Tempo rastu slovenskej ekonomiky by sa malo v budúcom roku pohybovať v pásme 3,7 % až 4,1 %. Najdôležitejšou zložkou, ktorá bude prorastovo pôsobiť na hrubý domáci produkt (HDP), by pritom mal byť zahraničný dopyt. Dynamika jeho rastu by mala byť v porovnaní s domácim dopytom dvojnásobná. Vyplýva to z menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2003.

V štruktúre domáceho dopytu NBS očakáva pozitívny posun od spotreby k investíciám. Tempo rastu domáceho efektívneho dopytu by sa tak malo znížiť na 3,2 %. Podľa guvernéra NBS Mariána Juska by sa mala spomaliť konečná spotreba domácností aj verejného sektora. Spomalenie rastu súkromnej spotreby približne na 3 %, čo je zhruba polovičné tempo roka 2002, podľa guvernéra spôsobí zníženie kúpnej sily obyvateľstva v dôsledku vyššej inflácie. Jusko očakáva konsolidáciu verejného sektora a redukciu fiškálneho deficitu o 2 až 2,5 % HDP. Predpokladaný medziročný rast konečnej spotreby verejnej správy by mal byť 1,1 %.

NBS v budúcom roku predpokladá rast fixných investícii o 4,9 %, pričom ich podiel na HDP by mal len mierne narásť na 29,7 % v stálych cenách. Príspevok čistého exportu k tvorbe HDP by mal byť v budúcom roku kladný vo výške 0,6 %, jeho deficit by mal byť pritom v objeme 20 mld. Sk.

Za riziká vývoja HDP v budúcom roku považuje NBS možné nižšie tempo rastu exportu tovarov a služieb a pomalšie oživenie ekonomického rastu krajín Európskej únie. Ak by navyše pomalšie rástla investičná aktivita, rast HDP by sa na nachádzal v spodnom pásme odhadovaného intervalu, pri úrovni 3,7 %. Na hornej hranici uvažovaného intervalu by sa nachádzal v prípade rýchlejšieho prílevu priamych zahraničných investícii a miernejšieho vplyvu zmien regulovaných cien na konečnú spotrebu domácností.