V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostane monografia Hospodárska politika na Slovensku 2000 – 2001, ktorú ako editor spracoval ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin. Nadväzuje na publikáciu Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999, ktorú zostavil spolu s Miroslavom Beblavým. Publikáciu predstavil editor v piatok 13. decembra 2002 v Centre nezávislej žurnalistiky

„Cieľom publikácie bolo čitateľovi priblížiť tvorbu a dopady hospodárskych politík v rôznych odvetviach hospodárstva za posledné dva roky. Autori sa snažili analyzovať ako sa Slovensko približuje ideálu prosperujúcej krajiny a poskytnúť priestor mladým ekonómom na ich prezentáciu,“ tvrdí Anton Marcinčin.

Riaditeľ pražského Inštitútu ekonomických štúdií Fakulty Sociálnych vied Univerzity Karlovej Michal Mejstřík tvrdí, že „nová publikácia Hospodárska politika na Slovensku 2000 – 201, spracovaná pod vedením Antona Marcinčina, predstavuje nielen teoreticky fundovanú reflexiu posledného hospodárskeho vývoja na Slovensku, ale aj o pokus preskúmať zdravie koreňov budúceho vývoja. Komplexný pohľad faktograficky správne dôkladne spracovanej publikácie umožní čitateľovi ísť pod povrch každodenného novinárskeho popisu.“

Karol Morvay, analytik ekonomického think thanku M. E. S. A. 10 analyzuje dopady vládnej stabilizačnej politiky známeho ako „balíček opatrení“ a súčasne predpokladá ďalšie opatrenia smerujúce k ekonomickej rovnováhe. Morvay tvrdí, že na Slovensku sa nepodarilo spojiť cieľ vysokého tempa rastu s uspokojivou mierou rovnováhy.

Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank analyzuje fiskálnu (rozpočtovú) politiku. Podľa neho Ministerstvo financií SR trpí nízkou odbornou kapacitou. Verejný dlh sa podľa neho stabilizoval, avšak len za cenu jednorazových privatizačných príjmov. Tvrdí, že bez nových reforiem by Slovensko nesplnilo Maastrichtské kritérium.

Ekonómovia Martin Barto, Tomáš Kmeť a Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne sa venovali analýze menovej politiky. Autori sa prikláňajú k názoru, že Slovensko by malo čo najskôr vstúpiť do európskej menovej únie, pretože neskorší vstup by priniesol Slovensku oproti ostatným krajinám konkurenčnú nevýhodu.

Analytik Pavol Popp popisuje a hodnotí vplyv oddlženia niekdajších štátom kontrolovaných bánk na finančný sektor. Reforma bankového sektora bola najúspešnejšou reformou vlády po roku 1999. Bola nákladná, ale priniesla prvé pozitívne efekty. Popp upozorňuje na potrebu reštrukturalizácie podnikového sektora.

Marianna Kollárová a Michal Doliak sa zamerali na hodnotenie hospodárskych reforiem v krajinách V 4. Najväčšou úlohou, ktorú majú krajiny V 4 pred sebou, je podľa autorov reforma verejných financií. V tejto oblasti sa stretávajú dve protichodné tendencie – prvou je redukcia deficitu a druhou zvyšovanie výdavkov spojených napríklad s infraštruktúrou.

Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Podľa autora sú intervencie na štátu v oblasti poľnohospodárstva sú zdôvodňované skôr vývojom na politickom trhu ako zlyhaním ekonomických trhov. Pokles poľnohospodárskej produkcie nemusí byť indikátorom zlej poľnohospodárskej politiky, ale prejavom lepšej alokácie zdrojov.

Marek Jakoby zo združenia M. E. S. A. 10 sa venuje zahraničnému obchodu a zahraničným investíciám. Tvrdí, že dlhodobý rozvoj exportnej výkonnosti musí byť založený na zvyšovaní pridanej hodnoty vyvážaných tovarov. Slovensko sa stáva montážnou dielňou a M. Jakoby upozorňuje na to, že zakladanie dlhodobej stratégie nie je potrebné kvôli záujmu o rast miezd.

Minister zdravotníctva Rudolf Zajac spolu s Petrom Pažitným z ekonomického think thanku spracovali problematiku zdravotnej politiky. Autori tvrdia, že obaja predchádzajúci ministri neurobili žiadne reformy. To zvýši finančnú náročnosť budúcich reforiem, ktorá by mohla byť ohrozená pri výpadku príjmov z privatizácie.

Štátny tajomník Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR Miroslav Beblavý analyzoval problematiku školstva. Autor tvrdí, že treba viac venovať problému výberu študentov, sústrediť sa na poskytovanie relevantných informácií pre všetkých aktérov vzdelávacieho procesu a venovať pozornosť kvalite výsledkom vzdelávacieho procesu.

Odborník na dôchodkovú reformu pôsobiaci na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marek Lendacký popisuje stav dôchodkového systému a jeho dôsledky. Medzi príčiny súčasného stavu systému patrí demografický vývoj, platby štátu, miera úspešnosti výberu poistného. Zo spomínaných a ďalších dôvodov je popri priebežnom financovaní dôchodkov potrebné zaviesť kapitalizačný pilier.

Vladimír Bačišin popisuje hutný vývoj trhu s cennými papiermi, ktorý vznikol po použití kupónovej metódy privatizácie. Venuje sa vývoju sekundárneho trhu, legislatívy, regulácie, samoregulácie, kolektívneho investovania a koncentrácie majetkových pomerov v spoločnostiach a privatizačných fondoch. Prichádza k záveru, že slovenský trh kapitálu takmer vôbec nefunguje.

Vladimír Benč zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sa venuje regionálnej politike. Autor tvrdí, že regionálnu politiku môže ovplyvniť fiskálna decentralizácia a cielene efektívna podpora zaostalejších regiónov. Hospodárska politika má pre regióny vytvoriť možnosti pre alokáciu finančných prostriedkov na regionálnej úrovni a ich umiestnenie do tých aktivít, ktoré sú výhodné pre región.

Martin Bruncko z Harvard Univesity analyzuje reálnu konvergenciu v kontexte európskej integrácie. Vstup Slovenska si bude podľa autora vyžadovať rovnovážny makroekonomický manažment a konsolidáciu fiskálnej pozície. Odporúča aby sa po vstupe využívali verejné investície na regionálnu politiku a na malý počet projektov, zlepšil trh práce kvôli tomu, aby sa zvýšila zamestnanosť mimo Bratislavu.

Publikáciu vydala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku vďaka finančnej podpore Holandského veľvyslanectva. Monografia vyjde aj v anglickej verzii.