Na decembrovej schôdzi parlamentu sa budú poslanci zaoberať najmä schválením návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Avizované sú už viaceré presuny v kapitolách jednotlivých rezortov oproti návrhu vlády. Ďalšími bodmi schôdze však budú už aj prvé návrhy z dielne samotných poslancov, ako aj jeden z dvanástich zákonov, ktoré parlament prerokoval minulý mesiac a prezident ho poslancom vrátil na opätovné prerokovanie.
Vláda
Na decembrovú schôdzu vláda poslancom neposunula okrem rozpočtového zákona štátu a rozpočtov verejných inštitúcií žiaden iný návrh na novelu niektorého zákona alebo návrh nového zákona. Rozbehnúť vládny aparát na úrovni ministerstiev je totiž z časového hľadiska zložitejšie ako v prípade priamych iniciatív poslancov. Legislatívne pravidlá určujúce postup pri vypracovaní a predkladaní návrhov zákonov alebo návrhov noviel zákonov vyžadujú napríklad nielen uskutočniť pripomienkové konanie, ale aj dosiahnuť, aby bol návrh predložený do vlády bez akýchkoľvek rozporov. Ministri však už pracujú na niekoľkých novelách zákonov, medzi ktoré patria aj tzv. kompetenčný zákon a ústavný zákon o konflikte záujmov.
Cieľom kompetenčného zákona je uviesť do súladu politické dohody vládnej koalície, podľa ktorých má zaniknúť Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a jeho činnosť prevezme pod svoju gesciu Ministerstvo hospodárstva SR. Pripravované sú aj ďalšie zmeny, ktoré sa týkajú presunu viacerých kompetencií medzi jednotlivými ministerstvami. Ústavný zákon o konflikte záujmov má byť jedným z protikorupčných nástrojov, jeho prijatie však nebude možné bez dohody a podpory opozície, keďže na jeho schválenie je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Medzi ďalšie pripravované návrhy noviel zákonov patrí novela Zákonníka práce, vzhľadom na hlasný nesúhlas odborov sa však môže proces prerokúvania návrhu ešte pred rokovaním vo vláde a v parlamente spomaliť.
Poslanci
Pred decembrovou schôdzou parlamentu predložili poslanci viacero návrhov na novely zákonov. Týkajú sa najmä zdravotníctva a daňovej oblasti. Návrh na novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti počíta predovšetkým so zavedením poplatkov, ktorú budú musieť občania hradiť za recept, ambulantnú návštevu lekára-špecialistu, prevoz sanitkou, ak nepôjde o život zachraňujúcu akciu, vydanie zdravotníckych pomôcok a podobne.
V novele zákona o správe daní a poplatkov okrem iného poslanci navrhujú úplne zrušiť podávanie majetkových priznaní tých fyzických osôb, ktoré nepôsobia vo verejnom živote. Štátni funkcionári tak budú musieť naďalej deklarovať svoje majetkové pomery podľa platného ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Nezmení sa ani povinnosť sudcov predkladať majetkové priznania podľa zákona o sudcoch a prísediacich, a bez zmeny zostane aj povinnosť ostatných štátnych zamestnancov deklarovať majetkové pomery podľa zákona o štátnej službe. Ďalším zámerom poslancov je zaviesť pre daňové úrady povinnosť do šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly túto kontrolu aj ukončiť a oznámiť jej výsledky kontrolovanému subjektu, respektíve požiadať za stanovených podmienok o predĺženie kontroly o ďalších šesť mesiacov. Chcú tak zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu lehôt pri vykonávaní daňovej kontroly a zabrániť aj s tým súvisiacim zásahom do súkromia fyzických osôb, ktorého ochranu zakotvuje Ústava SR.
Ďalší poslanecký návrh súvisí so zákonom o predkladaní majetkových priznaní, ktorý poslanci navrhujú úplne zrušiť. Novela o daniach má zase zrovnoprávniť daňovníkov, ktorí majú preplatok na dani s tými, ktorí preplatok nemajú.
Návrh poslanca Jána Drgonca na novelizáciu Zbierky zákonov má zosúladiť ústavou predpísaný postup pri vyhlasovaní výsledkov ľudového hlasovania v Zbierke zákonov so samotným zákonom o Zbierke zákonov. Podľa ústavy totiž výsledky referenda „vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon“. Výsledky dosiaľ konaných celoštátnych referend nemali takú povahu, aby sa nimi poslanci museli zaoberať, keďže neboli platné. Naopak, s kladným výsledkom referenda sa počíta na budúci rok, keď sa má uskutočniť referendum o vstupe do Európskej únie.
Jediný opozičný poslanecký návrh novely zákona predložil poslanec Juraj Blanár, ktorý navrhuje zmeniť zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak je totiž vozidlo vyradené z cestnej prevádzky, je jeho držiteľ podľa vyhlášky ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií povinný do 30 dní odo dňa, keď bolo vozidlo vyradené, odovzdať príslušnému dopravnému inšpektorátu doklady od vozidla, vrátene tabuľky s evidenčným číslom, do takzvanej úschovy. Z tohto hľadiska je zrejmé, že vozidlo nie je možné používať v cestnej premávke, takže nie je možné jeho prevádzkou ani spôsobiť škodu. Poistné však podľa zákona držiteľ vyradeného vozidla platiť musí.
Prezident
Prezident Rudolf Schuster vrátil poslancom na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorá mala nadobudnúť účinnosť už od 1. januára 2003. Prezidentovou hlavnou výhradou je, že zníženie dávky sociálnej pomoci bolo schválené bez ohľadu na to, že jej poberateľov ostatné schválené reštrikcie zasiahnu rovnako ako ostatných občanov. Ak na svojom zámere zredukovať a zaviesť adresnosť poskytovania sociálnej pomoci však vládni poslanci budú trvať, veto prezidenta môžu prelomiť a schválený zákon bude publikovaný a účinný aj napriek jeho nepodpísaniu prezidentom.