Štátna prémia stavebného sporenia bude v budúcom roku s najväčšou pravdepodobnosťou opäť nižšia. Od vzniku stavebného sporenia na Slovensku je to už siedma úprava, vždy smerom dolu. Vláda už schválila maximálnu výšku prémie 3 500 korún namiesto doterajších 4-tisíc korún.

S trochou irónie: môže si za to stavebné sporenie samo, pretože po výraznom poklese úrokov v bankách predstavuje dnes najvýhodnejšiu formu sporenia s takmer nulovým rizikom a občania ho preferujú.

Minister financií Ivan Mikloš poukazuje na potrebu priblížiť výnosovosť stavebného sporenia výnosovosti z dlhodobých termínovaných vkladov v komerčných bankách. V skutočnosti však ide predovšetkým o zníženie tlaku na štátny rozpočet, ktorý spôsobuje každoročné zvyšovanie počtu prémiovo zvýhodnených zmlúv o stavebnom sporení. Podľa vlády SR by mal parlament prijať novelu zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v skrátenom konaní, aby „sa predišlo stratám v hospodárení štátu, lebo ináč vysoký schodok štátneho rozpočtu by spôsobil prehĺbenie štátneho dlhu a náklady na jeho umorenie by opätovne znášal len štát na ťarchu dodatočných výdavkov“.

Na problém sa však možno pozrieť aj z iného uhla. Minister financií SR zníženie výdavkov na štátnu prémiu odôvodňuje aj približovaním úrovni pomoci štátu v tejto oblasti v krajinách Európskej únie, ktoré systém stavebného sporenia využívajú na rozvoj bytovej výstavby. Vo väčšine z nich však občania desaťročia bývajú vo vlastných bytoch alebo rodinných domoch. Obdobie, keď štát výrazne podporoval ľudí, aby si vytvorili vlastný majetok, ktorý by slúžil aj ako zábezpeka v starobe, majú dávno za sebou a nebolo krátke. Stavebné sporenie v týchto krajinách dnes slúži zväčša na získanie bytu pre nové rodiny.

Podpora bývania v asociovaných krajinách

Asociované krajiny sú stále v prechodnom období, ktoré sa de facto skončí až po vstupe do EÚ a prekonaní počiatočného zložitého „členského“ obdobia. Zatiaľ sú to v porovnaní s európskou pätnástkou chudobné krajiny. Stojí teda za zamyslenie, či nie je prehnané považovať podporu bytovej výstavby „za straty v hospodárení štátu“ a či by sa, práve naopak, nemalo umožniť občanom ešte do vstupu do EÚ – pôjde zrejme len o jeden rok – nadobudnúť vlastnú nehnuteľnosť, a tak aspoň o trochu znížiť náskok EÚ. Nové byty a vily zo Slovenska nikto neodnesie.

Zaujímavý prístup zvolili v Nemecku. Bytová politika voči východným krajinám (bývalá NDR) je odlišná a v niektorých oblastiach podporných programov platia výnimky až do 31. decembra 2004.

Vysoký počet stavebných zmlúv spôsobuje starosti aj ministerstvu financií v Českej republike, napriek tomu tam doteraz výšku prémie nemenili ani raz. Pritom len za prvých deväť mesiacov tohto roku šesť stavebných sporiteľní získalo milión nových klientov, ktorí uzavreli dovedna zmluvy za 133 miliárd českých korún (vlaňajšok bol pre stavebné sporiteľne ešte lepší). Pre balík peňazí, určených na výplatu stavebnej prémie, uvažujú v Česku o zmene možných parametrov stavebného sporenia. Hovorí sa napríklad o zvýhodnení tých sporiteľov, ktorí ušetrené peniaze skutočne použijú na bývanie. V budúcom roku by však k podstatným zmenám ešte nemalo dôjsť, zrejme až v ďalšom, ktorý je zhodný so vstupom do EÚ.

Predstavitelia troch slovenských stavebných sporiteľní ešte v nedávnej minulosti pri zmienke o opätovnom znížení prémie nešetrili kritickými poznámkami, tentoraz s ministrom financií I. Miklošom na stretnutí 24. októbra nové podmienky akceptovali. Vymeriavací základ, z ktorého má byť štátna prémia poskytovaná, bude zvýšený zo súčasných 16-tisíc korún na 17 500 Sk, čo znamená, že percentuálny podiel štátnej prémie na vymeriavacom základe bude namiesto súčasných 25 už len 20 percent.

Drahšie hypotéky i stavebniny

V predvolebnom období politické strany o znižovaní prémie nehovorili. Ak už, tak s odkazom, že ťažisko získavania zdrojov na financovanie bývania treba presunúť na hypotéky. Podľa návrhu ministerstva financií by však malo dôjsť k úpravám výšky štátneho príspevku aj na hypotekárne úvery, ktorá sa na rok 2003 zníži zo 4,5 na 3,5 percenta. Navyše, od 1. januára sa zvyšuje aj sadzba dane z pridanej hodnoty. Vláda rozhodla o preradení DPH aj pre oblasť stavebníctva z 10 percent do 14 percent, teda ešte o jedno percento navyše, ako sa pôvodne uvažovalo. Na túto skutočnosť už zareagovali stavebné firmy, ktoré záujemcom o nové byty avizujú zvýšenie cien v budúcom roku. Ak teraz stojí nový 3-izbový byt, povedzme, 2,5 milióna korún, záujemca zaň v budúcom roku zaplatí minimálne o 100-tis. Sk viac.

Ako sporia v Európe?

Krajina*Počet zmlúv stavebného sporenia na 1 000 obyvateľov

Česko*148

Rakúsko*113

Slovensko*83

Nemecko*49