Zavedením dvojstupňovej evidencie zaknihovaných cenných papierov sa Slovensko priblíži k štandardu služieb na vyspelých kapitálových trhoch. Táto podmienka vyplýva zo zákona o cenných papieroch a investičných službách č. 566/2001 Z. z. Evidenciu účtov majiteľov cenných papierov, zúčtovanie a vyrovnanie obchodov bude vykonávať jeden subjekt – centrálny depozitár. Stredisko cenných papierov (SCP) SR, a. s., Bratislava poslalo žiadosť o povolenie na jeho vznik a činnosť Úradu pre finančný trh (ÚFT) 20. septembra. „Na transformácii strediska intenzívne pracujeme od začiatku tohto roka. Momentálne pripravujeme technické a organizačné zmeny v našej činnosti,“ uvádza generálna riaditeľka SCP SR Emília Palková.

Beh na dlhé trate

Centrálny depozitár pracuje na členskom princípe. Znamená to, že iba obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú jeho členmi, budú môcť zadávať príkazy na vykonanie služieb. Majitelia účtov cenných papierov už nebudú mať priamy prístup k centrálnemu depozitáru.

Organizačné zmeny strediska súvisia s prehodnotením činnosti všetkých jeho deviatich expozitúr. Podľa E. Palkovej SCP SR zatvorí 1. januára 2003 štyri z nich – v Nitre, Žiline, Trnave a Prešove. Pravdepodobne zruší aj zvyšné expozitúry v Trenčíne, Banskej Bystrici, Košiciach a v Bratislave. Zmeny vychádzajú z návrhu prevádzkového poriadku centrálneho depozitára, ktorý je alfou a omegou celého podnikania. „Očakávame, že s ÚFT podrobne prekonzultujeme jeho jednotlivé časti. Oslovíme aj obchodníkov s cennými papiermi, ktorí budú mať záujem stať sa členmi centrálneho depozitára, aby sa k nemu vyjadrili, pretože ide o služby pre nich,“ hovorí E. Palková. Prípadné zmeny stredisko zapracuje do finálnej verzie prevádzkového poriadku.

Zo zákona o dohľade nad finančným trhom o udelení povolenia v prvom stupni rozhodne dozorný orgán do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti. Na prípadné doplnenie informácií predĺži lehotu o ďalšie tri mesiace od prerušenia konania. Najneskôr však úrad rozhodne do dvanástich mesiacov. Podľa člena Rady ÚFT pre kapitálový trh Slavomíra Šťastného je úrad v súčasnosti len na začiatku posudzovania žiadosti. „Keďže ide o jedinečný proces, bolo by predčasné, aby som čokoľvek komentoval.“ Podľa E. Palkovej je transformácia strediska stále vo vývoji. „Získanie povolenia je beh na dlhé trate.“

Neštandardný vznik

V porovnaní s vyspelými kapitálovými trhmi vzniklo SCP SR za veľmi neštandardných podmienok. „Vytvorilo ho Ministerstvo financií (MF) SR po ukončení prvej vlny kupónovej privatizácie v roku 1992 na registrovanie emisií a vedenie účtov cenných papierov tak, aby k nim mali ich majitelia jednoduchý prístup. S týmto modelom sa počítalo aj v nasledujúcich rokoch, minimálne do skončenia druhej vlny,“ tvrdí Ján Foltán z odboru kapitálového trhu MF SR.

Systém viacstupňovej evidencie cenných papierov bol začiatkom 90. rokov nereálny. Prvé úvahy sa zrodili už v roku 1994, keď sa diskutovalo o zmene zákona o cenných papierov v rámci Komisie kapitálového trhu, ktorú zriadilo MF SR. Oficiálny zámer o dvojstupňovom vedení evidencie cenných papierov však vláda deklarovala až v roku 1999. „Koncepcia rozvoja kapitálového trhu sa zaoberala dvojstupňovou evidenciou minimálne na úrovni vedenia účtov majiteľov cenných papierov s tým, že by sa liberalizoval prístup na tento trh. Stredisko vzniklo zo zákona a jeho zakladateľom bolo MF SR, ktoré až do súčasnosti zostalo jeho jediným vlastníkom, hoci legislatíva umožňovala kapitálový vstup aj iným subjektom,“ vysvetľuje J. Foltán. Koncepcia tiež predpokladala kapitálové posilnenie SCP SR licencovanými účastníkmi trhu, ktorí sú najväčšími účastníkmi tohto systému.

Zmenu podporili aj zahraniční experti o rok neskôr v rámci programu PHARE. Po detailnej analýze legislatívy upravujúcej činnosť SCP SR odporučili rezortu financií viacstupňovú evidenciu, ako aj liberalizovaný vstup vybraných subjektov do evidencie cenných papierov. MF SR tieto návrhy zapracovalo do rekodifikácie zákona o cenných papieroch a investičných službách. Na tvorbe najdôležitejšej normy pre kapitálový trh sa podieľali aj zástupcovia rôznych profesijných organizácií. Parlament schválil jeho finálnu verziu v novembri minulého roka. „Zákon rieši postavenie strediska úplne novým spôsobom. Zmenil sa aj názov inštitúcie na centrálny depozitár, čo je bežné pomenovanie v zahraničí,“ hovorí J. Foltán. Podľa jeho informácií právne postavenie centrálneho depozitára na Slovensku sa najviac približuje úprave vo Švédsku a Dánsku. Sú to štáty s porovnateľným počtom obyvateľom a štruktúrou kapitálového trhu, najmä pokiaľ ide o vysoký počet majiteľov cenných papierov a ich evidenciu.

SCP SR sa po prípadnom získaní povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára v priebehu budúceho roka transformuje, čím sa zachová určitá kontinuita činnosti pri vedení evidencie. MF SR zostáva jediným akcionárom SCP SR, ale podľa J. Foltána nie je vylúčené, že do vydania licencie alebo krátko po ňom vstúpia do akcionárskej štruktúry aj ďalšie subjekty. Zakladateľmi a akcionármi centrálneho depozitára totiž môžu byť okrem MF SR aj Národná banka Slovenska, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť alebo burza cenných papierov.

Valné zhromaždenie SCP SR rozhodlo o zvýšení základného imania až do výšky 100 mil. Sk. Proces zvyšovania sa začne od 1. novembra 2002. Pri súčasnej výške 266 mil. Sk môže dôjsť k oslabeniu akcionárskych práv MF SR o 27 %. V ďalšej fáze plánovalo predchádzajúce vedenie na ministerstve postupný predaj akcií strediska s tým, že by si zachovalo len symbolickú 34-percentnú účasť. Predstavy nového ministra ešte nie sú známe.

Rokovania o zvýšení základného imania SCP SR sa začali už pred dvoma rokmi. MF SR oslovilo banky, a hoci niektoré z nich vyjadrili predbežný záujem, napokon od upísania akcií odstúpili. V súčasnosti má stredisko piatich vážnych záujemcov o vstup do akcionárskej štruktúry. Opäť sú v hre banky. E. Palková dúfa, že tentoraz sa zvyšovanie imania podarí. Proces zvyšovania základného imania by sa mal ukončiť začiatkom budúceho roka.

Členský princíp

Centrálny depozitár môže zriadiť majetkový účet len obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú jeho členmi, a ďalším, ako sú napríklad Fond národného majetku SR, Národná banka Slovenska a MF SR. Pre každého člena bude viesť aj takzvaný klientsky účet, ktorý bude anonymný. Na ňom eviduje iba údaje o druhu a počte cenných papierov, ktoré spravuje obchodník. Centrálny depozitár nebude poznať konečných majiteľov cenných papierov na klientskych účtoch. „Preto hovoríme o dvojstupňovej evidencii. Jedna je na úrovni centrálneho depozitára a druhú vykonáva člen. Obe sú oddelené a anonymitu klientskych účtov môžu prelomiť len oprávnené osoby, a to napríklad na základe rozhodnutia súdu alebo iných oprávnených osôb,“ dodáva E. Palková.

Okrem toho centrálny depozitár zriadi emitentom (vydavateľom) cenných papierov register na základe ich žiadosti, rovnako ako to robí SCP SR. K ďalším činnostiam patrí vedenie zoznamu akcionárov pri listinných akciách na meno, evidovanie zmien na účtoch, respektíve vedenie registra záložných práv a iné.

Členmi depozitára môžu byť len obchodníci s cennými papiermi, ktorí poskytujú hlavné investičné služby, podnikajú so základným imaním minimálne šesť miliónov korún a spĺňajú podmienky prevádzkového poriadku centrálneho depozitára. „Už sme oslovili ÚFT, aby nám oznámil, ktorí obchodníci prejavili záujem o členstvo pri podaní žiadosti o novú licenciu,“ hovorí E. Palková. Predpokladá, že oň požiadali všetky banky aj väčšina ostatných obchodníkov. Budúci centrálny depozitár by mal mať okolo 40 členov.

A koľko zaplatia na vstupných poplatkoch? „Zatiaľ máme len predbežné predstavy, ktoré nezverejníme. Nový cenník totiž môžeme pripraviť až po získaní povolenia,“ odpovedá generálna riaditeľka SCP SR. „Pri poplatkovej politike sme vychádzali z očakávaného hospodárenia, ktoré by malo byť ziskové.“

Čo s bezcennými akciami?

Po vzniku centrálneho depozitára a získaní prvého člena plynie klientom strediska ešte 60-dňová ochranná lehota. Môžu zadávať príkazy v prospech aj na ťarchu účtu podľa starých predpisov, tak ako v súčasnosti. Zároveň bude depozitár poskytovať nové služby. Starú evidenciu si zachová aj po tomto termíne až dovtedy, kým nebude prázdna. Účty v starej evidencii však budú môcť byť zaťažené len na ťarchu, to znamená, že cenné papiere budú sa môcť iba predávať. Nákupy v prospech účtu už centrálny depozitár neumožní. Preto ak chceme aj naďalej aktívne obchodovať na domácom kapitálovom trhu, mali by sme si vybrať jedného z obchodníkov, ktorí požiadali o členstvo v depozitári.

Majitelia účtov, ktorí vlastnia len niekoľko bezcenných akcií z kupónovej privatizácie, by si mali čo najskôr urobiť všetky potrebné zmeny na pracoviskách SCP SR. „Ak nechceme obchodovať, radšej si účty vyčistime. Nepredajné cenné papiere je lepšie spojiť na jeden účet. Takto sú zaujímavejšie aj pre budúceho obchodníka,“ radí E. Palková. Poplatkom za tieto účty by sme sa mali v budúcnosti vyhnúť. Stredisko totiž finišuje na dodatku k cenníku. Keď ho ÚFT schváli, od 1. januára nasledujúceho roku zruší ročný poplatok za vedenie cenných papierov na účte majiteľa. Dôvod? „Keďže nevieme, kedy začneme v priebehu roka fungovať ako centrálny depozitár, nechceme účtovať len zlomok ceny. V januári síce rozpošleme všetkým majiteľom účtov poukážky na zaplatenie ročného poplatku, ale pôjde o poplatok za rok 2002,“ zdôrazňuje šéfka SCP SR.

V starej evidencii sa už nepočíta so zavedením poplatkov. Napriek tomu s ňou bude mať centrálny depozitár určité náklady, minimálne na zamestnancov a licenčné poplatky. Vykompenzujú ich vyššie poplatky pri ostatných službách. „Naším úsilím je, aby depozitár pracoval efektívne. Svojim členom však chceme poskytovať služby za prijateľných podmienok tak, aby nemuseli prudko zdražovať svoje služby pre klientov. Práve naopak. Očakávame, že v dlhodobom horizonte obchodníci so širokou klientelou poplatky znížia.“

Pod jednou strechou

Okrem evidencie zaknihovaných cenných papierov čaká centrálny depozitár nová úloha – zúčtovanie a vyrovnanie obchodov. Doteraz tieto činnosti vykonávala Burza cenných papierov v Bratislave. Oddelenou evidenciou cenných papierov od ich zúčtovania a vyrovnania patrilo Slovensko podľa J. Foltána k ojedinelým prípadom. „Pri skúmaní centrálnych depozitárov vo svete sme zistili, že kompletný klíring robí až 60 % z nich. V Európe je výnimkou len Veľká Británia, ktorej rozdrobenosť systémov vyplýva z dlhoročnej tradície. Oddelené systémy má aj Rakúsko, Belgicko a susedné Česko. Ostatné krajiny majú kompletný zúčtovací dom.“

J. Foltán vidí veľkú výhodu systémov „na jednom mieste“ v prepojení na iné centrálne depozitáre v zahraničí. Pre zahraničného investora je oveľa prehľadnejší. „Dnes je cezhraničné obchodovanie celosvetovým trendom a čím skôr pristúpime na harmonizáciu týchto systémov, tým lepšie.“ Európska únia v tomto smere napreduje míľovými krokmi. Vytvárajú sa rôzne nadnárodné, takzvané globálne depozitáre, s ktorými sa národné zúčtovacie centrá spájajú na rovnakej báze. Podľa J. Foltána je to otázka niekoľkých rokov a ani Slovensko sa jej nevyhne. V dlhodobom horizonte prináša prepojenie systémov ešte jednu nemalú výhodu. Zníženie poplatkov. Ak pribudne viac klientov, na jedného pripadne menšia suma.

A ako je SCP SR pripravené na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov? „Na tento systém sme vypísali interné výberové konanie. Dodávateľom softvéru je Slovenská burza cenných papierov, ktorá predložila najlepší projekt,“ hovorí E. Palková. „V súčasnosti doťahujeme niektoré detaily. Ak by sme dostali povolenie, predpokladáme, že centrálny depozitár začne svoju činnosť v druhom štvrťroku budúceho roka.“

Bratislavská burza, ktorá robí zúčtovanie a vyrovnanie obchodov deväť rokov od jej založenia, nie je podľa jej predstaviteľov nadšená, že o túto činnosť príde. Čaká, ako bude centrálny depozitár fungovať.

Po rozbehnutí nové služby

K novinkám centrálneho depozitára patria aj doplnkové služby. Napríklad služba platobný agent, ktorý zabezpečí splácanie menovitej hodnoty a výnosov z cenného papiera po uplynutí lehoty ich splatnosti. Doteraz tieto činnosti vykonávali len manažéri emisie, zväčša banky. Ďalšou možnosťou je poskytovanie úverov alebo pôžičiek klientom centrálneho depozitára na obchody s investičnými nástrojmi. Okrem toho môže zriaďovať klientsky účet aj u iných centrálnych depozitárov v SR alebo v zahraničí. E. Palková predpokladá, že s týmito službami sa centrálny depozitár prihlási, až keď sa zabehne. „Samozrejme, budeme vychádzať z toho, čo požadujú naši členovia. Na tento účel zriadime špeciálny výbor pre služby, ktorý sa bude zaoberať inováciou služieb pre klientov.“ Budúcnosť centrálneho depozitára na Slovensku vidí v spolupráci s veľkými európskymi depozitármi.