Národné banky Maďarska a Poľska sa nechcú brániť prílevu špekulatívneho kapitálu pomocou znižovania úrokových sadzieb, píše vo svojom utorkovom vydaní švajčiarsky denník Neue Züricher Zeitung (NZZ). Tlak na zhodnocovanie mien väčšiny krajín strednej Európy sťažuje riadenie peňažných tokov v súlade s maastrichtskými kritériami. Z tohto dôvodu sa aj Poľsko vzdalo zámeru vstúpiť do európskej menovej únie v čo najkratšom čase. V súčasnosti trpí podľa NZZ aj Poľsko neúmerne silným zlotým. V dôsledku prílevu dodatočných portfóliových investícií zhodnotil poľský zlotý voči americkému doláru za posledných 30 dní o 3 % a voči euru dokonca o 6 %. Ročná miera inflácie dosahuje podľa NZZ iba 2 %.

Poľsko sa vo svetle najnovšieho menového vývoja vzďaľuje od svojho cieľa vstúpiť čo najskôr do menovej únie. Nepriamo to potvrdil aj poľský minister financií Kolodko, podľa ktorého ešte vôbec nie je isté, kedy Poľsko splní maastrichtské kritériá. Kolodko bol donedávna zástancom čo najrýchlejšieho vstupu Poľska do európskej menovej únie. Boguslaw Grabowski, ďalší člen menovej rady Národnej banky Poľska, potvrdil, že sa do roku 2005 nepodarí znížiť rozpočtový deficit na 3 % hrubého domáceho produktu, ako si to vyžadujú maastrichtské kritériá. Podľa jeho slov sú rozpočtové riziká väčšie, ako očakávajú optimisticky naladené finančné trhy, píše NZZ.

Medzi stredoeurópske kandidátske krajiny, ktoré chcú čo najskôr vstúpiť do menovej únie tak patrí už iba Maďarsko a pobaltské krajiny. Maďarsko sa však bude musieť s touto skupinou v blízkej dobe taktiež rozlúčiť, dodáva NZZ. Málokto v Maďarsku ešte verí, že sa vláde podarí v budúcom roku znížiť tohtoročný rozpočtový deficit vo výške 8,7 % HDP na 4,5 %. V dôsledku zhoršovania deficitu bežného účtu platobnej bilancie bude musieť maďarská vláda revidovať aj rastové prognózy. Kvôli podobným a menším ťažkostiam sa ČR, Slovensko a Slovinsko už pred mesiacmi vzdali zámeru vstúpiť do menovej únie v čo najkratšom čase po vstupe do Európskej únie.