Deficit budúcoročného štátneho rozpočtu (ŠR) by mal podľa vládou schválených záväzných limitov príjmov a výdavkov rozpočtových kapitol predstavovať 56,4 mld. Sk. Celkové príjmy rozpočtu by mali byť 235,2 mld. Sk a výdavky 291,7 mld. Sk. Po mimoriadnom rokovaní vlády o tom informoval minister financií Ivan Mikloš. Posledný návrh ŠR, o ktorom v stredu diskutovala vláda, počítal s deficitom 51,6 mld. Sk pri celkových príjmoch 232,1 mld. Sk a výdavkoch 283,7 mld. Sk.

Vyššie výdavky rozpočtu vyplývajúce zo schválených požiadaviek niektorých rezortov by mali podľa Mikloša vykryť najmä vyššie príjmy z dane z pridanej hodnoty (DPH). Rezort financií očakáva že zvýšením dolnej sadzby z 10 na 13 % a znížením základnej sadzby zo súčasných 23 na 20 % by sa mohli výnosy z tejto dane zvýšiť o približne 3 mld. Sk.

Kabinet schválil v sobotu najvýraznejšie navýšenie výdavkov pre rezort dopravy, a to o 2,6 mld. Sk pre dve železničné spoločnosti, ktoré dostanú na budúci rok zo ŠR sumu 6,6 mld. Sk. Pre Železničnú spoločnosť z toho má ísť 4,3 mld. Sk a pre Železnice SR zvyšných 2,3 mld. Sk. Rezort dopravy by tak mal spolu dostať 21,3 mld. Sk. Ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi sa podarilo zvýšenie výdavkov o 510 mil. Sk, pričom jeho pôvodná požiadavka bola zvýšiť výdavky o 1,6 mld. Sk. Rezort pôdohospodárstva by tak mal na budúci rok hospodáriť s výdavkami 13,22 mld. Sk. Zadlženému rezortu školstva odsúhlasil kabinet navýšenie o 500 mil. Sk, ktoré by sa mali použiť hlavne na financovanie vysokých škôl. Rezort by sa tak v budúcom roku mal zmestiť do rozpočtu 11,46 mld. Sk.

Aj z budúcoročného štátneho rozpočtu by malo dostať najvyššiu čiastku ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to vo výške 26,591 mld. Sk. Plánované opatrenia v rezorte, ktorými by sa malo ušetriť 5,2 mld. Sk, podľa Mikloša umožnili, aby rezortu schválili pôvodne navrhovanú sumu. Sociálne dávky sa nebudú znižovať plošne, ale sociálny systém bude adresnejší. V rezorte zdravotníctva by sa úspory zo znižovania tvorby nového dlhu mali pohybovať na úrovni 5 mld. Sk.

Minister životného prostredia dosiahol navýšenie rozpočtu o 366 mil. Sk, ktoré by sa mali použiť na protipovodňový monitorovací systém. O pol miliardy korún na približne 4,2 mld. Sk by sa mal zvýšiť aj rozpočet ministerstva výstavby, pričom táto suma predstavuje podľa Mikloša polovicu splátky úveru na dofinancovanie bytovej výstavby. Do stavebníctva by sa podľa neho malo z budúcoročného ŠR použiť 7 mld. Sk.

Rezort vnútra dostane oproti pôvodnému návrhu viac o 250 mil. Sk, ktoré by mal použiť na financovanie bezpečnostného úseku. Celkovo by tak malo ministerstvo vnútra hospodáriť s 15,8 mld. Sk. Ministrovi spravodlivosti sa podarilo vyrokovať navýšenie o 280 mil. Sk, okrem iného aj na zvýšenie platov sudcov a prokurátorov od júla budúceho roka. Slovenský rozhlas dostane v budúcom roku o 119 mil. Sk viac a Slovenská televízia o 153 mil. Sk. Vláda však od týchto inštitúcii bude podľa Mikloša žiadať zníženie dlhov, pričom koncesionárske poplatky by sa mali zvýšiť o 20 až 25 %. Rozpočet rezortu hospodárstva bude vyšší o 50 mil. Sk a o rovnakú sumu sa zvýši aj rozpočet rezortu kultúry.

„Aj po zvýšení deficitu ŠR by mal budúcoročný deficit verejných financií vypočítaný podľa metodiky ESA 95 predstavovať 57,6 mld. Sk, čo je 4,99 % predpokladaného hrubého domáceho produktu (HDP),“ uviedol minister. Tohtoročný deficit ŠR vypočítaný podľa tejto metodiky by sa pohybovať okolo 7 a ž 7,5 % HDP.

Na najbližšom rokovaní vlády budú ministri diskutovať o 19 novelách zákonov, ktoré priamo súvisia s budúcoročným ŠR. Kabinet by mal podľa ministra financií návrh rozpočtu schváliť 13. novembra a do 18. novembra by ho mal spolu s návrhmi noviel zákonov predložiť do parlamentu. Novely by mal parlament schváliť v skrátenom legislatívnom konaní ešte pred schválením rozpočtu.

Pripravovaný rozpočet bude obsahovať opatrenia, ktoré by mali odstrániť rozsiahle zneužívanie sociálneho systému. Vyhlásil to v sobotňajšej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy minister financií Ivan Mikloš. Dodal, že sa pripravuje limit na výšku sociálnej dávky na jednu rodinu, „aby sa nedalo živiť počtom detí.“ Reštrikčné opatrenia podľa Mikloša nezhoršia podnikateľské prostredie, ale povedú k zachovaniu stability. Kritizovaný posun niektorých položiek do pásma vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH) je podľa neho dôsledkom aproximácie európskej legislatívy. V novom roku vláda predloží do parlamentu systémový návrh na zvýšenie dolnej a na zníženie hornej sadzby DPH tak, aby sa dane vo všeobecnosti nezvyšovali.

Podľa poslanca Smer-u Milana Murgaša sú chystané opatrenia nesystémové a Mikloš si protirečí s ministrom hospodárstva Robertom Nemcsicsom. Vyššie dane povedú podľa neho k väčšiemu objemu daňových únikov a ku korupcii. Murgaš konštatoval, že na reštrikciách sa nedá budovať hospodársky rast. Podľa Murgaša „tu vegetujú značné skupiny občanov a úlohou vlády je presvedčiť ich, že sa oplatí pracovať.“

Zvyšovanie daní budú sprevádzať „zásahy do odvodového zaťaženia smerom nadol.“ Vyhlásil to poslanec KDH Július Brocka. Ako prvú možnú úpravu vidí Brocka zníženie výšky odvodu pre poistenie v nezamestnanosti.

Analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor očakáva od novej vlády výraznejší stimul ekonomiky, napríklad vo forme okamžitého zníženia odvodov. Reštrikcie sú podľa neho potrebné, mali by však byť kontinuálne. „Politika „brzda-plyn“ nie vždy vyhovuje,“ myslí si Odor.

„Preradenie niektorých položiek do vyššieho pásma dane z pridanej hodnoty (DPH) a úprava výšky DPH prinesie zvýšený výber dane,“ konštatoval Mikloš vdiskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O päť minút dvanásť. Zároveň avizoval, že v ďalších rokoch už bude len jedna sadzba DPH. Tú však musia určiť tak, aby sa nezvýšilo celkové daňové zaťaženie.

Poslanec za HZDS Ivan Kiňo kritizoval východiská rozpočtu. Podľa neho všetky strany vo svojich volebných programoch sľubovali redukciu štátnej správy, ale v skutočnosti nie je politická vôľa znížiť administratívu. Minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky zdôraznil, že ministri za SMK budú v súlade so svojím volebným programom presadzovať zmenu niektorých sociálnych dávok, aby sa už nevyplácali, ale občania si ich mohli odpočítať z daňového základu.

Kiňo vyslovil pochybnosti, či návrh budúcoročného štátneho rozpočtu zohľadňuje značné ekonomické rozdiely medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi SR. „Na regionálnu politiku sa vyčlenilo príliš málo prostriedkov, aby sa rozbehli pre podporné programy,“ vyhlásil Kiňo. Minister Mikloš oponoval, že rozvíjaniu regiónov najviac pomôže vstup do Európskej únie, ktorý počas vlády HZDS nebol možný.

Minister financií tiež uviedol, že sa budú ďalej privatizovať strategické podniky. Podľa neho nie je dôvod, aby štát mal podiely v podnikoch, pripustil však, že môžu byť aj výnimky. Kiňo však spochybnil spôsob privatizácie. Podľa neho by sa podiely štátu v strategických podnikoch mali predávať, keď je to výhodné, a nie vtedy, keď štát potrebuje peniaze.