Od januára do septembra dosiahol počet osobných bankrotov v Hongkongu 17-tisíc. V histórii bývalej britskej kolónie ide o rekord.- v počte osobných bankrotov. Podľa Official Receiver´s Office je to trojnásobok minuloročného počtu za rovnaké obdobie. Bankári pripisujú nárast bankrotov zmenenej legislatíve. Padol aj ďalší „rekord“. Nezamestnanosť dosiahla v septembri tohto roku úroveň 7,8 percenta.
Insolventnosť na mikroúrovni
Podľa novej legislatívy obdobie, počas ktorého má jednotlivec zákaz požičiavať si prostriedky od posledného bankrotu, bolo skrátené na polovicu – z ôsmich na štyri roky. V 90. rokoch minulého storočia, ešte pred ázijskou finančnou krízou, bolo len niekoľko sto bankrotov ročne. Niektorí analytici však obvinili banky, ktoré v snahe povzbudiť výpožičný proces, samy prispeli k tejto situácii. V obehu je 9,5 milióna kreditných kariet pri počte obyvateľov ostrova okolo 7,3 milióna. Prevádzkovanie kariet však stále prináša finančným inštitúciám zisky napriek skutočnosti, že za druhý štvrťrok tohto roka zrušenie kariet vzrástlo oproti prvému štvrťroku o 47 percent. Bankári sú presvedčení, že vzájomná výmena kreditných informácií o klientoch by mohla obmedziť množstvo bankrotov.
Bankroty a rastúca nezamestnanosť (začiatkom roka bola 5,2 percenta) sú prejavom skutočnosti, že Hongkong za posledných päť rokov čelil dvom hospodárskym turbulenciám – ázijskej finančnej kríze a celosvetovej recesii. Ani jednej z nich sa nedokázal vyhnúť.
Ekonomiku doteraz „najdravšieho“ z ázijských tigrov možno charakterizovať ako otvorenú a vysoko závislú od medzinárodného obchodu. Prírodné zdroje sú veľmi limitované, väčšina potravín a takmer všetky nerastné suroviny sa dovážajú. Celkový dovoz aj vývoz (vrátane reexportov) – každý jednotlivo – je väčší ako hrubý domáci produkt, ktorý po prepočte na obyvateľa dosahuje úroveň najvyspelejších európskych ekonomík – 25-tisíc USD (napríklad v Nemecku predstavuje HDP na obyvateľa okolo 26 200 USD). Rast HDP v rokoch 1987 – 1997 dosahoval veľmi slušných päť percent. O rok neskôr pod vplyvom regionálnej finančnej krízy vykázal HDP rovnako veľký pokles. O schopnosti hongkonskej ekonomiky svedčí skutočnosť, že v roku 2000 vykázala desaťpercentný rast. Minulý rok charakterizovalo celosvetové spomalenie, čo sa odrazilo aj na raste HDP – zostal na nule.
Vládne zásahy
Keď terajší (už druhýkrát zvolený do úradu) vodca Hongkongu, bývalý lodný magnát Tung Chee Hwa, preberal žezlo moci po britských predchodcoch, hlásil sa k zásadám voľného trhu a „laissez-faire“ politike (nezasahovania štátu). „Typicky obchodné mesto potrebuje obchodného vodcu,“ hlásali jeho vtedajší stúpenci. On sám (na zdôraznenie obchodného zamerania svojho pôsobenia) označil vlastný post naozaj firemne – chief executive (výkonný riaditeľ). Pri nástupe do úradu však nemohol tušiť, že o krátky čas bude musieť čeliť ázijskej finančnej kríze.
V jej začiatkoch v roku 1997 on a jeho spolupracovníci tvrdili, že Hongkong je iný ako ostatná Juhovýchodná Ázia a že ostrov krízu prečká bez vážnejších problémov. Tento predpoklad sa ukázal nesprávny. Otvorená ekonomika bola jednou „z najvďačnejších“ obetí. Akciové trhy rýchlo prepadli, tradične vysoký hospodársky rast prešiel do poklesu a „najsvätejší“ trh s nehnuteľnosťami začal prudko klesať.
Od zástancu voľného trhu sa očakávalo, že nechá trhové sily vyriešiť túto situáciu. Opäť nesprávny predpoklad. T. Ch. Hwa pravdepodobne pod nátlakom vplyvných obchodníkov s nehnuteľnosťami dal zastaviť obchodovanie s pozemkami a vláda zmrazila predaje vlastných nehnuteľností.
V lete 1998 vláda spustila dovtedy bezprecedentný útok na akciové trhy. Dôvodom bola snaha zabrániť údajným špekuláciám proti miestnej mene. Nakoniec sa tieto opatrenia prejavili na dočasnom prudkom raste akcií. Vláda tiež intervenovala na forexových a futuritných trhoch (obchod so zahraničnými menami a kontraktmi o budúcom dodaní).
Exekutíva sa navyše angažovala v priamom rozvoji podnikania. Stala sa hlavným investorom výstavby Disneylandu a vytvorila centrá, ktoré mali stimulovať rozvoj high tech odvetví. Tie však prijala podnikateľská obec značne skepticky. Pýtali sa, prečo práve vláda by mala byť na prvom mieste, a prečo smery, ktoré vytýčila, by mali podnikatelia vôbec nasledovať.
Hongkong je však ešte stále dosť bohaté a vplyvné mesto. V niektorých štvrtiach sa už začína prejavovať nespokojnosť. Čoraz viac ľudí dostáva výpovede, mnohí žijú pod permanentnou hrozbou podobného osudu a ešte väčší počet musel akceptovať nižšie platy. Vláda priamo oznámila, aby sa nespoliehali na jej pomoc. Laissez-faire je predsa nedotknuteľné.
Hongkong
Počet obyvateľov: 7 303 334 (odhad, júl 2002)
Rast HDP: 0 % (2001)
HDP/obyvateľ: 25-tis. USD (2001)
Inflácia: -1,6 % (2001)
Nezamestnanosť: 7,8 % (september 2002)
Zdroj: World Factbook
Zo zdrojov BBC a World Factbook