Internet bol vo svojich počiatkoch akademickou sieťou založenou na myšlienke slobodnej, ničím neobmedzenej výmeny poznatkov a informácií. Dnes je celosvetovou sieťou dostupnou pre používateľov v rozličných krajinách. Aj v tých, kde vládnu totalitné režimy. A práve vlády, ktoré potláčajú princípy demokracie, sa snažia dostať internet pod kontrolu.

Určite to platí o čínskej vláde. Podľa organizácie pre ochranu ľudských práv Amnesty International bolo v Číne v uplynulých rokoch zatknutých 33 ľudí za to, že využili internet na sťahovanie alebo šírenie politicky nepohodlných informácií. Traja z nich zahynuli vo väzení.

Problémy pri posielaní

Čínski používatelia internetu majú pravidelne problémy pri posielaní a prijímaní e-mailov, ako aj pri sťahovaní niektorých zahraničných webových stránok. Hoci sa to nedá dokázať, existujú domnienky, že čínska vláda používa technológie na cenzurovanie internetového obsahu.

Amnesty International dokonca vo svojej správe tvrdí, že vie o amerických firmách, ktoré takéto technológie pre čínsku vládu dodali. Okrem iného menuje spoločnosti Sun Microsystems, Cisco Systems, Microsoft, Nortel Networks a výrobcu softvéru na filtrovanie obsahu Websense. Amnesty vyzýva tieto firmy, aby prestali takýmto spôsobom prispievať k potláčaniu ľudských práv. Predstavitelia niektorých menovaných spoločností označili túto správu za výmysel.

Čínska dilema

Možno sú tvrdenia Amnesty International naozaj výmyslom. Sú tu však iné fakty, ktoré dokumentujú snahu čínskej strany o cenzurovanie internetu. Tá blokovala tento rok prístup na niektoré americké vyhľadávacie služby. V auguste to bola služba Google a v septembri AltaVista. Počas blokády sa nikto z čínskych používateľov nemohol na blokovanú stránku napojiť. Vyhľadávacia

služba Yahoo uzavrela s čínskymi orgánmi kompromisnú dohodu, podľa ktorej majú právo monitorovať jej stránky, či neobsahujú „nebezpečný“ obsah.

Vláda takisto vypracovala prísne zákony, ktoré zakazujú šíriť cez internet do zahraničia informácie „poškodzujúce záujmy štátu“. Za porušenie týchto zákonov hrozí dlhoročné väzenie, ba aj trest smrti.

Rozvoj internetu však prináša pre čínskych predstaviteľov veľkú dilemu. Na jednej strane ho chcú cenzurovať, na druhej strane podporujú ekonomický rozvoj krajiny, a ten nie je možný bez rozvoja internetu. A čím je internet v krajine rozvinutejší, tým ťažšie sa cenzuruje.

Kontroverzné stránky

Cenzúra totalitného režimu je jedna vec. Na druhej strane si vlády demokratických krajín kladú otázku, či majú dovoliť, aby sa na internete šírilo čokoľvek. Alebo či majú zasiahnuť, ak ide, povedzme, o stránky propagujúce rasizmus, nacizmus a antisemitizmus. Napríklad v Nemecku a Francúzsku existujú zákony, ktoré zakazujú šírenie takýchto informácií akýmkoľvek spôsobom, teda aj cez internet.

Nemecké právo považuje za ilegálne materiály, ktoré sa snažia ospravedlniť vyvražďovanie Židov počas nacistického režimu. V minulosti už nemecké orgány nariadili miestnym poskytovateľom internetu, aby zablokovali prístup na americké webové stránky s takýmito materiálmi.

Podobné zákony má aj Francúzsko. Vďaka nim mohla skupina mladých parížskych antirasistov úspešne zažalovať francúzsku pobočku vyhľadávacej služby Yahoo za to, že sa na jej stránkach ponúkala na predaj kniha Mein Kampf od Adolfa Hitlera a ďalšia fašistická literatúra. Na druhej strane, americký súd zamietol podobnú žalobu voči americkým stránkam služby Yahoo. Podľa verdiktu by odsúdenie Yahoo znamenalo narušenie slobody prejavu.

Rôzne prístupy

Tieto dva súdne procesy jasne dokumentujú rozdiel medzi americkým a európskym prístupom k cenzúre internetu. Američania sa snažia nezasahovať, podľa nich by mal mať každý právo prečítať si akékoľvek názory a sám posúdiť ich správnosť.

Príznačný je príklad americkej vyhľadávacej služby Google, ktorá nedávno vyradila zo svojich zoznamov viac ako sto odkazov na webové stránky s nacistickým alebo rasistickým obsahom. Tiež zrušila prístup na fundamentalistickú kresťanskú stránku Jesus is Lord. Urobila tak však len vo svojej nemeckej a francúzskej jazykovej mutácii. V zoznamoch na hlavnej americkej stránke Google.com ostali tieto odkazy zachované.

Podľa predstaviteľov Google boli tieto odkazy odstránené, aby nedochádzalo ku konfliktom s nemeckou a francúzskou legislatívou. Všetky odkazy, ktoré boli odstránené, boli odstránené na výslovnú žiadosť miestnych orgánov. Samotné Google však už v minulosti na základe vlastného rozhodnutia scenzurovalo niektoré kontroverzné stránky, čím vyvolalo kritiku americkej verejnosti.