Pomerne často sa hovorí o potrebe reformy súčasnej daňovej sústavy. Ak sa prejavy nespokojnosti dôsledne preskúmajú, vidieť, že podstata stanovísk, ktorými sa zdôvodňuje potreba zmien, len málokedy korešponduje so skutočnou a odborne podloženou argumentáciou.
Najčastejšie spomínané dôvody nie sú argumentáciou pre reformu daňovej sústavy a daní, ale reprezentujú najmä požiadavky na čiastkové zmeny daňových zákonov. Napríklad sadzba dane z príjmu sa stala v uplynulých rokoch stredobodom pozornosti, rovnako zaznievajú požiadavky na zmenu sadzieb daní z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností a ďalšie. To, pravdaže, neznamená, že nie je potrebné vypracovať a navrhnúť reformu daňovej sústavy. Základnou otázkou je, kto má vypracovať návrh daňovej reformy a kto bude do tohto odborného procesu zasahovať.
Otázka „kto“ je aktuálna preto, lebo v atmosfére, v ktorej sa robia legislatívne zmeny, často „zanikne“ potreba širšej odbornej účasti a širšieho záujmového konsenzu. V slovenských podmienkach by pravdepodobne daňovú reformu navrhovala len úzka skupina odborníkov ministerstva financií a daňovej správy. To, že je to problém podstatne širší a vyžaduje si účasť viacerých odborných autorít, je nepochybné a svedčí o tom dostatok skúseností zo zahraničia.
Reforma daní patrila v USA alebo vo vyspelých ekonomikách Európskej únie k témam, ku ktorým sa pristupovalo s mimoriadnou vážnosťou. Reforma daní, pokiaľ ide skutočne o ňu, si vyžaduje pomerne rozsiahle a veľmi dobre organizačne zvládnuté procedúry. Vynára sa teda aj otázka, kto bude proces riadiť, aká má byť spoluúčasť iných odborných domácich a zahraničných odborníkov pri analýze a tvorbe návrhu konštrukcie daňovej reformy, ktorá povedie k novej kvalite daňovej sústavy.
V súčasnosti neexistuje ucelená a kvalifikovaná analýza pôsobenia súčasnej daňovej sústavy. Bez analýzy je hazardom robiť kroky smerujúce k návrhu reformy daní. Súčasné podklady, ktoré slúžili k čiastkovým zmenám v daňových zákonoch, sa často vypracúvali len ex post, ako informačné zázemie pre určitý konkrétny návrh zmeny, ktorú si „vynútila“ štátna správa, politická scéna, ale aj odborové a zamestnanecké zväzy.
Tieto postupy ústia do vysokej fluktuácie daňových zákonov, ktoré sa nedajú zjednodušene odôvodniť „rovnosťou“ trhovej ekonomiky. Nie je ani zrejmé, či všetky zmeny boli potrebné, a navyše časté zmeny spôsobujú, že sa nemôže dostatočne stabilizovať ani správanie daňových subjektov, ani daňovej správy, ktorá má procesy v daňovom prostredí posudzovať a kontrolovať a s daňovníkom spolupracovať.