Európska únia a NATO patria medzi dve najvýznamnejšie medzinárodné zoskupenia štátov. Slovensko má záujem vstúpiť do obidvoch. V prípade NATO čaká Slovensko veľmi dôležitý summit v Prahe, ktorý sa uskutoční v novembri. Na tomto stretnutí členských krajín NATO má Slovensko dostať pozvánku do tejto spoločnosti štátov. Čo môže Slovensku priniesť účasť v NATO?

Túto otázku si zrejme položí každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o budúcnosť tejto krajiny. V prvom rade treba povedať, že to zlepší dôveryhodnosť našej krajiny voči zahraničným investorom a taktiež vylepší rating krajiny. Čo to však bude znamenať pre obyčajného človeka ?

Na túto otázku existuje dosť ťažká odpoveď, ktorú sa pravdepodobne dozvieme až po skutočnom vstupe Slovenska do NATO. V každom prípade to budú ďalšie výdavky vo forme členských poplatkov, ktoré bude musieť Slovensko platiť.

Treba však poukázať aj na druhú stránku veci a to je, že jediná šanca ako napredovať je jednoznačná orientácia Slovenska na vstup do NATO. Myslím, že Slováci nie dostatočne dobre chápu tento problém, pretože podpora vstupu Slovenska do NATO klesá. Momentálna podpora sa pohybuje okolo 50 %. Možno je to spôsobené istými obavami pred ďalším vývojom na Slovensku.

Čo sa týka Európskej únie, tam je situácia o trochu komplikovanejšia. Slovensko stratilo oproti ostatným kandidujúcim štátom takmer 2 roky. Síce sme túto výraznú stratu dobehli a s 28 uzavretými kapitolami nám patrí popredné miesto medzi kandidátskymi krajinami, ale nebolo to na úkor „kvality“. Niektoré kapitoly sme uzatvorili až príliš rýchlo a pristúpili sme na akékoľvek podmienky Európskej únie. Iné krajiny vyjednávali z EU dlhšie a dosiahli pre seba lepšie a výhodnejšie podmienky ako my.

Ako sa to odzrkadlí v budúcnosti ?

Stane sa to, že Slovensko bude musieť pristúpiť na tvrdé podmienky, ktoré si dohodlo v jednotlivých kapitolách a stratí tým určité komparatívne výhody oproti ostatným kandidátskym štátom, ktoré si vyjednali lepšie postavenie. Môže to pre nás znamenať dlhšie prechodné obdobia v rôznych oblastiach. A opäť sa dostaneme niekam na koniec zoznamu štátov, s ktorými sme na rovnakej porovnateľnej úrovni.

Iným problémom Európskej únie je dohoda členských štátov v otázkach rozšírenia. V posledných dňoch sme toho svedkami. Ako prvé vznieslo námietku Írsko, kde občania v slobodnom všeobecnom hlasovaní rozhodovali o tom, či Írsko podporí vstup nových štátov do EU. Íri nakoniec svojimi hlasmi podporili takéto rozšírenie.

Druhým členským štátom, ktorý má isté pochybnosti je Holandsko. Po páde vlády a zostavení dočasnej sa situácia trochu upokojila, ale stále nie je v otázke rozšírenia „vyhrané“.

Treťou a asi najvážnejšou prekážkou rozšírenia bude financovanie takéhoto projektu. Štáty EU sa už síce dohodli na financovaní takto náročného projektu, ale mám dojem, že sami nie sú presvedčené o správnosti prijatého rozhodnutia.

Ďalšou prekážkou rozšírenia môžu byť samé kandidátske krajiny. Vidíme to už dnes, keď tieto krajiny nesúhlasia s dotáciami do poľnohospodárstva , ktoré im členské štáty vymerali. Podľa vyjadrení predstaviteľov členských krajín však EU nemieni ustúpiť. Môže prísť aj k tomu, že EU sa rozhodne proces rozšírenia obmedziť len na určitý počet krajín.

Dokonca existujú isté hlasy, ktoré hovoria o zbytočnom rozšírení.

Sú aj takí, ktorí hovoria o skorom rozpade EU.

Čo prinesie členstvo Slovenska v Európskej únii a v NATO…?