Medzi najhorúcejšie novinky na finančných trhoch patria podielové fondy obchodované na burzách, známe pod skratkou ETF, pochádzajúcou zo slovného spojenia exchange-trade-funds. Podobajú sa na indexové fondy, ktoré skladbou investícií kopírujú zloženie indexov.

S cennými papiermi fondov ETF sa dá obchodovať na burze ako s akciami. Posledné informácie z informačných zdrojov o priemysle investovania hovoria o tom, že v oblasti ETF sa očakávajú zmeny. Podľa prehľadu, ktorý pripravila analytická spoločnosť Lipper, kontrolovaná agentúrou Reuters a zaoberajúca sa analýzami fondov, boom záujmu o tento druh fondov dosiahol vrchol. Preto sa o konkrétne zmeny zaujíma aj Komisia pre cenné papiere a burzy USA (SEC – Securities & Exchagne Commision).

Prvé ETF sa objavili v roku 1993 a v portfóliách mali len akcie, ktoré boli základom pre výpočet akciového indexu. Na rozdiel od tradičných otvorených podielových fondov s nie konečným počtom vydaných podielov sú tieto fondy uzavreté, teda predali konečný počet podielov, a obchoduje sa s nimi tak ako s akciami. S cennými papiermi, teda s podielovými listami, ktoré vydali, sa dajú robiť obchody počas celej burzovej seansy. Dá sa hrať na pokles alebo rast ich kurzu dokonca pomocou maržových obchodov, pri ktorých si klient požičiava peniaze od makléra.

Väčšia časť ETF vyberá menšie poplatky ako indexové fondy, ktoré majú tradične nízke náklady na správu. Podľa údajov Lipper je koeficient poplatkov pri ETF v priemere 0,19 %. Priemerný poplatok indexového fondu je 0,65 %. Pri obchodovaní s ETF sa vyberá poplatok pri každej kúpe a predaji fondu. Preto môže suma komisionárskych poplatkov prevýšiť poplatky za správu. ETF tak ako indexové fondy majú daňové úľavy ako kapitálové investície s pomalým obratom.

O ETF sa investori začali reálne zaujímať až po čase, keď bol kapitálový trh za zenitom. Ako tvrdí Lipper, za posledné dva roky (2000 – 2001) sa množstvo ETF zvýšilo z 30 na 120 a ich celková trhová hodnota predstavovala koncom tohto obdobia 87 mld. USD. Analytik Lipper Jim Shirley hovorí, že v súčasnosti existuje ETF, ktorý je replikou každého veľkého indexu a priemyselného sektora.

J. Shirley si myslí, že trh sektorov je už nasýtený, a keby sa objavilo príliš veľké množstvo nových ETF, môže to vyvolať negatívny efekt.

Pretože ETF sledujú hodnoty akciových indexov, ale obchoduje sa s nimi ako s akciami, kurzy ich podielov na burze môžu byť vyššie (s prémiou) alebo nižšie (s diskontom), ako je čistá hodnota aktív pripadajúcich na jednu akciu (NAV – Net Asset Value). Čím väčšie množstvo ETF kopíruje ten istý index alebo jeho segment, tým viac klesá likvidita cenných papierov vydanými týmito fondmi, čo nie je dobrá správa pre investorov.

Aby pritiahli pozornosť investorov, finančné inštitúcie sa snažia vytvárať nové typy ETF. Relatívnou novinkou sú dlhopisové ETF, ktoré fungujú ako už existujúce typy fondov, pretože ich portfólio je replikou indexu. Komisiu pre cenné papiere a burzy najviac zaujíma, ako regulovať úplne nový produkt, ktorým sú aktívne riadené ETF. Finančné spoločnosti ich v súčasnosti najviac propagujú.

Metódy zostavovania portfólií ETF zvyčajne umožňujú inštitucionálnym investorom využiť rozdiely medzi cenou cenných papierov a hodnotou čistých aktív na arbitrážne operácie. Ak si investor všimne podobný rozdiel, môže si kúpiť cenné papiere za nízku cenu a potom ich môže vymeniť za drahšie akcie, ktoré sú základom portfólia ETF. Keď arbitrážnici kupujú akcie ETF, v podstate zvyšujú dopyt po nich, čím sa zvyšuje cena EFT a približuje sa k NAV.

Ak sa cenné papiere ETF predávajú za vyššie ceny, ako je NAV, arbitrážnici robia opačnú operáciu. Ak berieme do úvahy mechanizmy vytvárania portfólia ETF a tiež obrovské množstvo akcií, ktoré je potrebné na arbitráže, pre individuálnych investorov táto hra nemá zmysel.

Hodnota portfólia aktívne riadených ETF sa mení oveľa častejšie ako pri indexových ETF. Obchodníci pri týchto fondoch oveľa ťažšie využívajú rozdiely medzi cenou a NAV. To je vlastne negatívny jav pre malých investorov, pretože arbitrážni obchodníci udržujú cenu ETF blízko NAV.

Autor je spolupracovníkom PROFITU