V hodnotení slovenského športového roku 2002 bude najvýraznejšie zapísaný dátum 5. máj. Naši hokejisti získali v Göteborgu titul majstrov sveta. Väčšina národa sedela pred televíznymi obrazovkami, časť si finále a nasledujúce oslavy vychutnávala v hostincoch či na námestiach. Také búrlivé oslavy si slovenský šport nepamätá. Spolu s Bondrom, Šatanom, Pállfym, Lašákom bol jedným z hrdinov aj tréner hokejovej reprezentácie Ján Filc.

Ani dnes, s odstupom času, si tréner nemyslí, že by sa niečo na tom zážitku malo meniť. „Takú situáciu zažijete možno raz v živote a stáva sa medzníkom. Na fakte, že sme majstri sveta, a na tom, ako sme to prežívali, sa už nič nezmení. Pravda, človek sa rýchlo vráti do reality a uvedomí si, že život ide ďalej. A potom hľadí do budúcnosti a hľadá nadväznosti, aby aj ďalší hráči prichádzali do reprezentácie dobre pripravení a dosahovali zodpovedajúce výsledky. Aj preto som sa pustil do funkcionárskej práce.“

Eufória z titulu vyprchala rýchlo, a J. Filc si nie je istý, či na Slovensku existuje aj reálna spoločenská potreba mať kvalitný hokej a úspechy z Petrohradu 2000 (striebro) a Göteborgu 2002 (zlato) zopakovať. „Mnohí ľudia, ktorí nás tak vrelo vítali, o hokej teraz záujem nejavia. Necítim, že by sa v spoločnosti pohlo niečo smerom k tomu, aby mal hokej lepšie podmienky, a mnohé ostalo len v polohe rétoriky. Zažil som to už druhý raz a trochu mi to strpčuje pohľad na dosiahnuté úspechy.“ J. Filc očakával, že sa do podpory hokeja pustia aj ďalší. „Partneri, ktorých sme mali, malí či veľkí, držia svoju pozíciu, ale mal som pocit, že vznikol priestor aj na realizovanie sa veľkých nadnárodných spoločností. Mrzí ma to najmä vo vzťahu k slovenskému extraligovému hokeju a mládežníckym súťažiam. Žiaľ, nehľadáme len investície, ale aj tých, ktorí by konečne prišli s nejakou koncepciou fungovania športu na Slovensku. Desať rokov existuje tento štát. Nemá ani zákon o telesnej kultúre, a to je smutné.“

J. Filc prišiel s teóriou, že byť úspešný bez najlepších hráčov pôsobiacich v zámorskej Národnej hokejovej lige – to jednoducho nejde. Aj v tom vidí základ historického zlata z Göteborgu. „Mnohí hráči z NHL sú v zámorí absolútnou špičkou, sú stálicami, bez nich sa na najvyššej úrovni hrať nedá. Dnes máme v NHL zhruba tridsať veľmi kvalitných hráčov, v zásade sú to útočníci. K nim patrí menšia skupina obrancov a malá skupinka brankárov, ktorá sa medzi najlepších snaží vkliniť. Po nevydarenej olympiáde prišla do mužstva veľká skupina hráčov, ktorá chcela ukázať, že vie hrať hokej. Utvoril sa tím. Rástol od zápasu k zápasu, chytil sa nám brankár a vyšlo to.“

Hráči ako Bondra, Šatan, Pálffy, Stümpel, Demitra, Hossa, reprezentujúci v tomto či v minulých rokoch, zarábajú v NHL milióny – dolárov. V čom vidí J. Filc dôvody, pre ktoré – napriek náročnej sezóne plnej bolestivých zákrokov – prídu reprezentovať, hoci sú finančne „za vodou“ a teoreticky im dva ďalšie hokejové týždne na svetovom šampionáte bez záruky úspechu nemusia nič dať? „Ide najmä o vzťah ľudí k prostrediu, z ktorého vyšli, ktorí majú záujem o to, ako sa bude hokej na Slovensku ďalej vyvíjať. Príkladom je Róbert Švehla, hráč, ktorému pri podpise kontraktu s Torontom nebolo jedno, aká bude budúcnosť trenčianskej Dukly, a časť z peňazí z jeho zmluvy putuje do pokladnice klubu. Druhým momentom je vzťah hráčov navzájom. Poznali sa z mládežníckych podujatí, z predchádzajúcich šampionátov aj z projektu hokejového leta, ktorý sme pred niekoľkými rokmi spustili. V tomto roku sa k súdržnosti pridal aj neúspech na olympijských hrách v Salt Lake City. To všetko hráčov pevne spája s reprezentáciou dnes i do budúcnosti.“

Tréner J. Filc je presvedčený, že reprezentácia na majstrovstvách sveta nikdy nie je o peniazoch, o tom, kto koľko má, čo si môže dovoliť a čo všetko si môže kúpiť. „Je to základný princíp, ktorý sme v tíme zaviedli. O peniazoch sa nikdy nezmieňujeme. Dokonca ani odmena za titul, tých vyše 13 miliónov korún, tentoraz nehrala žiadnu úlohu.“ Podľa J. Filca aj v tomto prípade je dôležité prostredie, v ktorom sa hráči zdokonaľujú – aj v umení žiť. Vedia sa vyrovnať s tým, že môžu mať všetko, ba s príjmami sa delia v podobe podpory rôznych nadácií.

Ani J. Filcovi nešlo o peniaze. „Som dobrovoľný funkcionár a pre hokej pracujem preto, že preň robiť chcem. Peniaze nikdy nemôžu byť motívom, ale dôsledkom. Motívom je kvalita. A výsledok vznikajúci na základe maximálnych individuálnych výkonov podriadených kolektívu a jeho potrebám. Finančné odmeny prišli, ale zďaleka nie sú podstatné.“

O prémii nehovorili, aby sa nerozptyľovali

Jerguš Bača nielen o tom, akú úlohu hrajú v hokeji peniaze

Šesť súťaží v šiestich krajinách sa vyníma na pestrej športovej vizitke hokejistu Jerguša Baču. Začínal vo federálnej československej lige, zahral si v prestížnej NHL (ako prvý obranca zo Slovenska, v tíme Hartford Whalers) aj v ďalšej zámorskej lige IHL, vo švédskej najvyššej súťaži v drese Leksandu i v nemeckej DEL (Oberhausen). Vyvrcholením bohatej kariéry veterána ľadových klzísk (nar. 1. apríla 1965) boli tohtoročné majstrovstvá sveta v Göteborgu, kde sa skúsený hráč s bo-

jovým srdcom radoval so spoluhráčmi zo zisku trofeje a zlatých medailí. Po šampionáte sa Jerguš vrátil do rodného kraja a obliekol si dres Liptovského Mikuláša s kapitánskym céčkom.

Spomeniete si na najemotívnejší moment zo svetového šampionátu?

Prílet domov a fantastické privítanie fanúšikmi. Po finálovom víťazstve nad Ruskom som si ešte poriadne neuvedomoval, čo sme dokázali. Až keď sme sa o radosť delili s tisíckami ľudí na námestiach, precítil som to naplno.

Mysleli ste v Göteborgu aj na finančnú prémiu vypísanú za titul? Hrala vôbec nejakú úlohu?

Na podujatiach, ako sú majstrovstvá sveta či olympiáda, stojí otázka peňazí bokom. Každý vie, za čo hrá, a to stačí. O prémii za titul, či už od zväzu, alebo od Medzinárodnej hokejovej federácie, padlo niekoľko slov až ku koncu našej púte na šampionáte. Hovorili sme o tom však veľmi málo, aby sme sa zbytočne nerozptyľovali.

Myslíte si, že sa na Slovensku investuje do hokeja dosť finančných prostriedkov na to, aby úspechy z MS 2000 a 2002 nezostali v budúcnosti ojedinelé?

Peňazí sa dáva do hokeja dosť, no mohlo by sa aj viac. Samozrejme, veľa závisí aj od ekonomických možností krajiny. Myslím si však, že keby bol tok financií do športu transparentnejší a prehľadnejší, našlo by sa veľa ľudí a firiem ochotných do hokeja investovať.

Zmenil sa váš pohľad na peniaze po skúsenostiach v zámorí, kde sa ich v hokeji točí viac ako v Európe?

Ani nie. Peniaze sú v živote potrebné, ale jestvujú aj dôležitejšie hodnoty. Peniaze zarobené v hokeji som investoval. Či dobre, to ukáže čas.

Jedným z dôvodov návratu na Liptov bol fakt, že doma podnikáte. Ako sa vám darí?

Je to náročné. Našim podnikateľom strpčuje život ešte stále veľa prekážok, ktoré v zahraničí nejestvujú. Na Slovensku je podnikanie najmä o chuti a pevnej vôli. Keďže v mojom prípade ide o rodinnú firmu, tieto aspekty tam nechýbajú.

S hokejom ste precestovali viacero kútov sveta s odlišnou kultúrou. Ako ste zvyčajne trávili vianočné sviatky?

Väčšinou v úzkom rodinnom kruhu. Vždy sme zohnali, čo bolo treba, takže sme prežívali spolu typické slovenské Vianoce.

Kanonier z popradského Balatonu

Anketa o najúspešnejšieho športovca Slovenska 2002: 1. Peter Bondra (Washington Capitals)

Jednou z najväčších záhad pre väčšinu skautov v NHL bolo, ako prišli „lanári“ Washingtonu Capitals na ostrostrelca Petra Bondru. Dôvod bol jednoduchý – pred zrakmi pozorovateľov ostával dlho neznámy, keďže na rozdiel od väčšiny svojich rovesníkov sa napriek nespornému talentu neobjavoval v mládežníckych výberoch Česko-Slovenska. Bol totiž občanom Sovietskeho zväzu, keďže sa narodil na Ukrajine, kam prišiel v čase socializmu jeho otec za prácou.

„Z Ukrajiny si toho veľa nepamätám, cítim sa Slovákom,“ smeje sa dnes P. Bondra, ktorého úplne náhodou objavili skauti Washingtonu, keď sa prišli pozrieť vo federálnej lige na jedného z vítkovických mladíkov. V košickom drese však korčuľovalo agilné pravé krídlo, a keď amerických pozorovateľov presvedčil aj v ďalšom stretnutí o svojom čuchu na góly, mal cestu na draft NHL otvorenú. Predstavitelia Capitals si boli jeho anonymitou takí istí, že si ho nechali v zálohe a vybrali ho až v tretej stovke mladých hokejistov.

P. Bondra žil od svojich troch rokov v Poprade. K hokeju ho priviedol starší brat Juraj – ako chlapci naháňali puk na zamrznutej mláke nazývanej deťmi Balaton. Peter sa síce prihlásil na hokej v Poprade, ale hrával aj futbal, a o jeho športovom nadaní svedčí fakt, že ho pozývali do krajských výberov.

Hokej však zvíťazil. Petra vytiahol z popradskej juniorky medzi mužov Július Šupler a zakrátko sa sťahoval za bratom do košického dresu železiarov. S uznávaným trénerom sa stretol aj na historickej mobilizácii slovenského hokeja v Prievidzi v lete 1993 pred sheffieldskou kvalifikáciu na ZOH 1994. V tom čase už mal nový slovenský pas, za sovietskou minulosťou ostala hrubá čiara.

Zámorskú kariéru odštartoval P. Bondra v roku 1990. Po boku českého legionára Michala Pivoňku sa vo Washingtone rýchlo vypracoval na jedného z najlepších kanonierov celej NHL. Už dvanásty rok strieľa z postu pravého krídla dôležité góly, pravidelne sa objavuje v zápasoch All Star a s platom 4,75 milióna dolárov ročne patrí k elite profiligy. Jeho hokejka je vystavená v Sieni slávy od chvíle, ako dal do bránky Tampy Bay štyri góly za necelých päť minút.

Vo Washingtone, kde svojou nadáciou Scoring for Children podporuje detské nemocnice, je ako doma, hoci sa vlani presťahoval do nového domu v okrajovej štvrti. S manželkou Ľubou a tromi deťmi trávia veľa času na futbalových či hokejových tréningoch miestneho tímu Chesapeake Bay Chiefs. Po majstrovstvách sveta vo Švédsku – pre Petra premiérových – však museli na otca čakať o deň dlhšie. Slovenský titul si najlepší strelec šampionátu a člen All Star tímu vychutnával so spoluhráčmi, do Ameriky odletel o deň neskôr, ako pred odchodom na šampionát plánoval. Oslavovať mal čo – o zlate totiž rozhodol jeho víťazný finálový zásah do bránky Rusa Sokolova! (kt)

PETER BONDRA

najlepší športovec Slovenska 2002

Narodený 2. júla 1968, Luck (Ukrajina)

Sezóny v NHL (k 16. 12. 2002): 13

Zápasy v NHL: 837

Góly v NHL: 391

Asistencie v NHL: 318

Body v NHL: 709

Plat v sezóne 2002 – 2003: 4 750 000 USD

Zápasy za SR: 32

Góly za SR: 21

Úspechy: najlepší strelec NHL 1994/95, All Stars NHL (1993, 1996 – 1999), finále Stanleyho pohára 1998, All Stars MS 2002, najlepší strelec MS 2002

(7 gólov).