V pôvodne internej správe Medzinárodný menový fond (MMF) uviedol, že za minulý rok zmizla, respektíve nebola zaúčtovaná na účtoch angolskej vlády takmer jedna miliarda dolárov. Suma je približne trikrát väčšia ako hodnota tohtoročnej medzinárodnej pomoci. V správe sa tiež uvádza, že za posledných päť rokov sa podobne „stratili“ ďalšie tri miliardy USD. Výsledky auditu MMF prezentoval začiatkom roka, avšak len ako interný dokument. Na verejnosť sa dostali len pred niekoľkými týždňami. Angola v minulosti často čelila obvineniam z korupcie. Ide však o prvý prípad, keď inštitúcia ako MMF reportovala o podvodnom finančnom manažmente v takomto rozsahu.

Len malý pokrok

Angolská vláda výsledky auditu popiera. Ako uviedol hovorca angolského ministerstva financií Besto de Almeida, vláda prijala kroky na zlepšenie transparentnosti spôsobu, akým narába s peniazmi. Fond však tvrdí niečo iné. Podľa jeho správy „častý dialóg s autoritami a významná technická pomoc v posledných rokoch priniesli len malý pokrok v kľúčových oblastiach, akými sú spôsob vládnutia a fiškálna transparentnosť“.

V správe sa neuvádza, kde sú chýbajúce peniaze. Celkovú politickú a ekonomickú situáciu však hodnotí ako „značne korupčnú“ a jej sledovanie komplikuje nedostatok relevantných informácií. Podľa niektorých komentátorov je celková správa postavená príliš opatrne a stav vecí je podstatne horší.

V správe sa zvlášť spomína štátna ropná spoločnosť Sonangol. Podľa MMF „celkové príjmy spoločnosti sa ťažko dávajú do súvisu s výnosmi za predaj ropy“. Ďalšou komplikáciou sledovania toku financií v Sonangole je skutočnosť, že firma získala úplnú kontrolu nad príjmami zo zahraničia a prestala ich prevádzať cez centrálnu banku.

Miestni diplomati pripúšťajú, že rozdiel, ktorý fond objavil, môže byť spôsobený chybným účtovníctvom zo strany vlády. Tiež však hovoria o možnosti, že niektorí vysokopostavení jednotlivci mohli využiť „dymovú clonu“ slabého finančného manažmentu a previesť prostriedky na osobné účty.

Ropa predstavuje veľmi významnú komoditu – vytvára 80 – 90 % príjmov z exportu a v 90. rokoch sa do tohto odvetvia investovalo 600 mil. USD. Podľa britskej skupiny Global Witness, ktorá sa špecializuje sa vzťahy medzi konfliktmi a využitím zdrojov, sa len v minulom roku „stratilo“ z tržieb za ropu 1,4 mld. USD. Prostriedky pravdepodobne putovali na nákup zbraní a do vreciek skorumpovaných úradníkov. Práve značné pôžičky kryté ropou a zahalené nejasným účtovníctvom vyprovokovali v polovici minulého roka MMF zastaviť vlastné výpožičné programy.

Korupcia má v Angole dlhú tradíciu a vzťahuje sa na desaťročia vnútorných konfliktov. Ich začiatky možno datovať od konca 60. rokov, keď Jonas Savimbi založil hnutie Unita (Národná únia pre úplnú nezávislosť Angoly) ako opozičnú stranu voči MPLA (Ľudové hnutie pre oslobodenie Angoly). V roku 1975 krajina získala od Portugalska nezávislosť a v boji o moc sa stretli Unita, MPLA a FNLA (Národný fond pre oslobodenie Angoly). Víťazom sa stala MPLA, ale J. Savimbi neakceptoval porážku. Spojil sa s FNLA a vtiahol krajinu do takmer tridsaťročného konfliktu.

Pôvod korupcie

Podobne ako v iných afrických krajinách, aj tu to bolo prírodné bohatstvo krajiny a globálnosť studenej vojny, ktoré dokázali „živiť“ vnútorný konflikt dlhý čas. MPLA kontrolovala ropu a mala podporu Kuby a Sovietskeho zväzu. Unita zase predávala diamanty a stáli za ňou Juhoafrická republika a USA. Podpora spojencov však po ukončení studenej vojny zanikla a konflikt sa stal výlučne záležitosťou prostriedkov získaných z ropy a diamantov. Práve nikým nekontrolovaný obchod dal „zdravé“ základy korupcii a umožnil úzkym skupinám značne sa obohatiť na úkor zvyšku 10,5-miliónovej populácie (júl 2002). Vojna si vyžiadala približne 1,5 milióna obetí a státisíce utečencov.

Smrť J. Savimbiho, ktorý predstavoval hlavnú prekážku mierových rokovaní, vo februári tohto roku podstatne zvýšila šance na skoncovanie s korupciou, či už ide o obchod s ropou alebo s drahými kameňmi. Diamanty boli doteraz kontrolované zväčša Unitou. Situácia sa podľa Andrewa Boneho (šéf vonkajších vzťahov spoločnosti De Beers, ktorá ťaží a spracúva diamanty) zlepšuje, keď vláda získava kontrolu nad čoraz väčším počtom diamantových nálezísk a snaží sa zaviesť certifikáciu, ktorá by mala zastaviť obchodovanie s tzv. „krvavými“ diamantmi (označené podľa toho, že slúžili na financovanie občianskej vojny).

Zo zdrojov BBC a World Factbook