Na októbrovom stretnutí sa guvernéri centrálnych bánk šiestich arabských štátov z oblasti Perzského zálivu dohodli na hľadaní spôsobu, ako zaviesť spoločnú menu. O konzultácie požiadali Európsku centrálnu banku, ktorá do šiestich mesiacov vypracuje štúdiu. Predbežne vytýčili rok 2005 ako cieľový dátum zriadenia menovej únie, zavedenie spoločnej meny by sa malo uskutočniť v roku 2010. Krokom k ekonomickej integrácii má byť colná únia, ktorá začne fungovať začiatkom budúceho roka.

Hlavné výhody

Saudská Arábia, Katar, Bahrajn, Omán, Kuvajt a Spojené arabské emiráty vytvorili v roku 1981 Radu pre spoluprácu arabských štátov v oblasti Perzského zálivu. Jej hlavným poslaním má byť posilňovanie ekonomík členských štátov. Hlavným dôvodom na založenie rady boli obavy zo zraniteľnosti ekonomík, ktorú spôsobuje značná závislosť od obchodu s ropou. Spoluprácu s prípadnou integráciou členské krajiny vnímali a vnímajú ako stabilizačný prvok upevňujúci postavenie a vplyv regiónu.

Hlavný ekonóm Jordan Investment Trust Group Henry Azzam tvrdí, že krajiny rady by mali relatívne bezproblémovo dosiahnuť zavedenie spoločnej meny. Uľahčuje to skutočnosť, že národné meny všetkých členov sú zavesené na americký dolár.

„Je to skôr politické ako ekonomické riešenie,“ tvrdí H. Azzam. „Krajiny budú musieť vytvoriť spoločnú centrálnu banku, odovzdať tejto inštitúcii zodpovednosť a právomoc za monetárnu politiku, vytvoriť novú menu a skoordinovať fiškálne politiky,“ dodáva. Podľa jeho názoru je potrebné, aby niekto z vysokej úrovne v Saudskej Arábii (najväčší a najvplyvnejší člen rady) presadil potrebné kroky.

Menový stratég londýnskeho Bear Stearns Steve Barrow vidí hlavné výhody zavedenia spoločnej meny v rozšírení obchodu. „Väčšia cenová transparentnosť a eliminácia transakčných nákladov by mali stimulujúci účinok,“ tvrdí S. Barrow. Niektoré výhody, ktoré sprevádzali zavedenie eura, by však v arabských podmienkach nenastali. „S menami arabských krajín sa obchoduje len veľmi málo a zavesenie na dolár ich ochraňuje pred výkyvmi iných mien.“ Ochranu pred špekuláciami a kurzovými turbulenciami by spoločná mena len umocnila.

Podľa S. Barrowa sú menové únie „v kurze“. Narážal pritom na podobné úvahy, ktoré sa objavili tiež v Ázii a Južnej Amerike. „Pravdepodobne však potrvá dlhý čas, kým sa plány z roviny úvah stanú realitou,“ dodal.

Neaktuálne rozširovanie „klubu“

Rada predstavuje prestížny spolok. Členovia nie sú žiadni „chudobní bratia“, ide o najvyspelejšie arabské krajiny, ktoré zbohatli vďaka nerastným surovinám.

V správe o arabskej konkurencieschopnosti (Arab Competitiveness report), ktorá mapovala situáciu v 16 arabských krajinách (aj členov rady) a prezentovali ju na tohoročnom svetovom ekonomickom fóre sa uvádza, že mnohé arabské krajiny „premrhali svoje nerastné bohatstvo“. Výsledkom zlého použitia finančných zdrojov v prostredí bujnejúcej korupcie je veľmi nízka úroveň vzdelávacieho systému, vysoké clá a uzavretosť ekonomík. Arabský svet čelí chronickej nezamestnanosti, ktorá dosahuje priemerne 15 %, pričom väčšinu nezamestnaných tvoria mladí ľudia (podiel ľudí mladších ako 14 rokov predstavuje takmer 40 % populácie). Príčinou je mizerný vzdelávací systém a rýchly populačný rast. Správa Programu rozvoja Organizácie Spojených národov (UNDP) predpokladá, že počet obyvateľov arabského sveta vzrastie do roku 2020 zo súčasných 280 miliónov na 410 až 460 miliónov.

Tabuľka: Členovia Rady pre spoluprácu arabských štátov z oblasti Perzského zálivu.

Štát, Počet obyvateľov, HDP na obyvateľa (USD), Ekonomika

Bahrajn, 656 397, 13 100 USD, Krajina má minimálne zásoby ropy, ekonomika sa špecializuje na jej spracovanie a rafináciu (60 % exportných príjmov, 60 % vládnych príjmov, 30 % HDP) a medzinárodné bankovníctvo.

Kuvajt, 2 111 561, 15 100 USD, Zásoby ropy sa odhadujú na 94 miliárd barelov (jeden barel je 159 litrov), čo predstavuje približne 10 % svetových zásob. Obchod s ropou vytvára 50 % HDP, 90 % príjmov z exportu a 75 % vládnych príjmov.

Katar, 793 341, 21 200 USD, Predaj ropy vytvára 30 % HDP, 80 % príjmov z exportu a 58 % vládnych príjmov. Preskúmané ložiská obsahujú predstavujú 3,7 miliardy barelov ropy a pri súčasnom tempe ťažby by mali vystačiť na 23 rokov. Katar má tretie najväčšie ložiská zemného plynu – 5 % celosvetových zásob (zhruba sedem biliónov kubických metrov).

Omán, 2 713 462, 8 200 USD, Ekonomická výkonnosť sa podstatne zlepšila v roku 2000 najmä vďaka rastu ceny ropy. Vláda sa snaží o privatizáciu štátnych prevádzok a prísun zahraničných investícií.

Saudská Arábia, 23 513 330, 10 600 USD, Krajina má najväčšie zásoby ropy na svete – 26 % celosvetových zásob, je najväčším svetovým exportérom ropy (45 % HDP, 90 % príjmov z exportu, 75 % vládnych príjmov) a má vedúce postavenie v OPEC.

Spojené arabské emiráty, 2 445 989, 21 100 USD, Obchod s ropou a zemným plynom vytvára 33 % HDP. Pri súčasnom tempe ťažby by zásoby mali vystačiť na vyše 100 rokov.

Zo zdrojov BBC a World Factbook