V zjednodušenej schéme ekonomiky sa navzájom dopĺňajú dva sektory: vládny a podnikateľský. Vláda by mala zabezpečiť rámcové podmienky pre fungovanie trhu, napríklad pomôcť tvorbe podnikateľského prostredia či zabezpečiť vymožiteľnosť práva, sociálny systém (tretí sektor – obyvatelia ako pracovná sila aj spotrebiteľ). Na to, aby to dokázala, potrebuje príjmy do štátneho rozpočtu. Získava ich od podnikov (aj obyvateľov) najmä prostredníctvom daní. Ideálny stav nastane, ak vláda vytvorí podmienky pre stabilné podnikateľské prostredie a nebude prijímať zákony, ktoré si navzájom protirečia. Bude mať dostatok daní, vyrieši problematiku nezamestnanosti a bude sa môcť sústrediť len na tvorbu politiky.

Základom kvalitného podnikateľského prostredia sú zdravé podniky. U nás je, žiaľ, veľa takých, ktoré majú „zdravie“ podlomené, čo má negatívny vplyv na ekonomiku. Na ich ozdravenie je okrem iného potrebná aj kvalitná legislatíva.

Nový zákon až po 19 úpravách

Dnešný zákon o konkurze a vyrovnaní je z roku 1991 a od svojho vzniku bol novelizovaný takmer 20-krát. Posledná novela je účinná od augusta 2000 (ustanovenie o 30-dňovej lehote od februára 2001) a mnohí ju pokladajú za najvýznamnejšiu. Pred týmto rokom na Slovensku nebol úspešne vyrovnaný ani jeden podnik. Ako hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Jozef Hajko: „S konkurzmi to nebolo inak. Do roku 1998 sa tie úspešne zavŕšené dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Konkurzné konania trvali príliš dlho, vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov bola zlomkovitá.“ Zákon predpokladal, že po skončení konkurzu zanikne aj podnik. Podľa Obchodného zákonníka sa vyhlásením konkurzu spoločnosť zrušila. Posledná novela zlepšila mnoho oblastí. Zrovnoprávnila postavenie rôznych skupín veriteľov, konkurz už neznamená likvidáciu podniku. Manažéri ho môžu prevádzkovať aj počas vyhlásenia konkurzu, predať ho v celku alebo po častiach. Môže byť naďalej registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Podľa Branislava Ďurajku z Ministerstva hospodárstva SR sa nepotvrdili ani katastrofické vízie o „lavínovom efekte“, nemáme odrazu tisíce podnikov v konkurze, hoci začatiu konkurzu nebránia žiadne zložité procedúry.

Napriek 18-mesačnej stanovenej lehote trvajú konania príliš dlho. Podľa J. Hajka trvá jeden konkurz priemerne tri až päť rokov, v praxi sa naďalej takmer nevyužíva vyrovnanie. Nový zákon je nevyhnutný. Ministerstvo spravodlivosti SR už zriadilo pracovnú komisiu na vypracovanie úplne nového zákona o konkurze a vyrovnaní. „Dozrel čas na to, aby sa táto problematika riešila komplexne spracovaním nového, prehľadnejšieho a systematickejšieho zákona,“ dodáva B. Ďurajka.

Účinky na ekonomiku

Podľa viceprezidenta Združenia konkurzných správcov Juraja Borovského „viac ako polovica slovenských podnikov spĺňa kritériá na vyhlásenie konkurzu. Iba na menej ako desať percent z nich je podaný návrh a z toho iba tretina je v konkurze. Vplyv konkurzného konania na celkovú ekonomiku je teda pomerne malý, oveľa väčší je v predkonkurznom konaní.“

Do konkurzu sa často dostávajú podniky, ktoré sú už úplne vytunelované, bez majetku, ktorý by sa dal speňažiť. Negatívne pôsobí najmä umelé predlžovanie prevádzky nezdravého podniku. B. Ďurajka jeho pôsobenie v ekonomike prirovnáva k pôsobeniu toxickej látky v živom organizme. „Podnik si neplní základné ekonomické funkcie – má problémy s odbytom, neplatí dodávateľom ani zamestnancom, čím rozširuje ‚nákazu‘ v podobe druhotnej platobnej neschopnosti, sociálnych problémov zamestnancov…“ Treba ho čo najrýchlejšie vylúčiť zo spoločnosti. „Včasné odhalenie úpadku a postúpenie podnikov do konkurzu by malo na ekonomiku významný vplyv,“ dodáva J. Borovský. Dobre fungujúci systém bankrotov má teda pozitívne účinky. Podľa B. Ďurajku vylúčením neúspešných hráčov sa zabráni „otrave“ celého organizmu a otvára sa priestor pre úspešných.

Často sa o konkurzoch a bankrotoch šíria mýty. Napríklad, že zvyšujú nezamestnanosť. Naopak, konkurzy pomáhajú udržať efektívnu zamestnanosť. Ak má spoločnosť problémy, spravidla najskôr prestane investovať do modernizácie, neskôr platiť dane, plniť záväzky voči dodávateľom, vyplácať mzdy atď. Akú sociálnu výhodu však prináša zamestnancovi umelé udržanie jeho pracovného miesta, keď pracuje a nedostáva mzdu? Umelé udržiavanie podniku spôsobí, že stroje zastarajú, zhrdzavejú alebo ich rozkradnú, najlepší pracovníci odídu, odberatelia začnú nakupovať od iných dodávateľov. Podnik sa zrúti a o prácu prídu všetci zamestnanci. „Ak sa však podnik dostane včas do konkurzu, jeho funkčné zariadenia si kúpi iný podnikateľ a použije ich na svoju výrobu. Možno pritom neprevezme všetkých zamestnancov, určite sa však zachovajú pracovné miesta, ktoré sú pre zdravé a efektívne fungovanie podniku potrebné,“ vysvetľuje B. Ďurajka.

Ak je podnik v konkurze, dôležitú úlohu zohrávajú manažéri. Tým často nezáleží na tom, aby intenzívne vyhľadávali perspektívneho investora, ale na tom, aby čo najrýchlejšie predali. Základom je teda zlepšenie legislatívy, ale aj zmena myslenia, čo zo svojich skúseností potvrdil aj generálny sektretár Združenia priemyselných zväzov SR Štefan Lednár.

Kastlík:

Na otázky týkajúce sa konkurzov odpovedá viceprezident Združenia konkurzných správcov Juraj Borovský

Ako podľa vás zlepšila novela konkurzné konanie?

Pozitívnym prínosom je to, že podnik môže pokračovať vo svojej činnosti aj po vyhlásení konkurzu. Konkurzné konanie sa však nezrýchlilo. Procesné riadenie by malo byť ukončené do 18 mesiacov, preťaženosť a niekedy aj nízka výkonnosť konkurzných sudcov spôsobujú dlhú dobu od podania návrhu a vyhlásenia. K rýchlosti konkurzov neprispela ani vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o konkurzných správcoch, ktorá zaviedla postupné prideľovanie prípadov správcom podľa zoznamu. To spôsobilo, že konkurzy sa stali iba doplnkovou činnosťou advokátov a komerčných právnikov. Nedostatočná účinnosť novely však súvisí s celkovým stavom nášho právneho systému.

Zvýšil sa od roku 2000 počet konkurzov v SR?

Po prijatí novely sa, paradoxne, počet vyhlasovaných konkurzov znížil. V roku 2000 poklesol voči roku 1999 z 2 161 na 2 008. Zároveň vzrástol počet nevybavených konkurzov z 5 917 na 6 358, čo svedčí o nízkej účinnosti novely. Ešte dramatickejšie to vyzerá s počtom ukončených konkurzov, ktorých nebolo ani 20. Je ťažké hodnotiť celkový vývoj, pretože chýba ucelená konkurzná štatistika – okrem súhrnných čísel sa vôbec nesleduje hodnota majetku úpadcov a ďalšie údaje, ktoré sú v zahraničí povinnou súčasťou štatistík.

Čo treba zlepšiť, aby konkurzy ekonomike pomáhali, a nie naopak?

Je nutné riešiť konkurzné konania komplexne v legislatívnej aj inštitucionálnej podobe. Medzi základné oblasti, ktoré by mohli urýchliť konania, patrí záväzné urýchlenie reakcie súdov na konkurzné návrhy, presunutie časti kompetencií riadenia konkurzov zo súdov na veriteľské výbory a konkurzných správcov. Ďalej zrýchlenie a zjednodušenie procedurálnych krokov konkurzných konaní, urýchlenie incidenčných sporov. Dôležité je aj zrýchlenie vyšetrovania trestných činov, ktoré sprevádzajú niektoré konkurzy. Keby konkurzy mohli vykonávať profesionálni konkurzní správcovia, nezaťažovaní inou právnickou praxou, a to nielen s právnickým, ale aj s manažérskym a ekonomickým vzdelaním, zrýchlilo by to proces a zvýšilo profesionalitu.

Slovenský fond rizikového kapitálu v nedohľadne

Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR podalo vlani návrh na vytvorenie Slovenského fondu rizikového kapitálu (SFRK), a. s. Jeho prínosom by mala byť profesionalizácia správy a predaja podnikov v konkurze, kde vo vybraných podnikoch nahradí správcov konkurznej podstaty. Podľa B. Ďurajku „je pre nadobúdateľa (SFRK) výhodné, že podnik v konkurze je zbavený záväzkov, teda úplne finančne ozdravený. Následne by fond mohol takýto podnik rýchlo predať a získané peniaze použiť na rovnaký účel niekde inde. Za tie isté peniaze by tak pomohol viacerým podnikom“. SFRK by mal podporovať skutočný trh s majetkom podnikov v konkurze a využiť priemyselné areály na zriaďovanie priemyselných parkov. V návrhu sa uvádza, že „významným makroekonomickým efektom budú príjmy štátneho rozpočtu a ostatných verejných fondov, ktoré odvedú reštrukturalizované podniky. Tieto prínosy budú časovo posunuté proti výdavkom, ale efekty mnohonásobne presiahnu vložené prostriedky“. Podľa B. Ďurajku k materiálu boli v pripomienkovom konaní vznesené mnohé výhrady. Boli rôzne predstavy o tom, aké funkcie by mal fond plniť, z čoho by mal byť financovaný štartovací kapitál, či je vôbec potrebné fond zriaďovať z verejných zdrojov. Porada ekonomických ministrov SR v apríli 2002 schválila predkladaný materiál, no ten sa už nedostal na rokovanie vlády. ZPZ SR podľa slov J. Lednára už nebude špeciálne iniciovať rozhodnutie. Združenie návrh podalo a uvidí, aký postoj k nemu zaujme nová vláda.