Rok 2002 bol pre Slovensko aj rokom volebným a integračným, čomu sa často podriaďovalo správanie politických strán, parlamentu, vlády aj prezidenta. Dosluhujúca vláda Mikuláša Dzurindu, ako aj jej výkonnosť boli výrazne poznačené predvolebným časom a limitované vnútornými rozpormi ľavicových koaličných partnerov.

Volebné prekvapenia

SDĽ zaznamenala vážny vnútrostranícky rozkol po januárovej demisii ministerky financií Brigity Schmögnerovej. Po podaní demisie jej straníckeho kolegu, ministra školstva Ľubomíra Ftáčnika, spolu s Petrom Weissom a svojimi priaznivcami sa od SDĽ odčlenili a vytvorili novú politickú stranu. Obidve zoskupenia ľavičiarov však neboli vo voľbách úspešné, podobne ako ďalší vládny subjekt – Strana občianskeho porozumenia Pavla Hamžíka. Štiepenie postihlo v roku 2002 aj dlhé roky najsilnejšiu stranu na Slovensku – HZDS, ktorú po neúspechu na júlovom sneme opustili prívrženci Ivana Gašparoviča a založili Hnutie za demokraciu. Ani tento subjekt však neprekročil volebný prah. Naopak, preferenčné hlasy voličov pred septembrovými parlamentnými voľbami neustále naberala nová, mimoparlamentná strana SMER Roberta Fica. Jej očakávania – stať sa po voľbách určujúcim faktorom pri zostavení novej vlády – sa však pre volebné výsledky nenaplnili. Dostala sa do parlamentu, ale nie do vlády. K ďalším volebným prekvapeniam patrili výsledky Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie premiéra M. Dzurindu, ktorý tak mohol na rozdiel od predchádzajúceho obdobia zostaviť novú štvorkoalíciu strán na programovo príbuznejšom stredopravom základe (SDKÚ – SMK – KDH – ANO). A medzi prekvapenia volebných výsledkov možno zaradiť aj vstup Komunistickej strany Slovenska do parlamentu.

Zahraničná politika

Dominovalo jej úsilie väčšiny relevantných politických strán koalície i opozície, bývalej i minulej, získať pozvánku na vstup do NATO a Európskej únie. Pozvánka do bezpečnostnej aliancie prišla už krátko po voľbách na novembrovom samite NATO v Prahe. Od skutočného začlenenia však Slovensko ešte delí viac mesiacov, počas ktorých sa bude uskutočňovať ratifikačný proces – vyjadrovanie súhlasu parlamentov všetkých súčasných členov aliancie s členstvom SR.

Podobne úspešne, napriek pretrvávajúcim výhradám Európskej komisie voči niektorým nedostatkom, napredovali aj rokovania SR s Európskou úniou, ktoré vrcholili decembrovým samitom únie o rozšírení v dánskej Kodani.

Ekonomika

V januári 2002 doznievala predvianočná aféra predaja akcií VSŽ na Burze cenných papierov, proti netrasparentnosti ktorej protestovala americká spoločnosť U.S. Steel. Aj po preverovaní akcie po niekoľkých presunoch napokon zostali v rukách finančných skupín J&T a Penta Group. Po veľkých rozporoch vo vládnej koalícii vláda napokon rozhodla o zachovaní spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a 49 % akcií tohto strategického podniku predala skupine zahraničných investorov za 2,7 mld. USD. V lete pri kurzovom oslabovaní dolára najmä ľavica a opozícia kritizovali vládu, že podnik nepredala za európsku menu. Vláda argumentovala, že kurzové straty z predaja SPP vykompenzovali kurzové zisky z iných privatizácií, za ktoré investori platili eurami.

V roku 2002 padlo viacero nebankových subjektov – BMG Invest, Horizont Slovakia, AGW, s. r. o., BVD Drukos, SaS Slovensko a Sporoinvest. Vláda v auguste schválila deblokáciu ruského dlhu v hotovosti, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 6,9 miliardy dolárov. Po voľbách sa už nová vláda sústredila na prípravu reštrikčných finančných opatrení a štátneho rozpočtu na rok 2003. Výsledky volieb, ako aj rýchly povolebný vývoj – uzatvorenie koaličnej dohody, vymenovanie vlády a vyslovenie dôvery vláde parlamentom – spôsobili výrazné posilnenie slovenskej koruny, a centrálna banka preto v závere roku 2002 opakovane podnikala kroky na zastavenie tohto trendu.

2002

január

– Pri obci Veľké Zálužie havarovala kolóna prezidenta Rudolfa Schustera.

– Úrad pre finančný trh predbežným opatrením uložil Burze cenných papierov v Bratislave pozastaviť vyrovnanie obchodov s akciami VSŽ z 21. decembra 2001 na 30 dní.

– Ministerka financií Brigita Schmögnerová podala demisiu.

február

– BMG Invest, s. r. o., zavrel svoje pobočky.

– Vláda SR definitívne rozhodla, že spôsob privatizácie SPP sa nemení.

– Spoločnosť AGW, s. r. o., oznámila, že od 25. februára prestáva prijímať vklady a vyplácať výnosy, úroky a istiny.

– BDV družstvo Drukos oznámilo, že od 25. februára zatvára svoje pobočky.

marec

– Spoločnosť Sporoinvest prestala vyplácať istiny a výnosy z vkladov občanov.

– Vláda na mimoriadnej schôdzi definitívne schválila predaj 49 % akcií SPP trojkonzorciu záujemcov za 2,7 mld. USD.

– NR SR schválila novelu Zákonníka práce, ako aj dve poslanecké novely zákona o verejnej službe.

apríl

– NR SR schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

– Prezident Rudolf Schuster prijal demisiu ministra školstva Milana Ftáčnika, do tejto funkcie vymenoval nominanta SDĽ Petra Ponického.

– Slovensko uzatvorilo kapitolu týkajúcu sa spoločného hospodárskeho trhu EÚ, ktorou je Dopravná politika.

máj

– Slovensko sa stalo majstrom sveta v ľadovom hokeji.

– Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na nebankovú finančnú skupinu SaS Slovensko.

jún

– Krajský súd v Bratislave zamietol sťažnosť prokurátora v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska v celom rozsahu.

– SR sa stala členom Agentúry pre jadrovú energiu (NEA).

– Prezident odvolal ministra dopravy Jozefa Macejka a výkonom jeho funkcie poveril Ivana Mikloša. Dôvodom odvolania ministra bolo podozrenie z korupcie v súvislosti s tendrom na nákup 35 ľahkých motorových jednotiek.

júl

– Na Slovensko bol privezený Ivan Lexa, ktorý sa dva roky vyhýbal trestnému stíhaniu.

– Rada STV navrhla odvolať riaditeľa STV Milana Materáka.

– Slovensko uzatvorilo v poradí 27. kapitolu s názvom Regionálna politika.

august

– NR SR neschválila novelu tzv. telekomunikačného zákona.

– Začala sa volebná kampaň do NR SR.

– Vláda schválila návrh hotovostnej deblokácie ruského dlhu.

– Podľa údajov Transparency International je SR z hľadiska vnímania korupcie na 52. mieste zo 102 hodnotených krajín.

september

– Minister dopravy Ivan Mikloš zrušil tender na motorové vlaky.

– Experti Senátu USA odporučili pozvať SR za člena NATO.

– Vláda rozhodla o odškodnení obetí holocaustu.

– Uskutočnili sa voľby do NR SR.

– Slovenská koruna zaznamenala výrazné posilnenie.

– Mikuláš Dzurinda bol poverený zostavením vlády.

október

– Podľa ŠÚ SR bude do roku 2025 obyvateľstvo starnúť a znižovať sa jeho počet.

– Lídri stredopravých strán podpísali koaličnú dohodu.

– Konala sa ustanovujúca schôdza NR SR.

– Prezident republiky vymenoval novú vládu.

– Vláda schválila 20 zákonov súvisiacich s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003 a predložila ich do parlamentu s požiadavkou na skrátené legislatívne konanie.

november

– NR SR vyslovila vláde dôveru.

– SR dostala pozvánku do NATO.

december

– Spoločný parlamentný výbor EÚ a SR vyzval Slovensko na posilnenie boja s korupciou a razantné riešenie postavenia Rómov.

– Vláda schválila novelu kompetenčného zákona, podľa ktorej sa na budúci rok zruší Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR.

– Ivan Lexa bol opäť zadržaný a obvinený z trestných činov návodu na vraždu, zneužitia právomocí verejného činiteľa a porušenia štátneho tajomstva.

– Uskutočnili sa komunálne voľby.

– Vladimír Mečiar ako posledný poslanec odovzdal majetkové priznanie.