Úloha účtovníctva v trhovej ekonomike je nezastupiteľná. Najmä z hľadiska potrieb finančného riadenia, preukázateľnosti majetku, záväzkov, výsledkov hospodárenia a vlastného imania.
Od 1. januára 2003 nadobudne účinnosť nový zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.). Nahradí tak doteraz platný zákon č. 563/1991 Zb. Zahraniční experti súčasnému zákonu vyčítali najmä priveľkú orientáciu na daňové hľadiská. A práve zmenený prístup k posudzovaniu jednotlivých hospodárskych operácií (čím sa daňové hľadisko stalo druhoradým) vysoko ohodnotil Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO v projekte Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení. Podľa správy INEKO „vyššia čitateľnosť a porovnateľnosť zverejňovaných informácií, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj kapitálového trhu, bude mať kladný vplyv na dôveru v investovanie do slovenskej ekonomiky“.
Hlavným cieľom predkladateľa novely (Ministerstvo financií SR) bolo dosiahnuť úplnú porovnateľnosť obsahu tejto právnej normy s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva.
Verný a pravdivý obraz
Základná filozofia zákona o účtovníctve zostáva nezmenená, avšak niektoré hľadiská zapracované do návrhu majú zásadný význam. Upresňujú sa alebo sprísňujú povinnosti účtovnej jednotky. Základným princípom zakotveným v novom zákone je verný a pravdivý obraz o predmete účtovníctva. Ak by však niektorá zo zásad uvedených v zákone viedla k neúplnosti alebo mala za následok nepreukázateľnosť, môže podnikateľ (účtovná jednotka) postupovať odchylne (tak ako to určuje Štvrtá smernica Rady ES čl. 2 ods. 5).
Na uvedené princípy priamo nadväzujú aj spôsoby oceňovania majetku a záväzkov. Pri oceňovaní je potrebné dodržať aj zásadu opatrnosti. V zákone je tiež zavedený spôsob oceňovania tzv. „reálnou cenou“. Je definovaná ako tržná hodnota, kvalifikovaný odhad alebo cena určená znaleckým posudkom. Spôsob ocenenia reálnou hodnotou musí podnikateľ použiť len v zákonom stanovených prípadoch (vybrané cenné papiere, deriváty, finančné umiestnenie a technické rezervy v poisťovniach a pod.). Zodpovedá Štvrtej smernici ES a poznajú ho aj štandardy IAS.
Za pozitívum nového zákona o účtovníctve možno označiť stanovenie iného účtovného obdobia, ako je kalendárny rok. Dôležité v novom zákone sú aj ustanovenia o účtovnej závierke, o konsolidovanej účtovnej závierke, o výročnej správe, ako aj o rozsahu povinnosti, kedy je potrené účtovnú závierku overiť audítorom. Nový zákon vyslovene umožňuje (§ 17 ods. 10), aby účtovné jednotky poskytovali účtovné záznamy podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS) alebo iných medzinárodne uznávaných zásad.
Elektronické účtovníctvo
Vytvoril sa priestor používať IAS aj na Slovenku. Mala by sa tým zabezpečiť porovnateľnosť a „čitateľnosť“ účtovných závierok našich subjektov so zahraničnými čo do obsahu, ale aj správnosti prezentovania. Povinnosť účtovať podľa IAS majú verejne obchodovateľné spoločnosti a finančné subjekty. Po vstupe Slovenska do EÚ je pravdepodobné, že úplný prechod na Medzinárodné účtovné štandardy bude nevyhnutný. Pretože IAS poskytujú presne definovaný rámec na zostavovanie kvalitných informácií s vysokou vypovedacou hodnotou. Najpodstatnejšie rozdiely medzi slovenskými požiadavkami na účtovníctvo a štandardami IAS sú najmä v tom, že slovenské účtovné predpisy vôbec neriešia niektoré dôležité veci. A v niektorých oblastiach nie sú navyše prispôsobené modernému podnikateľskému prostrediu. Prechod na štandardy IAS umožní vykazovanie nových, doteraz nezverejňovaných informácií.
Zákon rozšíril aj možnosť použitia výpočtovej a inej techniky, a to tým, že účtovníctvo je definované ako systém účtovných záznamov, ktoré nesú potrebné informácie. Evidované záznamy môžu byť písomné alebo technické, pričom sú uznané ako rovnocenné. Tu sa otvára priestor, aby systém účtovníctva nebol brzdou napríklad pri elektronicky vykonávaných obchodoch.
Zákon upresňuje, sprísňuje rozsah a spôsob vedenia účtovníctva a jeho preukázateľnosť, avšak odborníci na Ministerstve financií SR nepredpokladajú, že by sa podnikateľom náklady zvýšili. Napriek všetkým pozitívnym výsledkom nového účtovníckeho zákona sa Antónia Kovalčíková z Fakulty hospodárskej informatiky EU v Bratislave odmietla k nemu vyjadriť, pretože, ako povedala, „zákon je platný len krátky čas a dať nejaké objektívne hodnotenie je veľmi zavčasu“.
Foto: PhotoDisc 24 (žena s knihami)
Text pod foto: Na preštudovanie nových predpisov a štandardov účtovníkom zostáva málo času.
Niektoré pojmy zákon definuje nanovo, napríklad majetok, záväzky, aktíva, pasíva, náklady, výnosy, príjmy a výdavky, výsledok hospodárenia a ostatné sú definované v § 2 nového zákona o účtovníctve.
Majetok je časť aktív účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa oceniť podľa tohto zákona a vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.
Záväzok je povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, od ktorej splnenia sa očakáva, že bude mať za následok zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky.
Výnos je zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období.
Náklad je zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období.
Účtovným obdobím je v zásade kalendárny rok. Zákon však umožňuje zmeniť ho na hospodársky rok, ktorý nie je totožný s kalendárnym rokom. Hospodársky rok je tvorený 12 po sebe idúcimi kalendárnymi mesiacmi.
Účtovnými jednotkami sú okrem právnických a určených zahraničných osôb aj fyzické osoby, pre ktoré je účtovníctvo prostriedkom na preukazovanie daňových výdavkov pri určovaní základu dane z príjmov. Zákon výslovne vymenúva osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, čím sa odstránil nesúlad medzi zákonom o účtovníctve a zákonom o daniach z príjmov.
Zobrazenie je verné, ak obsah účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
Pravdivé je, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.