebu kávy z dnešných 0,74 na 1,5 kilogramu na osobu. Federálna vláda na projekt vyčlenila okolo 1,9 mil. USD (92 mil. Sk).

Mexiko je v spotrebe kávy na posledných miestach, hoci krajina je piatym najväčším producentom tejto plodiny. Pestovatelia kávy sú v posledných rokoch pod tvrdým tlakom klesajúcich exportných cien a radšej by sa orientovali na domáci trh, ktorý je stabilnejší a ponúka aj vyššie ceny. Hlavným cieľom je presvedčiť sto miliónov Mexičanov, že pitie kávy neškodí zdraviu a že káva je vlastne menej škodlivá ako populárna Coca-Cola.

Za akú cenu?

Konzument cenové výkyvy na trhu s kávou ani nebadá. Cenové rozdiely v maloobchode sú zanedbateľné. Nespracovaná káva ako surovina sa na celkových nákladoch podieľa len siedmimi percentami. Ostatných vyše 90 percent ceny hotového výrobku určujú ceny spracovateľov, distributérov a maloobchodných predajcov v jednotlivých krajinách.

Na Slovensku v súčasnosti pije kávu až 85 percent dospelej populácie. Vedie klasický „turek“, no rastie aj spotreba filtrovanej či instatnej kávy a pressa. Polovicu z toho si doprajeme doma. Tretinu vypijeme v zamestnaní (káva vraj podporuje kreativitu) a len 20 percent v gastronomických zariadeniach. Práve tu by mala spotreba v budúcnosti vzrásť. Slováci a Česi majú zhruba rovnaké spotrebiteľské správanie, Maďari pijú silnejšiu kávu, zatiaľ čo Poliaci uprednostňujú čaje.

Čo pije stredná Európa?

V Českej republike patrí nemeckému koncernu Tchibo najpredávanejšia značka Jihlavanka, ktorý ju kúpil s pražiarňou v Jihlave. Ovláda približne štvrtinu trhu. Najväčší trhový podiel však patrí holandskému koncernu Douwe Egberts, ktorý v roku 1992 odkúpil pražskú pražiareň. Tretí je vďaka získaniu domáceho výrobcu Dadáka pôvodne švajčiarsky Jacobs Suchard z amerického koncernu Kraft Foods.

V Maďarsku sa minulý rok líder zmenil. Desaťročia suverénne viedla domáca tradičná značka Omnia, v súčasnosti patriaca do arzenálu Douwe Egberts. Vlani ju najmä vďaka agresívnej cenovej politike predbehla Tchibo Family, ktorá získala až 16 percent trhu.

V Poľsku je jednotkou Tchibo. V tejto krajine i v Rumunsku má výrazný podiel tiež značka Elite, ktorá patrí izraelskej rodinnej firme Straussovcov. Tí sa ako prví odvážili do balkánskeho priestoru a odkúpili niekoľko miestnych pražiarní.

V Rumunsku sa v posledných mesiacoch usiluje viac presadiť napríklad Jacobs, ktorý odkúpil tamojšiu pražiareň Nova Brasilia.

V Chorvátsku sa najviac predáva Franck. Miestne pražiarne pokrývajú približne 70 percent trhu aj v ostatných krajinách bývalej Juhoslávie.

Pozn.: Napriek aktivitám západoeurópskych producentov v strednej Európe dominujú silné národné značky.

Trpká príchuť kávy

Nadprodukcia a nízke ceny ničia malých pestovateľov. Snahy farmárov kompenzovať znížené príjmy z pestovania kávy majú často nelegálny charakter. V Kolumbii to viedlo k zväčšeniu osevnej plochy narkotických plodín. Táto tendencia sa ešte zvýraznila od začiatku vojenskej operácie v Afganistane, keďže trhový podiel tejto krajiny preberajú práve Kolumbijci.