Pri reforme daní sa musí rešpektovať ich makroekonomický charakter, podnikateľský charakter a ich pôsobenie v medzinárodnom ekonomickom prostredí. Ak by sme mali replikovať uplynulé roky, štát uprednostňoval funkciu daní ako zdroja tvorby svojho rozpočtu. Po významných zmenách spôsobených reformou verejnej správy vznikla úplne nová situácia nielen pre akumuláciu daňových výnosov, ale aj pre ich rozdeľovanie, prerozdeľovanie a používanie. Táto kumulácia problémov v daňovej sústave SR môže pri ich neriešení vyvolať rad porúch v plynulosti finančných tokov vo fiškálnych vzťahoch štátu na jednej strane, a na druhej strane nevytvoria dostatočné predpoklady na podporu rastových stimulov v podnikateľskej sfére.

Pri projektovaní reformy daní platí, že rozsah a kvalita analýzy a rešpektovanie súčasnej reality v ekonomike podnikovej sféry podstatnou mierou ovplyvní kvalitu návrhu reformy daní.

Povahu reformy daňovej sústavy môže výrazne ovplyvňovať predstava štátu a verejnej správy o tom, aké štátne a teritoriálne útvary budú pri riadení štátu existovať, aké bude ich postavenie v oblasti výdavkov a príjmov, aká bude štruktúra a kvalita prerozdeľovacích procesov a podobne.

Každá národná ekonomika má v konkrétnom čase relatívne úzko vymedzenú potenciálnu daňovú výnosovosť. Potenciálna daňová výnosovosť je schopnosť ekonomiky vytvoriť masu dane na úrovni, ktorá by nemala ohroziť reprodukčné a vývojové potreby podnikateľských subjektov a mala by zabezpečiť zdroje štátneho a verejných rozpočtov. Tento problém sa v súčasnosti koncentruje do kritického postoja spoločnosti voči vysokému odvodovému zaťaženiu daňových subjektov.

Ak by sme s názorom na vysoké odvodové zaťaženie súhlasili, potom by prípadná reforma daní túto prekážku mala odstrániť. Pravda, všeobecne platí, že zníženie daňového a celkového odvodového zaťaženia má za dôsledok zníženie výberu daní. V tejto súvislosti sa však často používa argument, že zníženie daňového zaťaženia môže paradoxne priniesť celkove vyšší objem odvedených daní. Zástancovia tohto postupu potvrdzujú, že v slovenskej ekonomike sa vyskytuje prax zameraná na zníženie daňovej povinnosti – viac-menej nie v súlade so zákonmi. O tom, že je to pravdepodobne tak, svedčí používaná argumentácia, že nižšiu daň subjekty zaplatia, vyššiu však nie. Tento argument v sebe koncentruje dva pravdepodobne nesprávne postoje. Jedným je fakt, že keďže dane sú vysoké, netreba ich platiť, prípadne je možné pomerne bezpečne neplatiť dane v správnej výške. Druhým je „priznanie“, že dane sa neplatia vo výške určenej daňovými zákonmi.

Nič z toho nemá silu argumentu, ktorý by stačil na začatie daňovej reformy. Bolo by ilúziou predstavovať si, že reforma by mohla v súčasnosti uspokojiť bez zmien vo vykonávaní štátnej moci a verejnej správy aj rastúce potreby zdrojov na úhradu výdavkov v štátnom rozpočte a financovania verejnej správy (a jej potrieb), a na druhej strane výraznejšie znížiť odvodovú záťaž podnikateľských subjektov. Hneď na začiatku reformných krokov je potrebné definovať priority, pretože vyhovieť každému čiastočne je najkratšia a priama cesta k reforme, ktorá v zásade nič nevyrieši.